Spiš patrí bezpochyby medzi najkrajšie slovenské regióny a stáva sa čoraz častejšou destináciou pre tých, ktorí sa rozhodli dovolenkovať na Slovensku alebo túžia viac objavovať vlastnú krajinu.

Miesta, ktoré spájajú zaujímavú históriu s nádhernou prírodou, sú jedinečné. Nie všetky sú však dostatočne známe a neraz aj domácich prekvapí, čo všetko sa v ich okolí nachádza.

Jedno z takých miest by ste našli aj v juhovýchodnej časti regiónu pri ceste z Levoče do Spišského Podhradia.

Hoci pri vstupe do historického mestečka, kde sídli Spišská Kapitula, priťahuje zrak najmä majestátna Katedrála sv. Martina, na druhej strane sa rozprestiera trávnaté návršie, ktoré výnimočnosťou vôbec nezaostáva. Na prvý pohľad sa javí ako obyčajná lúka, no málokto vie, že sa na nej nachádza najstaršia kalvária na Slovensku.

Vznikla pred takmer štyristo rokmi a na dlhý čas upadla do zabudnutia. Po roku 2000 sa jej však začali bližšie venovať krajinári a historici a zistili, že ukrýva skutočne impozantný príbeh.

Značka na trávnatej ploche zvanej Pažica

Prenesený Jeruzalem

Vladimír Olejník je historik a archivár Spišského biskupstva. Stretávame sa s ním pred Katedrálou sv. Martina. Aj tá patrí do komplexu historických stavieb, ktorému sa už niekoľko rokov hovorí Spišský Jeruzalem.

Nejde však iba o stavby, ale o celkovú koncepciu teritória, ktorá pripomína staroveký Jeruzalem. Jej hlavnou súčasťou je kalvária, ktorá sa nachádza na lúke neďaleko „malého Vatikánu“, ako sa Spišskej Kapitule zvykne hovorievať.

„V roku 2002 krajinár Peter Jančura objavil mimoriadny nález. Zistil, že keď sa pozrie na vzdialenosti medzi jednotlivými objektmi kalvárie a porovná ich s reálnymi vzdialenosťami v Jeruzaleme, sú takmer identické,“ vysvetľuje Olejník. „Prekryl mapu tejto lokality s mapou starovekého Jeruzalema, otočil ju o deväťdesiat stupňov a sedelo to.“

Kalvária vznikla v druhej polovici 17. storočia, keď prišli na Spiš jezuiti, aby zachránili upadajúci katolicizmus na tomto území. Prakticky celý región v tom čase prešiel na protestantizmus. „Ako všeobecný účinný liek potrebný na rekatolizáciu obyvateľstva prišli jezuiti,“ vysvetľuje historický kontext Olejník. „Založili tu kláštor aj školu a vzdelávali ľudí, ktorí sa postupne vracali ku katolíckej viere.“

Kalvária vznikla v druhej polovici 17. storočia, keď prišli na Spiš jezuiti, aby zachránili upadajúci katolicizmus na tomto území. Zdieľať

Mnohí sa mylne domnievajú, že to boli práve rehoľníci zo Spoločnosti Ježišovej, ktorí postavili kalváriu, keďže tu v tom čase pôsobili. „Za jej výstavbou a financovaním stál ale spišský prepošt Juraj Báršoň, ktorému imponovala spiritualita jezuitov,“ objasňuje Olejník. Krátko nato, ako dokončil základnú trasu kalvárie, bol však preložený za jágerského biskupa a musel zo Spiša odísť.

Jezuiti podľa historika zohrali v súvislosti s kalváriou ideovo-duchovnú rolu. „Kládli dôraz na osobné prežívanie vzťahu s Bohom, čo bolo vtedy niečo úplne nové. „Prenášali to do vyučovania, ale aj duchovných aktivít ako pašiové hry či divadlá s náboženskou tematikou.“ Spišský Jeruzalem bol pre nich podľa historika ideálnym „pódiom“.

Mapa Spišského Jeruzalema

Svätyňa pod holým nebom

S Olejníkom prechádzame od Spišskej Kapituly cez cestu na trávnatú planinu zvanú „Pažica“, čo v spišskom nárečí znamená pasienok. Okrem pasenia totiž neúrodná vrstva na travertínovom podloží neumožňovala iné poľnohospodárske využitie.

