Farmár Marian Mičko z Tibavy v okrese Sobrance bol v roku 2018 medzi prvými, ktorí verejne prehovorili o praktikách, ktoré sprevádzajú prácu poľnohospodárov na východe Slovenska. O zneužívaní dotácií, o nájmoch, o bitkách na poliach. Sám sa už roky nevie dostať k svojmu majetku a doteraz sa nedočkal konečného rozhodnutia súdov.

Po niekoľkých rokoch je situácia farmárov na východe Slovenska podľa Mariana Mička rovnaká, ak nie horšia. Vyšetrovanie je roztrieštené a sprevádzajú ho obštrukcie. Posun nepriniesla ani zmena vlády a výmeny na čele polície a prokuratúry. A kým v rokoch 2018 a 2019 to vyzeralo, že sa malí roľníci konečne spoja, aby sa bránili, dnes medzi mnohými panuje nevraživosť, závisť a intrigy.

Vy ste v roku 2018 a 2019 hovorili o tom, čo sa vám deje. Že nemáte prístup na svoj majetok a že sa to nijako nevyšetruje, polícia je nečinná a robí vám dokonca napriek. V akom stave je to teraz?

Ja som niekoľko rokov nemohol vstúpiť na svoj majetok. Všetko je oplotené, prístupové cesty zablokované. Päť rokov tam hnije úroda, tony pšenice, tam ide o spôsobenú škodu tým, že ma tam nepustili.

Momentálne mám rozsudok Krajského súdu v Košiciach, ktorý som vyhral, a ten uložil sudcovi Okresného súdu v Michalovciach, aby to dal na pravú mieru. Vrátilo sa to teda na okres, ale sudca stále robí obštrukcie a nechce a ani nemá záujem rozhodnúť v môj prospech.

Stále sa tak neviete dostať k svojmu majetku, teda k výrobni krmiva v Porúbke. Aké sú tam konkrétne obštrukcie?

Napríklad tu bola Česká televízia a všetko sme s nimi zmapovali. Dal som sudcovi ako dôkaz video na cédečku, on si zobral akýsi starý počítač, nešlo mu to spustiť, tak vyhlásil dôkaz za nepoužiteľný. Na záverečnom hlavnom dokazovaní už mal vopred pripravený rozsudok. Krajský súd mu teraz jasne povedal, že ja ako poškodený som všetko preukázal. Výpoveďami, fotodokumentáciou, videami. Najnovšie chce súd v Michalovciach ešte vypočúvať nejakých ďalších svedkov, ktorých som ja nikdy nevidel a ani nepoznám ich mená. Jedna obštrukcia za druhou.

Vy ste v januári 2019 v Rádiu Expres hovorili aj o tom, že to vyšetrovanie jednotlivých prípadov farmárov sa rozdelilo tak, aby každý prípad vyšetrovali zvlášť, nech to nie je pohromade. A naznačili ste, že v tom vidíte zámer.

Áno. Ako keby to urobili naschvál a porozdeľovali nás, každý prípad inde, aby sa to nedostalo pod jedného vyšetrovateľa. Za každú cenu porozbíjať, vniesť nenávisť tým, že budú manipulovať, že ten klame, tamten nehovorí pravdu. Takéto veci v civilizovanom svete sa vyšetrujú dokopy.

Ešte aj na Slovensku, keď padli nebankové subjekty a ľudia prišli podávať trestné oznámenia, čo sa robilo? Zosúladíme, dáme dokopy a všetkých budeme vyšetrovať ako celok. Farmárov nie! Porozbíjať každého zvlášť.

Aká je potom efektivita štátu vo vyšetrovaní? Piati vyšetrovatelia, piati prokurátori krížom-krážom. No nebolo by efektívnejšie, keby to mal v rukách jeden vyšetrovateľ a dozoroval jeden prokurátor? Všetci zainteresovaní by sme vedeli, čo sa deje. Bolo by to transparentné, rýchle a skončené dobre.

Čiže aj toto vyšetrovanie nakoniec farmárov rozdeľuje?

Nás už dokopy nedá nikto, to sa nedá. Je to ako manželstvo: keď je raz rozhádané, rozvedené, ťažko sa napráva. Máme Spolok farmárov Slovenska a ten nerozdeľuje poľnohospodárov na malých, veľkých, takých, onakých. My rozoznávame dobrých a poctivých, ktorí nerozkrádajú dotácie. Zopár nás ešte silou vôle drží pokope, no náš roľnícky cech je už rozbitý.

Prečo je rozbitý?

Politická situácia je turbulentná, niektorí si myslia, že sa to rýchlo zvráti a vrátia sa k moci. Ako keby už robili predvolebnú kampaň. A intrigujú, rozoštvávajú nás, aby všetko zostalo tak ako predtým. Nevyšetrené, nepotrestané.

Osobne mám veľké výhrady k reportážam, ktoré u nás o tejto téme robí redaktor Andrej Bán z Denníka N. Naposledy písal o prípade Juraja Béreša. Ja mám od pána Béreša mandát, aby som o tom hovoril. Veľa jeho vyjadrení pán Bán prekrútil, napríklad poplietol zmluvy na súkromnú pôdu so zmluvami na štátnu pôdu. Chodieval na začiatku aj za mnou, no ja už s ním nechcem komunikovať.

Keď sa zmenila vláda, prišli aj zmeny na rôznych úrovniach. Zmenili sa ľudia v Poľnohospodárskej platobnej agentúre (PPA). Všetci deklarovali, že polícia má voľné ruky. Pocítili ste aj vy, že by sa situácia posunula?

Na PPA bol dosadený celkom slušný človek, pán Jánoš. To je seriózny chlap. Len tiež mal tú chybu, že bol naivný, nemal oporu okolia. Bohužiaľ, nezvládal situáciu, nemohol nič poriadne robiť.

Celú agentúru totiž de facto riadila pani Petra Svobodová, mala kľúč od celého IT systému. Pani Svobodová prišla z ministerstva spravodlivosti aj s celým svojím tímom. A celý tento tím bol smerácky.

Keď tu bol na návšteve nedávno minister Samuel Vlčan, osobne som mu hovoril, že celú PPA treba postaviť nanovo. Dva roky by sme vydržali bez peňazí, bez dotácií, ale mali by sme čistú agentúru. Túto súčasnú PPA už nikto nenapraví. Navonok to možno bude vyzerať, že funguje, ale so starým „mančaftom“ to bude stále o tom istom.

A čo miestna polícia?

Polícia v Sobranciach je to isté, čo bolo aj predtým. Tí istí policajti, ktorí ma šikanovali, sú tam doteraz a ešte dostali aj pochvalu, ako dobre to zvládli. Jedného radového policajta potrestali tak, že ho presunuli z okresu do rómskej osady, to je všetko. Na krajskom riaditeľstve to isté. Nikoho za nič nepotrestali. Jeden funkcionár, ktorý musel odísť, ale zostal v polícii, sa má teraz lepšie ako predtým.

V Košiciach urobili špeciálny tím. Bol tam jeden major, ktorý úprimne chcel veci pohnúť. Ale keď sa zasvätil do celej problematiky, radšej odišiel do dôchodku. Celý systém je postavený tak, aby sa nič nevyšetrilo. Aj keď formálne sa vyšetruje, robia sa úkony atď.

Baví vás v tejto situácii ešte táto robota, hospodárenie?

Keby som nemal vzťah k pôde, toto všetko by som už preklial. Ale kam mám ísť, ja, 60-ročný chlap? Kto mi dá robotu, starému unavenému dedkovi? Nemám už šancu uplatniť sa nikde, ani ako nočný strážnik.

Musím to dotiahnuť do dôchodku. Vychoval som dvoch synov, slušných, vysokoškolsky vzdelaných. Za to, čo som urobil pre spoločnosť, že som otvoril oči celému Slovensku, ma miestni ľudia ešte opľujú. A s tým musím žiť. Iná cesta však nie je, či sa mi to páči, alebo nie. Bohužiaľ.

A vidíte nejaké východisko? Pravidelne sa dozvedáme, že tu v Bratislave a po okolí zatýkajú vplyvných ľudí, ktorí sú podozriví z korupcie, z podvodov, kým z východu toho toľko nepočuť.

To sa môže diať v Bratislave, kde sa možno čosi kdesi pohne. Ale v okrajových dedinách v takých malých okresoch ako Sobrance sa nikdy nič nepohne. Tu keď nie ste smerák, nemáte šancu v štátnej správe. Nie sme taký zaujímavý okres, aby sa s tým niečo robilo.

Tu na Sobranecku nevidím žiadne vyhliadky. Tie by boli podľa mňa, ak by sa začali odstraňovať pochybné osoby. A to nie je len vedúci úradov. Tu treba zmeniť celé osadenstvo, minimálne po hlavných referentov. Ale problém je, že nemáme ľudí. Koho tam dáte? Či za okresného riaditeľa polície, či do ďalších úradov.

Súkromné firmy si chodia hľadať šikovných ľudí už na vysoké školy. Prečo to nerobí aj štát? Kvalitných, vzdelaných, ale aj morálne zdatných ľudí. Kým budeme v jednom kruhu, že sa vo funkciách budú točiť len takí, čo vedia, ako si kde uliať pre seba, nepohneme sa nikde.

Ale keby sa od tých nepoctivých začali čistiť úrady, bol by tu taký kvikot, že na to vláda nemá politickú vôľu.

Keď sa na to spätne pozriete, neľutujete, že ste sa ozvali, že ste vystúpili?

Sú také chvíle. Nemôžem v noci spať, rozmýšľam nad tým. Ale potom si aj tak poviem, že keď už nič iné, ale pre spoločnosť, pre deti, pre generácie po nás som niečo urobil. A toto ma drží pri hladine.

Čo si myslíte o novom ministrovi Samuelovi Vlčanovi?

Ešte je skoro ho hodnotiť. Nerád by som o ňom predčasne hovoril niečo negatívne alebo pozitívne. Aby som to nezakríkol, lebo môže sa to vymknúť.

Ja v ňom vidím jednu dobrú vec. Je to človek z bankárskeho prostredia, ktorý si čosi kdesi prešiel. Otázka je, či bude chcieť robiť dobré rozhodnutia, ale predpoklady na to má. Ale za nikoho ruku do ohňa dávať nemôžem.

On má teraz jednu jedinú dôležitú úlohu, zabezpečiť tú nešťastnú PPA a vybaviť pre Slovensko peniaze. A nám tie peniaze patria. Ak by to bolo tak, že celá Európska únia nejde na podporách, ja by som bol prvý, ktorý by zrušil dotácie. Ale ak celá Európa je takto nastavená, všetci sú ďaleko pred nami, tak prečo by sme nedostali tie peniaze aj my. Veď my nemôžeme štartovať s úplne inými podmienkami.

Ako sa ako obyčajný farmár pozeráte na to, čo robí ministerstvo?

Nechcem sa už vracať k starému ministrovi, ale on zanedbal veľa vecí a posunul poľnohospodárstvo o desať rokov dozadu. Ak vy dostanete dotáciu 180 alebo 200 eur a iný 500, 600 eur, tak o čom to je? To je sebestačnosť? Ako sa ja mám uplatniť na trhu, keď si nemôžem dovoliť predať lacnejšie, ako vyrobím. Ale ten, čo je dotovaný, môže ísť pod výrobné náklady a stále je v pluse.

Rakúski poľnohospodári už berú tretie kolo podpory z covidovej pomoci, my sme nedostali nič. A potom nám tie peniaze chýbajú. A teraz nejde o malých, veľkých, takých či onakých farmárov. Každý poľnohospodár, pokiaľ čestne robí, nech má aj 15-tisíc hektárov, je taký istý ako ten, čo má desať hektárov. Každý jeden je prospešný. Aj ten, ktorý zamestná len sám seba, je pre štát a spoločnosť prínosom. To si nevedia tí úradníci spočítať?

Vy sa angažujete v Spolku farmárov Slovenska. Niektorí vám však vyčítajú, že existujete len kvôli politickým ambíciám. A vlastne tým, že Milan Kyseľ sa stal štátnym tajomníkom, sa to v očiach kritikov potvrdzuje. 

My sme ako Spolok prísne apolitickí. Ale keď sa niekto počas toho, ako je naším členom, bude mať šancu niekde uplatniť, tak mu predsa nebudeme brániť.

Pozrite, pán Kyseľ žije na samote, v podstate na lazoch. K prvému obchodu má tri kilometre. On z toho, čo dopestoval, len živoril. Keď teraz dostal možnosť sa niekde uplatniť aj niečo ovplyvniť, prečo by sme mu bránili.

Pán Kyseľ má čistú minulosť, vzdelanie a stabilnú rodinu. A tí, čo mu závidia, nemajú ani jedno z toho.