Konzervatívny výber Prečo sú hranice dobré, elektrogate a vesmírny rasizmus

Prečo sú hranice dobré, elektrogate a vesmírny rasizmus
FOTO TASR – Martin Baumann

Odoberať autora e-mailom

Nezmeškajte žiaden článok.

Prinášame pravidelný komentovaný prehľad tém, ktoré rezonovali v uplynulých dňoch.
Erik Potocký
Erik Potocký
Ďalšie autorove články:

S vetrom opreteky Naozaj musíme postaviť 200 veterných turbín? A treba nám ich?

Spaľovňa v Slovnafte Rafinéria je bližšie k projektu, envirorezort potvrdil úspešný proces EIA

Nová jadrová elektráreň Prečo môže pre malicherný spor Sakovej s Ficom celý projekt na roky zamrznúť

Dnes sa pozrieme na to, prečo je dobré, že hranice medzi štátmi prežili migračnú krízu, ako zelená ideológia kriví reálne výpočty o emisnom vplyve elektrických áut a tiež na to, že terčom politickej korektnosti a „antirasizmu“ sa už stávajú aj prírodné vedy.

V texte týždňa predstavíme analýzu Daniela Kaisera o vnímaní Green Dealu v Európskej únii a vo videu týždňa si môžete pozrieť, prečo je dobré, aby sme deti nechali, nech sa hrajú.

Hranice sú fajn

Hovoriť pred pár rokmi, v čase vrcholiacej migračnej krízy, o prísnej kontrole hraníc sa v niektorých kruhoch považovalo za xenofóbiu či priam rasizmus. Čoraz populárnejší bol názor o hraniciach ako sociálnom konštrukte, ktorý nemá mať miesto v 21. storočí.

Dnes diskutujeme o tom, aké pravidlá by mali platiť pri cestovaní, čo všetko by mal človek pri návšteve iného štátu či návratu do vlasti predložiť úradom a do akej karantény a na ako dlho majú ísť tí, čo sú nakazení či neočkovaní.

Že porovnávame ľudí s vírusom? Omyl. Ako vtedy, tak aj dnes ide o efektívnu kontrolu ľudí prekračujúcich hranice. A tak ako vtedy mohli byť medzi tisíckami núdznych jednotlivci s teroristickými úmyslami, aj dnes môžu byť medzi vracajúcimi sa dovolenkármi jednotliví nositelia nebezpečnej nákazy.

Dnešné návrhy a realizované opatrenia sú dokonca omnoho prísnejšie ako vtedajšie. Za xenofóbnu nehoráznosť sa vo vtedajšej debate považovalo už len zhromaždenie utečencov na jednom mieste a základná kontrola ich totožnosti a zdravotného stavu. Nie z nenávisti, len pre bezpečnosť. Našu aj ich.

Dnes takto postupuje štát voči vlastným občanom, často s nadšeným súhlasom tých, ktorí pred pár rokmi hlásali, že utečenci majú mať právo na voľný a nekontrolovateľný pohyb po celej Európe.

Hranice, našťastie, migračnú krízu prežili.

Elektrogate

Iste si spomínate na aféru Dieselgate, keď výrobcovia áut so spaľovacími motormi inštalovali do svojich vozidiel softvér, ktorý mal presvedčiť kontrolné softvéry, že auto produkuje len toľko emisií oxidov uhlíka a dusíka, ako to predpisujú byrokratické normy. A tie neraz nehľadia na to, či je aktuálne možné technologicky skonštruovať spaľovací motor spĺňajúci predpísané normy, aby si ho mohli dovoliť aj bežní spotrebitelia z nižšej strednej triedy.

Podobná kauza sa dnes rysuje aj v prípade elektrických automobilov. S malým rozdielom, že tentokrát „chybu“ neurobili výrobcovia áut, aby sa zmestili do kvót.

Európska komisia nesprávne vypočítala objem emisií, ktoré do roku 2030 prinesie využívanie áut s elektrickým pohonom. Tvrdí to Medzinárodná asociácia pre výskum udržateľného hnacieho ústrojenstva a technológií vozidiel. Pod správou je podpísaných 171 vedcov, inžinierov a matematikov. Tí argumentujú tým, že komisia pri výpočte ignorovala Leibnizov diferenciálny a integrálny počet. Laicky povedané, do výpočtu neboli dostatočne zahrnuté vplyvy jednej premennej na inú premennú ani vplyv zmien v samotných premenných veličinách.

Komisia pri výpočte čiastočne alebo úplne ignorovala viaceré faktory. Emisie pri výrobe elektriny, ktorá aj do roku 2030 bude pochádzať z uhlia a plynu, emisie pri transporte elektriny, emisie pri výrobe áut, pri výrobe batérií a ďalších komponentov. (Emisie, samozrejme, vznikajú aj pri výrobe áut so spaľovacími motormi.) Rátať treba aj s tým, že majitelia elektroáut sa zaradia medzi ostatných zákazníkov spotrebúvajúcich elektrinu, dopyt po nej sa teda zvýši a na udržanie siete sa bude musieť zvýšiť kapacita jej výroby.

Signatári spomenutého listu tiež vypočítali, že ak by Európska komisia správne zahrnula všetky faktory, prevádzka elektroauta by bola emisne náročnejšia ako prevádzka vozidla s hybridným pohonom.

Navyše, podľa iných pravidiel, to, že elektroautá majú „pečiatku“ nulovej emisie CO2 na sto kilometrov, umožňuje automobilkám predávať aj „špinavé“ diesle a benzíny. Ráta sa totiž s celkovou emisiou áut, ktoré automobilka vyrobí.

Vesmírny rasizmus

Prečo je čierna diera čierna? Laik s aspoň základným prehľadom by povedal, že preto, lebo má takú obrovskú gravitáciu, že z nej neunikne ani svetlo a pri jej pozorovaní teda vidíme v podstate len čiernočiernu tmu.

Iné vysvetlenie však majú poniektorí uvedomelí akademici. Hoci sa doteraz mohlo zdať, že prírodné vedy majú dostatok faktografických argumentov, aby sa nenechali zatiahnuť do moderného obrazoborectva európskej a „belošskej“ kultúry, časy sa menia.

Prvá padla biológia, teraz sú na rade tie, ktoré už pracujú len s číslami.

A niet divu, že v nachádzaní rasizmu vo fyzike či tentokrát špecificky v astronómii dominujú akademici, ktorí sa venujú spoločenským či literárnym vedám. Kurz o rasizme v astronómii s názvom Čierne diery: Rasa a vesmír, ktorý ponúka Cornellova univerzita, je zmesou vedeckých poznatkov, komparatívnej literatúry a uvedomelých hudobných diel.

Rasizmus však nenachádzajú len v označovaní vecí, ktoré sú čierne, za čierne. Už dlhšie sa brojí aj proti tomu, aby vedecké objavy či fyzikálne zákonitosti niesli meno tých, ktorí ich po prvýkrát sformulovali (Archimedov zákon, Newtonove zákony).

A nemožno obísť ani ostatný počin Svetovej zdravotníckej organizácie v súvislosti s mutáciami koronavírusu. Kým sme hovorili o britskej mutácii, bolo z hľadiska korektnosti, zdá sa, všetko v poriadku. Až sa objavil indický variant, ktorý mohol údajne spôsobiť emocionálnu bolesť Indom (hoci tých viac trápilo množstvo mŕtvych, ktorí sa ani nedostali do kolabujúcich nemocníc). A tak už nemáme britskú či indickú mutáciu, ale alfu a deltu. Málo počuť o bete a game. A hoci je písmen gréckej abecedy len 24, do omegy to hádam nedotiahneme.

...................................................................................................................

Text týždňa: Európania ochotne znesú svoj zelený údel

V nadväznosti na vlani schválený Green Deal zverejní Európska komisia prvých 15 nariadení, ktoré sa postupne implementujú do legislatív členských štátov.

„Veľký znalec klimatickej politiky EÚ Alexandr Vondra po prvých zrážkach so zelenou monokultúrou Európskeho parlamentu vravel, že celé toto klimatické ťaženie môže ukončiť až ľudová vzbura z dôvodu zvyšovania životných nákladov. Bohužiaľ, z čerstvého, dosť reprezentatívneho prieskumu Európskej investičnej banky vyplýva, že žiadna rebélia radových Európanov nie je na obzore,“ píše vo svojej analýze český komentátor Daniel Kaiser.

Pritom ešte pred pandémiou to vyzeralo úplne inak. Francúzske protestné hnutie žltých viest vyrástlo na odpore voči zdražovaniu po zavedení klimatickej dane na benzín a naftu. V Holandsku a Nemecku sa búrili farmári a ani samotní Nemci, dnes zelená avantgarda Európy, sa príliš nestotožňovali s tým, že by sa v mene klímy mali nejako obmedzovať.

No prišla pandémia a s ňou aj nevyhnutná podpora ekonomiky. Na úrovni Únie ovládli debatu deklarácie, že z pandémie musí povstať nová „zelená“ Európa.

Dnes aj pod dojmom covidu by až 70 percent Európanov súhlasilo s tým, aby vlády prijímali rôzne reštrikcie, ktoré donútia ľudí zmeniť svoje návyky. A súhlasili by aj s lockdownmi a obmedzením cestovania, tentoraz v mene klímy. Európania viac podporujú zdanenie „špinavých“ spaľovacích áut a dotácie pre elektroautá (paradoxne viac na juhu Európy ako v zelenom Nemecku či Rakúsku).

„Ten, kto túto klimatickú politiku, pri ktorej nám hrozí zdražovanie základných životných potrieb o desiatky percent, považuje za experiment sociálneho inžinierstva, prvý tohto druhu od konca reálneho socializmu, by si mal zrejme pripustiť, že myšlienka odchodu z EÚ už nemôže byť tabu,“ uzatvára Daniel Kaiser.

...................................................................................................................

Video týždňa: Nechajte deti, nech sa hrajú

Dnešné video je staršieho dáta, no ako stvorené na začiatok prázdnin. Lenore Skenazy z Prager University hovorí, že dnešné deti, no najmä ich rodičia sú zo všetkých strán bombardovaní varovaniami pred tým, čo všetko sa deťom môže stať pri hre. Kdekoľvek. Nebezpečný je park, detské ihrisko, dvor, pláž a v podstate akékoľvek predstaviteľné prostredie. Vrátane domácnosti. Naproti tomu ponúka dve vlastné základné rady deťom – neplávajte sami a nesadajte si k cudzím ľuďom do auta. Dávajme na deti pozor aj počas leta, dozerajme na ne. No nechajme ich hrať sa.

Zobraziť diskusiu
Erik Potocký

Erik Potocký

Nezmeškajte relácie a texty, ktoré inde nenájdete.

Súvisiace témy
Autá
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na [email protected]

Diskusia je pre podporovateľov
Postoja od 7 €

Vyberte si úroveň podpory

Diskusia
7 € / mes.
Diskusie pod článkami
Čítajte bez prerušenia
Podporiť iným spôsobom

Diskusia je pre podporovateľov
Postoja od 7 €

Navýšte podporu a zapojte sa

Diskusia
+ 2 mes. navyše
Diskusie pod článkami
Čítajte bez prerušenia

Diskusia je pre podporovateľov
Postoja od 7 € / mes. alebo 84 € / rok

Navýšte svoju podporu v nastaveniach účtu

Nastavenia podpory

Diskusia je pre podporovateľov
Postoja od 7 €

Pridajte sa k čitateľom ktorí Postoj podporujú

alebo sa staňte členom
Diskusia
7 € / mes.
Diskusie pod článkami
Čítajte bez prerušenia
Podporiť iným spôsobom

V prípade problémov kontaktujte podporu na [email protected]

Ttoto je message Zavrieť