Vzdelávanie mladých lekárov z pohľadu starších kolegov Aj v správaní mladých je problém. Časť akoby nepochopila, že po škole sú už lekári, nie študenti

Na Postoji sa opakovane spomína problém s „gerontokoraciou lekárov“ na Slovensku. V médiách často opakovaná výčitka by sa dala zhrnúť takto: starší lekári sa vraj nevenujú mladším kolegom, neodovzdávajú im vedomosti, a ak áno, tak len zastarané, a nie sú schopní učiť sa nové guideliny, lebo neovládajú jazyky.

Mladá iránska lekárka na SlovenskuJe tu veľa lekárov, ktorí nevedia robiť reálnu medicínu, a každý deň vám hovoria, ako to robíte zle

Lukáš Kekelák

Vzhľadom na to, že druhá strana (školitelia) priestor nedostala, prihlasujem sa o slovo sama.

Pracujem ako pediatrička, mám svoju detskú ambulanciu a zároveň som školiace pracovisko pre budúce praktické sestry, diplomované sestry a pre budúcich lekárov špecialistov, ktorí majú cirkuláciu aj na detskej ambulancii. Na praxi máme niekoho väčšinu roka, nedostávam za to žiadnu odmenu.

Rozdiel v štúdiu našincov a cudzincov

Najprv by som sa chcela vyjadriť k štúdiu na Lekárskej fakulte UK. Hoci som školu skončila pred dvadsiatimi rokmi, môžem skonštatovať, že kto mal záujem o štúdium a vyvinul iniciatívu, dostal sa k akejkoľvek praxi. Iste, boli aj flákači, ktorým sa nedostatok záujmu v konečnom dôsledku a po istých ťažkostiach – prepiekol.

Absolvovala som tri dlhšie zahraničné študijné pobyty a môžem skonštatovať, že úroveň štúdia v západných krajinách bola v niečom lepšia, v niečom horšia, celkovo to bolo plus-mínus na podobnej úrovni. Ako potvrdenie považujem fakt, že viac ako polovica študentov z nášho krúžku sa úspešne uchytila v zahraničí (niektorí až pozoruhodne). Štúdium v súčasnosti porovnať neviem, mohlo, samozrejme, dôjsť k zmenám.

Pani doktorka Arzideh z rozhovoru pre Postoj študovala v anglickom jazyku, čo je štúdium medicíny pre samoplatcov, ide o významne odlišné štúdium oproti výučbe slovenských lekárov.

To, že ide o štúdium, ktoré si štedro platí sám študent, môže byť vysvetlením spomínaných ľahších prijímačiek či menej náročného štúdia (platiaci študent sa, bohužiaľ, ťažko vyhodí zo skúšky alebo školy).

V každom prípade, ak sa pani doktorke Arzideh dané štúdium zdalo laxné a nedostatočné, prečo ho šesť rokov platila a nezmenila školu za lepšiu? Alebo mohla študovať v slovenčine „zadarmo“ a kvalitnejšie.

Problém je aj v správaní mladých lekárov

Vrátim sa však k svojim skúsenostiam. Čo sa týka predatestačnej praxe, moja osobná skúsenosť bola, že ak som sa správala slušne, so záujmom a s rešpektom k starším kolegom, snažili sa mi vysvetliť, koľko stihli. Relatívne najhoršie stáže boli na najväčších pracoviskách v Bratislave, kde som mala miestami pocit, že zavadziam.

Kritike starších kolegov bol v rozhovore venovaný pomerne veľký priestor. Problémom však je, že na situáciu sa treba pozrieť aj z druhej strany, teda ako sa správajú mladí kolegovia. Tu máme tiež pár neuralgických bodov.

Veľká väčšina mladých lekárov je chápavá, majú dostatok sociálnej inteligencie, vedia sa zapojiť do práce, a keď človek vidí nasadenie a záujem, rád ich usmerní a vysvetlí, čo treba.

Horšie je to s časťou mladých lekárov, ktorí akoby nepochopili, že po skončení školy sú v prvom rade lekári s platom a nie študenti, ktorí čakajú, kto ich čo naučí. V práci sa v prvom rade vyžaduje samostatná práca – čo neviem, môžem si hneď pozrieť v guideline, na sedení a vizite obhájim, čo som si naštudovala a ako uvažujem, vypočujem si názor kolegu, podiskutujem a dôjdem k záveru, ako postupovať. Priebežne je vhodné pripravovať si cielené problematické otázky pre starších kolegov.

Lekár, ktorý sa po štúdiu v Česku vrátilZačínajúci lekári sú neraz tlačení liečiť pacientov tak, ako sa to už robiť nemá

Lukáš Kekelák

Pani doktorka tvrdí, že lekári nevedia používať medzinárodné guideliny. To sa mi zdalo vcelku vtipné, lebo dnes si aj cudzojazyčný analfabet pozrie hocijaké medzinárodné odporúčania na pár klikov a v slovenčine. Problém skôr je, že na jednu problematiku často existujú rôzne guideliny – líšia sa podľa odbornej spoločnosti alebo kontinentu, treba ich tiež prispôsobovať lokálnym možnostiam. 

Napríklad v Holandsku je úplne normálne rodiť doma a majú na to svoje guideliny, u nás (ale aj inde, ako napríklad v Česku) je to z viacerých vážnych dôvodov nemožné a takýto guideline je nepoužiteľný.

Tiež sa niekedy stane, že mladý lekár vytiahne nejaký guideline, ale na niečo úplne iné a v danej situácii je nevhodný, lebo nesprávne odhadol stav pacienta. A potom to prezentuje, že jeho starší kolegovia nedodržujú guideliny.

Ak sa už aj dopracujeme ku konsenzu, aký guideline sa má v danej situácii použiť, nesmieme sa báť z neho vybočiť, najmä ak sa nám niečo nezdá a uvažujeme aj o iných možnostiach. Je však dôležité každý krok si obhájiť a logicky zdôvodniť. Preto je práca pod dohľadom školiteľa dôležitá a nie vždy možná len podľa koľajníc guidelinov, ktoré sú skvelá pomoc, avšak neplatia vždy na všetko a absolútne.

Špecifiká mladšej generácie

Pomerne novým fenoménom mladšej generácie je, že niektorí jej členovia sú citlivejší na prístup. Niekedy to znamená, že ak poviem kolegovi, aby si niečo doštudoval, tak som ho „zranila“, ak má na starosti viac pacientov, tak je „vyčerpaný a má dojem, že vyhorí“ – to až príliš často počuť aj od jednoročných kolegov.

Akoby niekedy chýbal pocit, že pred nami je živý človek – pacient, pre ktorého treba aj zaťať zuby, pohnúť si, vypočuť si druhý názor prípadne aj zmeniť svoje konanie.

Niekedy badáme, ako mladší kolegovia v záujme „modernosti a vedy“ naordinujú všetky najmodernejšie, drahé a často úplne zbytočné vyšetrenia a na druhej strane otáľajú s liečbou alebo prepustia nedoriešeného pacienta skoro domov, alebo ho ani neprijmú do nemocnice, lebo „tak je to v zahraničí“.

Problémom je slabý ambulantný sektor, ktorý sa často nevie s takýmto pacientom popasovať, pacient blúdi systémom alebo sa úplne zbytočne riskuje jeho zdravotný stav.

Prečo systém nefunguje? Pýtajte sa ministerstva

Keďže predatestačné vzdelávanie mladých lekárov má svoje slabiny, ešte v roku 2022 sme v rámci Memoranda Lekárskeho odborového združenia s vládou SR presadili bod, podľa ktorého má mať každý lekár v príprave prideleného školiteľa, ktorý ho prevedie predastestačnou prípravou a bude aj adekvátne ohodnotený.

Presadili sme tiež, že sa na Slovensku vytvorí databáza školiteľov a školiacich pracovísk, v rámci ktorej budú školitelia a pracoviská pravidelne hodnotení a hodnotenia majú byť verejné. Tak sme chceli zvýšiť kvalitu prípravy a urobiť ju viac transparentnou, lebo v LOZ-e si myslíme, že vzdelávanie lekárov má svoje slabiny a treba zvyšovať jeho kvalitu.

Prečo tento jednoduchý systém doteraz nefunguje, sa treba opýtať ministerstva zdravotníctva a menovite odboru pre ďalšie vzdelávanie, ktorý ho mal zaviesť.

Našťastie za posledné roky sme spolu s kolegami z Lekárskeho odborového združenia presadili výrazné zjednodušenie predatestačného vzdelávania, spustili sme úpravu náplne prípravy, skrátili atestácie na úroveň EÚ.

Dnes si špecializáciu už vyberá sám lekár a nie nemocnice, vzdelávať sa môžu aj lekárky na materskej a rodičovskej dovolenke, znížili sme pokuty v rámci rezidentského programu. Sú to veci, ktoré vyzerajú ako samozrejmosť, ale pred dvoma rokmi ešte neexistovali. A presadili ich aj starší lekári pre mladých.

Samozrejme, je dôležité predastestačné vzdelávanie zlepšovať, venovať sa mladým kolegom, diskutovať s nimi a prijímať ich pohľad. Z druhej strany je však nutný rešpekt, pochopenie, ak má daný lekár veľa pacientov, náročného pacienta alebo ťažkú operáciu a v danej chvíli sa potrebuje koncentrovať.

Ak sa mladému lekárovi niečo nepáči, existujú rôzne možnosti, ako situáciu zlepšiť. Jedna možnosť je stať sa súčasťou tímu, ktorý v relatívne krátkom čase presadil mnohé zásadné zmeny v prospech vzdelávania mladých lekárov, a potom je druhá možnosť – ísť si vyliať srdce do médií a porozprávať o anonymných údajne zadubených kolegoch, ktorí na to ani nemôžu reagovať.

Za mňa je správne otvárať témy, ale vyvážene, dať priestor obom stranám a hlavne hľadať riešenia.