Práve tam sa nachádzajú kaplnky, ktoré tvoria jadro kalvárie Spišský Jeruzalem. Spočiatku sa zdalo, že ich usporiadanie je nelogické. Po výskume krajinárov a historikov už dnes vieme, že má, naopak, jedinečný význam. „Je to mapa umiestnená v krajine v reálnej mierke a základné body zobrazujú utrpenie a smrť Krista,“ vraví Olejník.

Po obvode Pažice môžeme natrafiť na sedem ďalších malých kaplniek, tzv. božích múk, obrátených smerom von z krajiny, ktoré majú symbolizovať hradby Starého Mesta v Jeruzaleme. Aj ich rozmiestnenie vzdialenostne takmer presne sedí s reálnymi rozmermi.  

Vonku je slnečné septembrové počasie a Pažica, ktorá je z jednej strany ohraničená krasovými zrázmi a z druhej strany borovicovým lesom, ponúka panorámu ako z katalógu. Vidíme Spišský hrad a za ním pohorie Branisko, časť národnej prírodnej rezervácie – travertínovej kopy Dreveník, ďalej Kráľovu hoľu, vrchy patriace Slovenskému raju aj vrchy Vysokých Tatier či Levočských vrchov. Veriaci človek sa tu jednoducho nevyhne nutkaniu s obdivom poďakovať Bohu za krásu stvorenstva. Pomenovanie „svätyňa pod holým nebom“ si toto miesto určite nevyslúžilo iba vďaka prítomnosti sakrálnych objektov.

Komu zasvätiť kaplnku?

Spišský Jeruzalem sa dá prejsť viacerými trasami. Niektoré z nich zahŕňajú aj lokalitu pri neďalekej obci Jablonov, kde kedysi existovali rybníky. Pripomínať mala Getsemanskú záhradu, kde sa začalo Ježišovo utrpenie. Dnes je však už pôvodné miesto zničené.

Pomenovanie „svätyňa pod holým nebom“ si toto miesto určite nevyslúžilo iba vďaka prítomnosti sakrálnych objektov. Zdieľať

My sa od katedrály, ktorá v rámci kalvárie predstavuje Večeradlo – miesto Poslednej večere Ježiša s apoštolmi, presúvame po Pažici smerom ku kaplnke, ktorá bola postavená ako prvá v roku 1666. Tá predstavuje palác Herodesa, do ktorého priviedli po zajatí Ježiša. Prečo je však kaplnka zasvätená svätej Rozálii?

„Postavy ako Herodes či Pilát vystupujú v evanjeliu ako negatívne, nemohla byť teda kaplnka zasvätená im,“ vysvetľuje Olejník. „Vyberali sa tak patrocíniá, teda zasvätenia svätým, ktoré sa spájali s udalosťami miestnych ľudí.“

Svätá Rozália sa stala patrónkou tejto kaplnky so šesťuholníkovým pôdorysom tak, že zopár rokov pred jej postavením zúril všade naokolo silný mor. Dokonca aj Kapitula zavrela vtedy svoje brány. „Jezuiti však boli odvážni, postavili na lúke šiator a slúžili tam omše. Okrem iných sa modlili aj k svätej Rozálii a keď mor pominul, rozhodli sa kaplnku zasvätiť práve jej.“



Inšpirácia z Poľska

Keď sa dnes povie kalvária, väčšina ľudí si predstaví chodník do kopca so štrnástimi zastaveniami krížovej cesty, na ktorej konci je kríž. Historik Olejník však hovorí, že stredoveké vnímanie kalvárie bolo omnoho širšie. „To, čo sa dnes zvykneme modliť v pôste či na Veľkú noc v pobožnosti krížovej cesty, je len určitý výsek. Niektoré stredoveké kalvárie zahŕňajú viaceré evanjeliové udalosti. Dokonca existujú také, ktoré zobrazujú výjavy až od stvorenia sveta.“

Ako ďalej poznamenáva, prvú oficiálnu pobožnosť krížovej cesty s ustálenými štrnástimi zastaveniami sa veriaci modlili až v prvej polovici devätnásteho storočia.

Na Slovensku máme viac ako stovku kalvárií a krížových ciest. Medzi najznámejšie patria tie v Banskej Štiavnici a Prešove. „Tieto kalvárie však už vynechali rozmer vzdialenosti zodpovedajúci Jeruzalemu, ktorý sa tu dodržal. Sú skôr zhutnené na jednom mieste. Postavili kríž na kopci a popri chodníku umiestnili zastavenia.“

„Niektoré stredoveké kalvárie zahŕňajú viaceré evanjeliové udalosti. Dokonca existujú také, ktoré zobrazujú výjavy až od stvorenia sveta.“ Zdieľať

Práve preto je kalvária Spišský Jeruzalem unikátna, pretože zanechala v sebe aj rozmer vzdialenosti. V tej dobe to však nebol ojedinelý jav. Staviteľov kalvárie pri Spišskom Podhradí konkrétne inšpirovala kalvária v susednom Poľsku – Kalwarie Zebrzydowska.

„Jeden z hlavných dôvodov, prečo sa kalvárie začali budovať, bol, že v časoch, keď boli púte do Svätej zeme kvôli vojnám nebezpečné, mali veriacim ľuďom umožniť čo najvernejšie prežiť Kristovo utrpenie,“ tvrdí Olejník. „Ľudia si povedali, že ak nemôžu ísť do Jeruzalema, tak si kalváriu postavia doma. Vtedy mali rozličné motívy a tiež počet zastavení.“

Olejník potvrdzuje, že dokázateľne je zatiaľ Spišský Jeruzalem najstaršou kalváriou na našom území. „Momentálne prebieha výskum kalvárie v Banskej Bystrici smerujúcej do Španej Doliny. Uvidíme, či sa potvrdí, že je ešte staršia.“

Legenda o vydarenom exorcizme

Z rozsiahlej lúky vchádzame pri ceste k druhej kaplnke pomedzi stromy do menšieho lesa. Kaplnka svätého Františka Xaverského vznikla v poradí ako druhá, pár rokov po stavbe kaplnky svätej Rozálie.

Predstavuje pevnosť Antóniu, kde Pilát odsúdil Ježiša na smrť. Zasvätenie Františkovi Xaverskému odkazuje na jezuitskú tradíciu, keďže tento svätec bol jedným zo spoluzakladateľov Spoločnosti Ježišovej. „Bol tiež obľúbeným svätcom staviteľa kalvárie prepošta Báršoňa,“ dodáva Olejník.

S jej vznikom sa spája legenda, podľa ktorej sa v tom čase po okolí potulovala žena posadnutá zlým duchom. Nikto si s ňou nevedel rady, a tak ju priviedli pred prepošta Báršoňa. Ten vzal obraz svätého Františka Xaverského a dal zlému duchovi na výber – buď z úbohej ženy vyjde, alebo pobozká obraz.

„Exorcizmus sa podaril a obraz umiestnili do kaplnky.“ Dnes je v nej replika, originál sa nachádza v Levoči.

Kaplnka sa stala obľúbenou, v minulosti ju navštevovali najmä chorí a postihnutí rôznymi neduhmi. Jej okolie sa tak v 17. storočí často podobalo na táborisko, zhromažďovalo sa okolo nej množstvo chorých s nádejou na uzdravenie.

Kaplnka sv. Františka Xaverského

Skôr sem zavítajú Česi s bedekrami v rukách

Olejník nám počas sprevádzania hovorí o niekoľkoročnej snahe o obnovu a zatraktívnenie Spišského Jeruzalema. S týmto úmyslom odštartovali pred šiestimi rokmi aj kultúrno-duchovný festival Spišský Jeruzalem, ktorý sa odvtedy každoročne koná v máji. „Vznikol z iniciatívy Košického samosprávneho kraja počas roku, keď boli Košice európskym hlavným mestom kultúry. Financovali vtedy výskum aj prvý ročník festivalu,“ ozrejmuje Olejník počas prechodu k našej ďalšej zastávke, už smerom na „spišskú Golgotu“.

„Chceme aj prostredníctvom tejto akcie upútať verejnosť na toto donedávna zabudnuté pútnické miesto. Počas festivalu sa tu slávia omše, krížová cesta má sedemnásť zastavení, keďže k nej pridáme tri kaplnky. Sú tu rôzne koncerty, divadelné predstavenia, aktivity pre deti či vernisáže.“

„Ľudia v okolitých dedinách by vám asi o Spišskom Jeruzaleme veľa nepovedali. Maximálne by spomenuli festival, ktorý sa tu na jar koná.“ Zdieľať

V súčasnosti podľa jeho slov majú v snahe o zachovanie a propagáciu kalvárie podporu. „Na projekte Spišský Jeruzalem spolupracujú oba východoslovenské kraje – Prešovský aj Košický. Pomáha nám tiež mesto Spišské Podhradie, biskupstvo aj združenie obcí Podbranisko. Vďaka spoločnému projektu s Poľskom sa momentálne buduje parkovisko, park a budú sa opravovať kaplnky,“ vymenúva Olejník.

Spišský Jeruzalem je napriek svojej originálnosti stále pomerne neznámy. „Žiaľ, niekedy oň prejavia skôr záujem českí turisti, ktorí sem prídu s bedekrami v rukách, kde sa o ňom dočítali. Ľudia v okolitých dedinách by vám asi o Spišskom Jeruzaleme veľa nepovedali. Maximálne by spomenuli festival, ktorý sa tu na jar koná.“

Olejník vraví, že tí, ktorí sem zavítajú, tak robia z rôznych dôvodov. Niektorí to berú ako ľahkú turistiku, keď chcú niečo iné ako Vysoké Tatry či Slovenský raj. Samozrejme, prichádzajú aj tí, ktorých hlavným zámerom je stráviť čas v modlitbe a rozjímaní. „Viackrát som tu v minulosti stretol pani, ktorá sa chodievala modliť za svoju nevestu trpiacu rakovinou,“ spomína Olejník. „Povedala mi, že do Svätej zeme sa nikdy nedostane, tak bude chodiť sem. Myšlienka, ktorú kalvárii v začiatkoch dali jezuiti, tak teda úplne nezanikla.“

Golgota na travertíne

Záver kalvárie – Golgota, ku ktorej prichádzame, sa nachádza na ďalšom špecifickom mieste. Travertínová kopa zvaná Sivá brada je národnou prírodnou rezerváciou, ktorá láka mnohých turistov aj pre svoju fotogenickosť. Naživo tu môžeme sledovať vyvieranie minerálneho prameňa. V neďalekých Baldovciach sa v tamojšom závode známa minerálna voda plní do fliaš.

Práve nad jej prameňom tróni Kaplnka svätého kríža. V minulosti vyvieral prameň priamo uprostred nej. Bol posvätený a zakrýval sa posuvnou kamennou doskou.

Prečítajte si tiež:
Na obnove kalvárie boli najťažšie vzťahy (rozhovor o obnove kalvárie v Banskej Štiavnici) Zdieľať

Kronika kapitulských jezuitov hovorí, že v roku jej dokončenia (1675) sa tam udiali zázraky. „Keď si piati trpiaci na očné choroby privolávajúc svetlo umyli poškodenú očnú rohovku v posvätnej vode, začali vidieť,“ píše sa v kronike.

Pravdepodobne z tohto dôvodu sa púte chorých neskôr presunuli od Kaplnky svätého Františka Xaverského ku Kaplnke svätého kríža.

Súčasťou Spišského Jeruzalema je aj Kaplnka svätého Jána Nepomuckého, ktorú postavil posledný spišský prepošt Karol Zbiško o približne sto rokov neskôr. „O tej však už dnes nevieme s istotou povedať, či súvisela s pôvodnou koncepciou kalvárie,“ vraví Olejník. Zbiško ju vraj svojvoľne postavil napriek nesúhlasu Spišskej Kapituly, ktorá proti výstavbe kaplnky protestovala. 

Pohľad na Kaplnku sv. kríža a pod ňou vyvierajúci prameň minerálnej vody 


Oltár v interiéri Kaplnky sv. kríža s Božím hrobom

Pohľad na kopec Sivá brada, kde sa končí kalvária Spišský Jeruzalem

To najvzácnejšie na Spišskom Jeruzaleme sa odfotiť ani opísať úplne nedá. Je to neuveriteľný pokoj a neopakovateľná atmosféra zo spojenia histórie a prírody.

Ako nám na záver povedal Vladimír Olejník, darmo sa budú snažiť o jeho obnovu a zatraktívnenie, pokiaľ sa nenaplní duchovným prežívaním, ktoré mu dáva skutočný význam. Stojí to za to, pretože Spišský Jeruzalem si už viac nezaslúži ležať v zabudnutí.

Foto: Adam Takáč, Andrej Lojan

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo