Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
24. júl 2021

Svätojakubská cesta Košice-Levoča

Slovenské camino

Netreba ísť do zahraničia, keď človek chce prejsť kúsok svätojakubskej cesty. Vlani sa na túto cestu u nás vydalo asi dvetisíc ľudí.

Slovenské camino

O tom, že na Slovensku je už značená Svätojakubská cesta a že k nej existuje sprievodca aj webová stránka sme už písali na Postoji viackrát a priniesli sme aj rozhovor s pútnikom, ktorý prešiel celú slovenskú trasu, teda zhruba 650 kilometrov.

Napriek tomu je stále na tejto ceste málo ľudí. Dosvedčili to aj štyria muži, ktorí sa na túto cestu vydali začiatom júla tohto roka. Za štyri dni nestretli jediného pútnika, ktorý by robil tú istú cestu.

Stretli iba ľudí, ktorí robia najdlhšiu značenú pešiu trasu na Slovensku – Cestu hrdinov SNP.

Akoby sa ešte stále za pravú svätojakubskú púť považovali len španielske trasy smerujúce do Santiaga de Compostela. Lenže v čase pandémie je tu výborná alternatíva.

Slovenská svätojakubská cesta je dokonca možno adrenalínovejšia, pestrejšia a najmä – človek sa na nej nepotkýna o húfy pútnikov a ani o poskytovateľov služieb pre putujúcich.

Naopak, tu je skôr výzva nájsť ubytovanie, otvorené potraviny a občas aj niečo pod zub. Človek často dlhé hodiny kráča divokou prírodou, nestretne dlhý čas vôbec nikoho, nenaďabí na civilizáciu a musí sa spoliehať na svoje zásoby či na svojich spolupútnikov.

Dokonca na niektorých úsekoch nie je ani mobilný signál.

No to sú presne chvíle, keď človek môže byť sám so sebou alebo s Bohom. A presne pre tieto chvíle človek putuje.

No treba povedať aj to, že slovenské trasy sú fyzicky náročnejšie.

Števo, Gabo, Tomáš a Feri sú chlapi v strednom veku, aj päťdesiatnici a šesťdesiatnici. Nie sú to žiadni svalovci žijúci vo fitnesscentrách, no istú kondičku si udržali.

Počas štyroch dní putovania išli neraz na doraz svojich síl, najmä v tridsaťstupňových horúčavách.

Púť začali začiatkom júla v Košiciach, kde sa k nim pripojil ich sprievodca – kňaz a spolutvorca slovenskej svätojakubskej cesty Slavo Engel.

Ich spoločné putovanie sa začalo skoro ráno v košickej Kaplnke svätého Michala, kde dostali požehnanie pútnikov. A k tomu aj Credencial, teda preukaz svätojakubského pútnika.

Zastavili sa ešte spolu v Lidli na Hlavnej ulici a nakúpili rožky, klobásu, tatranky, jablká a vodu. Všetko sa im neskôr nesmierne zišlo.

Ešte jedna fotografia pri svätojakbskej mušli, tradičného symbolu tejto púte a chlapi v horúcom júlovom ráne vyrážajú z mesta.

Trasa prvého dňa viedla z Košíc cez kopec Bankov, Jahodnú, Prednú Holicu do obce Zlatá Idka. Cesta viedla väčšinou lesmi, takže sa bolo kde schovať pred silným slnkom. Chlapi mali ešte dosť síl, ale už bolo treba nastúpať na hrebeň Slovenského rudohoria. Nestretli cestou takmer nikoho, len dvoch starších chlapov na Bankove, ktorí sa čudovali, že taká trasa na Slovensku vôbec je.

Na chate na Jahodnej si dali polievku. Boli radi, že chata funguje. Na Prednej Holici vedie cesta v blízkosti horskej chaty Lajoška a odporúča ju ako miesto na odpočinok aj sprievodca slovenskou svätojakubskou cestou. Ale chata je práve v rekonštrukcii, teda zavretá. V budúcnosti by mohla slúžiť aj pútnikome, no otázne je, či chata nebude zrekonštruovaná príliš luxusne a draho, a to môže pútnikov odradiť.

Pri zavretej chate je malá kaplnka a kríž. V tieni stromov sa tu minuli prvé tatranky, ale bolo to aj dobré miesto na modlitbu či meditáciu.

Pokyny pre pútnikov uvádzajú, že prvá noc by mala byť na Prednej Holici, ale chata Lajoška ešte nie je hotová. Bolo by možné nahradiť ju chatou Erika, ktorá je pod Kojšovskou hoľou, ale tá je tiež v rekonštrukcii. Je možné sa na nej občerstviť aj celkom dobre najesť, ale ubytovať sa tu teraz nedá.

Preto bolo potrebné zvoliť náhradný plán a prudko zostúpiť z hrebeňa do Zlatej Idky. Tam je rekreačné stredisko, kde svojho času Vladimír Mečiar ohlásil svoj valec, ktorým naozaj zvalcoval Slovensko. A tak sa Zlatá Idka dostala do dejín, ale miestni nemajú veľkú radosť, že ich obec je spájaná najmä s Mečiarom. 

Dnes rekreačné stredisko vlastní jeden z posledných riaditeľov Východoslovenských železiarní. Chlapi tu našli ubytovanie, hoci v stredisku práve prebiehal tábor pre malé gymnastky. Večera podávaná na gumenom obruse a pripomínajúca školské jedálne im padla dobre a pripomenula mladosť. Dostali aj pivo a ocenili ústretový personál. Dokonca keď chlapi vtipkovali o wellness, prevádzkar zapol pre nich jednu saunu.

Na druhý deň bolo potrebné vyraziť opäť smerom na hrebeň a pod Kojšovskou hoľou si urobili svätú omšu. Toto bol bonus celej púte. Každý deň svätá omša pod holým nebom na krásnych miestach Slovenska. 

Z Kojšovskej hole viedla cesta smerom na Gelnicu. V tejto časti sú aj problémové úseky so slabým značením svätojakubskej cesty. Pútnik preto nemusí nájsť tradičnú žltú mušľu, najmä pri prudkých odbočeniach a zmene smeru. Mnohí pútnici sa na toto sťažujú, ale nie vždy našli značkári svätojakubskej cesty pochopenie a ochotu, aby ich mušle mohli byť na tradičných turistických rázcestníkoch. A vyzerá to tak, že najmä v oblasti Hnileckej doliny je spolupráca s miestnymi turistickými funkcionármi ťažká.

Aj spolutvorca svätojakubskej cesty na Slovensku Slavo Engel už na tejto trase zablúdil a zbehol do Prakoviec. Táto výprava však trafila do Gelnice na prvýkrát.

Pútnikom určite pomôže, keď majú so sebou mobil s navigáciou, ak nemajú skúseného sprievodcu. Na stránke slovenského camina sú uvedné súradnice, ktoré sa dajú natiahnuť do navigácie alebo mobilu.

Ubytovanie mala partia zabezpečené v penzióne pri bývalých Turzovských kúpeľoch. Dnes je to smutná chátrajúca ruina s úžasným tajchom. Chlapi sa okúpali v príjemnej chladnej vode a obdivovali húfy rýb, pomedzi ktoré plávali.

Večer už bolo nutné ošetriť prvé otlaky a podliatiny na nohách. Časť výpravy mala so sebou turistické palice a tie sa veľmi osvedčili pri prudkých zostupoch. Nohy, kolená boleli menej. Kto si palice nezabalil, musel strúhať náhradné palice z liesky. Ako mimoriadne užitočná časť batožiny sa ukázali klobúky, ideálne také, ktoré chránili aj krk. Lekárnička na ošetrovanie otlakov sa využívala denne.

Tretí deň čakala výpravu najťažšia etapa, a to z Gelnice do Spišskej kapituly – cez Plejsy, Krompachy a Žehru. Išlo sa od šiestej ráno do pol siedmej večer. S minimálnymi prestávkami.

Skoro ráno ešte v Gelnici nie je nič otvorené, tak sa cesta začína bez raňajok, a to ťažkým výšľapom na Plejsy. Hore pútnik nájde zbankrotovanú a zamknutú chatu Hutník, ktorá bola kedysi vychyteným miestom. Takže ani tu si nemožno dať výdatné raňajky s teplým čajom či kávou. Potešia aj trojdňové rožky z košického Lidla.

Je tu však krásne miesto na skorú rannú omšu.

Inzercia

Zostup po lyžiarskej zjazdovke preverí funkčnosť kolien. Na začiatku zjazdovky sa objaví wellness hotel, má otvorené a je plný ľudí. No pútnika poteší, že mu práve v tomto hoteli dajú do Credenciala originálnu svätojakubskú pečiatku. V poradí už štvrtú (niekde si však výprava pečiatky zabudla pýtať).

Treba prejsť aj cez Krompachy. Prvý dojem je dobrý, mestečko je čisté, upravené, ale niet času sa tu zdržať a lepšie si ho pozrieť.

Trasa vedie potom cez dediny s pôvabnými názvami: Kaľava, Vojkovce, Slatvina, Oľšavka. Krajina sa už otvára, nejde sa už cez lesy, skôr cez pastviny a lúky. Cesta ponúka krásne výhľady a pútnika aj dojme, v akej krásnej krajine žije. Rád by sa sem ešte vrátil mimo púte.

Potešia i malé dedinské potraviny, ktoré sú otvorené. Na schodoch zamknutej krčmy si výprava zjedla ruskú zmrzlinu či jogurt a vypila kofolu.

Únava z dlhého dňa sa už začína prejavovať, ale energiu dodá pohľad na približujúcu sa Žehru. Tu bude krátke kultúrne zastavenie.

Dopredu bolo dohodnuté, že si výprava môže pozrieť Kostol sv. Ducha, postavený v 13. storočí. Kostol je postavený v prechodnom neskororománskom – ranogotickom slohu a je zapísaný v Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Prehliadka kostola s podrobným výkladom bola milým osviežením.

Prvýkrát tu však pútnici s obavami sledovali predpovede počasia aj oblaky nad sebou. Schyľovalo sa k búrke a do cieľovej stanice v Spišskej kapitule im chýbalo ešte možno sedem-osem kilometrov, ale v náročnom teréne. Padlo rozhodnutie počkať, kým búrka prejde. Chlapi sa rozložili na verande akéhosi domčeka zaplateného z eurofondov. Netušili, na čo slúži. Ale suma, za ktorú bol opravený, ich prekvapila.

Nebolo si tu kde čo kúpiť, všetky obchody boli cez deň zavreté, krčmu vraj nemajú. Obec je známa veľkou rómskou komunitou a bolo príjemné vidieť, že mnohé domy miestnych Rómov sú poopravované, obriadené. Je to zrejme výsledok toho, že miestni chodia pracovať do zahraničia.

Po búrke sa výprava vydala smerom na prírodnú rezerváciu Dreveník, čo je najväčšie travertínové územie na Slovensku. Pútnici sa pokochali celkom iným druhom pohľadu – videli skalné veže a amfiteátre. Bolo potrebné dávať si pozor, už sa stmievalo a skaly boli mokré.

Z Dreveníka konečne vidia Spišský hrad. Cieľ sa síce približuje, ale únava je značná. Keď výprava dorazí na parkovisko pod Spišským hradom, príde veľké pokušenie. Na parkovisku je práve pristavený turistický vláčik, ktorý smeruje do Spišského Podhradia. A to bolo blízko dnešného cieľa – Spišskej Kapituly.

