Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Koronakríza Spoločnosť
01. máj 2021

Nové opatrenia

Otvárame ekonomiku nelogicky, no najmä po chrbtoch našich detí

Napriek zlepšujúcim sa číslam máme chaotické uvoľnenia. Miestami to vyzerá, že sa uvoľní to, čo si niekto „vybaví“.

Otvárame ekonomiku nelogicky, no najmä po chrbtoch našich detí

Ilustračný záber. Foto TASR/Marko Erd

V posledných dňoch bujaro otvárame ekonomiku, akoby sme mali po pandémii. Viacerí odborníci znepokojene dvíhajú obočie, či nie sme priveľmi optimistickí. Dokonca sme zrušili toľko očakávané testovanie na školách, ktoré bolo slušne pripravené aj rozbehnuté.

Samozrejme, týmto krokom strácame prehľad o vzniku nových ohnísk, lebo ak nebudeme dostatočne testovať, ohniská sa prejavia až vzostupom hospitalizácií, čo bude na hasenie poriadne neskoro.

Znova opakujem, že pravidelné a časté testovanie miest, kde je veľké množstvo ľudí - ako sú školy, fabriky a firmy, je kľúčovým nástrojom boja proti pandémii.

Uvoľnenia podľa „známostí“?

Napriek zlepšujúcim sa číslam máme nekonzistentné uvoľnenia, miestami to vyzerá tak, že sa uvoľnia tie aktivity, ktoré si niekto „vybaví“.

Ako príklad poslúžia veľké športové podujatia, kde na štadióne v exteriéri môže byť až dvetisíc (!) ľudí, v interiéri tisíc. Povolené sú najvyššie súťaže v piatich športoch, a to vo futbale, hokeji, hádzanej, volejbale a basketbale. Podmienkou je preukázanie sa dvoma negatívnymi testami.

Pozoruhodné je, že je dovolené sa na šport (masovo) pozerať, ale nie šport (v malých či stredných skupinách) vykonávať. Aktívne športovať môžu len skupinky do šesť ľudí, to si nezahráte ani futbal. Uprednostňované sú najvyššie ligy, kde je dovolené trénovať aj súťažiť.

Lenže ako sa majú dnešné deti v budúcnosti dostať na vrcholovú športovú úroveň, ak im nie je dovolené adekvátne trénovať a rozvíjať svoj talent fakticky celý posledný rok? Okrem toho, stále platí zákaz cvičiť (hoc aj vonku) pre deti na druhom stupni počas telesnej výchovy.

Čítajte tiež

Žiaci prvého stupňa cvičiť môžu len vonku a aj to vybrané pohybové aktivity za prísnych podmienok. Takéto pravidlá sú absurdné a nie som sama, čo k tomu vyjadruje svoj hlboký nesúhlas. V ambulancii denne vidím deti s nárastom obezity, so zníženou kondíciou, bez bežných detských radostí, bez možností naplno rozvíjať svoje talenty.

Inzercia

V divadle viac ľudí ako v kostole

Ďalším paradoxom sú kultúrne podujatia verzus bohoslužby. Kultúrne podujatia dostali zelenú, v interiéri môže byť maximálne 150 ľudí s negatívnym testom (pri polovičnej naplnenosti sály) a v exteriéri 200 ľudí. Jednoznačne som za obnovu kultúrneho života za jasných a dostatočne prísnych podmienok. Zvláštne však je, že v kostole môže byť len jeden človek na 15 metrov štvorcových, teda v bežnom kostole tak do 40 ľudí.

Rozumiem, že práve v kostoloch je vyšší vekový priemer ľudí a stretávajú sa tam na jednom mieste tí najohrozenejší obyvatelia. Zároveň takmer všetci starší ľudia už mali šancu sa zaočkovať. Preto by som pri vstupe do kostola tiež vyžadovala negatívny test, pričom testovať by sa nemuseli ľudia, ktorí sú už zaočkovaní či 180 dní po prekonaní Covidu.

Takáto výnimka z testovania sa dnes už široko uplatňuje napríklad pri vstupe do zamestnania a inde. Pre zatiaľ nezaočkovaných veriacich by to bol ďalší dôvod na zaočkovanie. A zaočkovaní veriaci by mohli chodiť do kostola hoc aj každý deň pri dodržaní pravidla R-O-R plus vetranie.

Chaotické vyhlášky

Vydávanie vyhlášok o pravidlách pre fungovanie spoločnosti je pomerne chaotické a miestami nelogické až kontroverzné, ale veľa hovoria o našej spoločnosti.

Bojujeme za reštaurácie, obecenstvo na štadiónoch či kultúrne podujatia v situácii, keď desaťtisíce školákov stále sedia doma na on-line vzdelávaní a ak aj sú náhodou v škole, fakticky sa nemôžu hýbať či nebodaj športovať.

Síce sa môžeme masovo pozerať na športovcov v najvyšších súťažiach, otázka je, či sa za pár rokov budeme mať na koho pozerať, keď deti s talentom – možní budúci vrcholoví športovci – dnes sedia zavretí doma, v lepšom prípade v škole. A nemôžu cvičiť ani len na telesnej výchove.

Povedzme si to rovno: otvárame ekonomiku po chrbtoch našich detí. Možno je problém v tom, že deti nedokážu zablokovať diaľnicu za svoje právo na zdravý život.

Mrzí ma, že my dospelí sme veľmi rýchlo zabudli, že nám raz bolo dopriate rozvíjať svoje talenty, že kvôli nám sa tiež raz niekto „obetoval“. Tak by sme si najlepší záujem detí mohli dať konečne na popredné miesto aj my. Podľa pravidla „o troch grošoch“.

Odporúčame