Otvorený list progresívnej mládeži A kedy sa chystáte rebelovať?

Milá progresívna mládež Slovenskej republiky!

Hneď na úvod poviem, že nijako nechcem na vás útočiť, ani trochu. Máte síce pomýlené ideály, v tie však úprimne veríte a každá viera sa ráta. Úprimne priznávam, že som niektorých z vás spoznal ako výnimočne mravných ľudí. Stáva sa, že debatujem so slovenským konzervatívcom a potajme vám závidím vašu hodnotovú úroveň.

V týchto dňoch musím neustále na vás myslieť. Strávil som totiž niekoľko dní na tých pár slovenských hektároch, na ktorých vykonávate svoju suverénnu nadvládu – v bratislavskom Soho a v strednej-hornej časti historického centra Banskej Štiavnice. Čo bolo ešte viac, na terase v Soho som videl vašu predsedníčku. Krátko predtým ju v Soho videla aj moja manželka. Irena Bihariová sa asi rada zdržuje medzi svojimi.

Už to vaše dobrovoľné vytvorenie novodobých get svedčí o niečom. Zrejme tam vyhľadávate svoj „safe space“, cítite sa tam bezpečne. Pripomínate mi tým štúrovcov, ktorí na cestách prenocovávali výlučne na evanjelických farách. Keď ich nejaká nemilosrdná príhoda prinútila, aby nedajbože museli vkročiť do katolíckej krčmy, napísali o tam správy ako zo siedmej pekelnej brány.

Aj vy ste opatrní až bojazliví. Na bilbordoch ste mali „Poďme do nich“, v reálnom živote však do nás vôbec nejdete. Keď ste pozvaní na akciu, na ktorú som pozvaný aj ja, okamžite zrušíte účasť. Keď vidíte v meste moju manželku spolu so mnou, nepozdravíte ju. Najnovšie ide vaša svetonázorová hygiena tak ďaleko, že už nezdieľate linky na články, ktoré sú z vášho pohľadu odsúdeniahodné, šírite z nich už len screenshoty. Očividne sa bojíte nákazy, ako keby vás mohol iný názor kontaminovať. Do toho zapadá aj fakt, že mladí zdraví progresívci sú na Slovensku poslední, ktorí občas ešte nosia rúška na čerstvom vzduchu. U vás platí: Ochrana pred nákazou nado všetkým.

Ja som už starý chren. Videl som toho veľa, majdany, pochody, demonštrácie, protestkempy, žlté vesty. Pri každej revolúcii som chcel byť. S vami je však niečo iné. Ako to len poviem? Ste takí... cudní. Máte síce svoju každoročnú dúhovú procesiu, ale nápadne neživo presadzujete svoje ideály. Spĺňate kritériá revolučného mládežnického hnutia, ale nesprávate sa ako mládež. Nevyčíňate. Neobsadzujete verejné miesta. Nehádžete dlaždice na predstaviteľov nenávidenej spiatočníckej reakcie. Vysedávate a lajkujete.

Keď som videl vašu predsedníčku na terase hipsterskej kaviarne, sedela tam s politickým lobistom vojensko-priemyselného komplexu Spojených štátov. Vedel som, že k vám prebehol, aj tak ma ten pohľad šokoval. Vážim si totiž vašu predsedníčku. Samozrejme, nezdieľam väčšiu časť jej agendy, jej osobnosti však fandím. Stojí v politike sama, jedna krehká kultivovaná Rómka proti frontu primitívnych mužských podnikateľov. Zato má môj rešpekt.

Videl som, že s tým vojnovým štváčom živo debatovala, kontext rozhovoru som nezachytil, počul som len predsedníčkinu polovetičku – „po našej debate prekonfigurovali“. Nebol som dosť spontánny, aby som niečo bystré utrúsil. Mal som zvolať: „Čo tu robíte, pani predsedníčka, ruky preč od tohto chlapíka, s hentým pre Pána živého nič neprekonfigurujte!“ Neskôr som si položil otázku, ako by aktivisti naozajstného mládežnického hnutia reagovali na prítomnosť tohto pána. Obávam sa, že by utŕžil Molotovove kokteily, v lepšom prípade kýbeľ zhnitých paradajok. Naproti tomu mu ide vaša predsedníčka predĺžiť poslaneckú kariéru. A vy s tým nemáte problém.

Vyrástol som na Západe, moji učitelia na škole a na univerzite boli 68-ičkári. Spomínam to preto, lebo tie vaše ideály sa vo veľkom podobajú na kultúrnu revolúciu šesťdesiatych rokov.  Rozdiel – a ten rozdiel je podstatný – je v intenzite. Oni húlili do nepríčetnosti, sexovali do nemoty, experimentovali. A čo robíte vy? Môžete mi pomenovať aspoň jeden váš mladistvý exces? Kde je váš Woodstock, kedy príde váš Parížsky máj? Nepripomína váš životný štýl skôr puritánske tetky v Anglicku skorého 19. storočia, ktoré s kresťanským zápalom presadili koniec otrokárstva? Aj vy ste na najlepšej ceste, aby ste tu zaviedli veľké spoločenské zmeny. Ale nie ste tiež puritáni, puritáni separujúci odpad?

Uvediem príklad. Od 68-ičkárov ste prebrali jogu, s vami zažívam už druhú jogovú módu v živote, asi preto ma to tak otravuje. No zase je tu ten rozdiel v intenzite: 68-ičkári sa pustili na svojich indických pobytoch do veľkolepo kŕčovitých grupáčov. Môžem sa opýtať, ako cvičíte vy? Vy sa len učíte dýchať, nie? A vravievate pritom: „Robím to len pre seba“, „robí mi to dobre“. Nehodnotím to, nikomu nič neodporúčam, iba konštatujem. 68-ičkári boli mladí, divokí a nezodpovední, vy ste premúdrelí a predposratí.

Zvláštnou kapitolou je vaše jedlo. Upozorňujem vás, že sa tu vyjadruje spriaznená duša. Aj ja som bol vo svojej mladosti vegetarián, ktorý medzi Viedňou a Hongkongom ochutnával neuveriteľné vegánske maškrty. Odvtedy, mimochodom, viem, ako sa pripravuje tofu, ktoré aj chutí. V dnešnej dobe sa zriekam mäsa každý druhý deň. Máme na to čiastočne tie isté motívy: ja sa tiež cítim čistejšie, keď nemám v sebe v kuse mŕtve zvieratá, aj ja chcem šetriť našu milovanú Zem. Rozlišujeme sa len v tom, že ako stredoveký tmár sledujem stredoveké vzory – oni sa napríklad postili v piatok aj v stredu, tak aj ja sa postím v piatok a v stredu. Hádam sa o tom nebudeme hádať. Rozumieme si, nie?

Teraz vám to poviem na rovinu: Často jedávam vo vašich vegánskych bistrách a musím vám povedať, že sa stravujete strašne nekvalitne. Premenujú vám bistro na „Rebellion“, dávajú jedlu vznešený aziatský názov „ramen“, „údené tofu“ sa vyfarbí ako jemne zhnitá hmota s chuťou jemnej hniloby, ako celok to má predstavovať polievku, v ktorej plávajú fádne alebo vôbec nevarené suroviny. Na suché jedlá vám sypú krmivo pre vtáky, normálne pečené koláče vám zo zásady neponúkajú, o polhodinu potrebujete ďalší obed a je to drahé jak sviňa.

Vaša kľúčová tragédia spočíva v tom, že papkáte samé prílohy. To ste sa nikde nedočítali, že ľudské telo síce nepotrebuje mäso, ale  bielkoviny o to viac? Oslabuje vás to, hazardujete. Akú barikádu chcete dobyť, keď velíte rote prílohožrútov? Aká revolúcia sa môže vydariť, keď vám už pred samotnou revolúciou padne nálada, lebo došlo ovsené mlieko do fair trade kávy? Alebo je to už dávno neaktuálne, bojujete už iba digitálnym a mediálnym pranierovaním inak zmýšľajúcich? Alebo je už aj toto neaktuálne a nebojujete v skutočnosti vôbec? Ste tu len nato, aby ste sprevádzali implementovanie západoeurópskych prekonfigurácií do slovenského zákonodarstva? Stačí vám to?

Naozaj nechcem na vás útočiť, mám vás veľmi rád. Ste skvelí, krásni, vzdelaní, elita národa v každom zmysle. Keď sa raz za čas dostanem zo svojej rakúskej dediny von, vždy sa teším do vašich bezlepkových kaviarní.

Nechodím tam kvôli gastronomickej ponuke, o tej som sa vyjadril, chodím tam kvôli vám. Voniate mi, rád sa na vás pozerám. Pritom mám čoraz viac dojem, že v histórii ľudstva ešte nejestvovala taká slušná, úzkoprsá, ustráchaná, konformistická mládež. Poslušne držíte krok s dobou. Fakt nechcete aspoň trošičku rebelovať?