Nastúpiť, nenastúpiť?

Partia zažila prvú drobnú nezhodu. Polovica bola náchylná nastúpiť. Napokon prevážilo odhodlanie dokráčať to po svojich. Asi by to bola trochu hanba viezť sa s turistami.

Opäť bolo potrebné šliapať do kopca. Aj keď to už nebolo také prudké ako doobedu, nohy toho už mali dosť. Chlapi kráčali ticho a dumali aj nad tým, že púť nie sú len krásne výhľady, dobrá partia, ale treba sa aj vytrápiť a prekonať bolesť či únavu.

Toto predsa nie je turistika ani výlet s partiou. Musia prísť aj chvíle, keď si pútnik pripomenie Ježišovo utrpenie a priloží k nemu kúsok toho svojho.

Keď partia obíde Spišský hrad, uvidí v diaľke Spišské Podhradie a Spišskú Kapitulu. No ešte čaká ďalšie stúpanie do kopca. V Spišskom Podhradí je otvorená pizzeria a v nej majú chladenú kofolu! Čo viac treba unavenému pútnikovi?

Mladá čašníčka chlapom s nadšením oznámi, že večer bude u nich zábava a bude vraj dobre, mali by ostať. Taktne jej naznačia, že teraz majú inú misiu, možno inokedy.

Výprava dorazí do seminára v Spišskej Kapitule pred siedmou večer. Priamo v Kapitule je reštaurácia a našlo sa v nej miesto aj pre pútnikov. Vyzerá dobre, ale nie je to miesto pre gurmánov.

Nocľah na internáte rozľahlého seminára, kde študuje aktuálne okolo štyridsať bohoslovcov, bol fajn. Výprava si oddýchla pred zajtrajším finále, ktoré ju čakalo na Mariánskej hore.

Ráno je príjemné, v seminári si chlapi našli nachystané výdatné raňajky. Keď kráčajú popri Sivej Brade, rozoberajú otázku biskupa Vojtaššáka a míňajú aj Spišský Jeruzalem. Niet času prezrieť si detailne územie, ktoré by malo pripomínať staroveký Jeruzalem. Možno inokedy.

Cesta pokračuje cez lúky, lesy, polia, občas popri pasúcich sa stádach kráv. Chlapi šliapu od rána stále smerom do kopca. Zrazu sa pred nimi objaví dedina Úloža. Sú prekvapení, že hore v kopcoch je taká veľká dedina, ale sú ňou očarení. Hostinec bol zavretý, ale na jeho terase sa výprava rozložila a dojedla posledné zásoby jedla.

Pohľad z terasy hostinca bol nezabudnuteľný. Dolu v doline vidieť cieľ cesty s pútnickým kostolom. Bolo prekvapujúce, že sa na Mariánsku horu dá pozerať zhora. Partiu čakalo už len zostupovanie z Úlože smerom na Mariánsku horu.

O chvíľu sú v poslednom bode svojej púte. Ich sprievodca sa zrazu opäť zmenil z pútnika na kňaza, obliekol si ornát a odslúžil v kostole na Mariánskej hore omšu.

Chlapi si potom ľahli do tieňa stromov a v tichosti oddychovali. Možno boli aj prekvapení, že to celé už majú za sebou a že to absolvovali bez hádok, bez nezhôd, napätí, veľkých kríz či zranení.

Vedeli, že fyzicky to zvládli dobre, ale bolo ešte priskoro na to, aby zistili, čím púť obohatila či zmenila ich život. To v nich ešte musí dozrievať. Časom na to isto prídu.

Potom už ostala len príjemná debata o tom, kde si v Levoči dajú posledný spoločný obed.

Svoj Credenciál však ešte budú starostlivo opatrovať, lebo chcú doň získať ďalšie pečiatky zo slovenských svätojakubských ciest.

 

 

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva