Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Rodina
11. apríl 2021

Výber partnera

Ako si nezobrať teľa

S kňazom Jánom Štefancom sme sa rozprávali o mýtoch a nebezpečenstvách pri výbere životného partnera.  

Ako si nezobrať teľa
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

S kňazom Jánom Štefancom sme sa rozprávali o mýtoch a nebezpečenstvách pri výbere životného partnera.  

Po skúsenosti správcu bratislavského Univerzitného pastoračného centra, kde na predmanželské prípravy chodili tisícky snúbencov, sa rozhodol založiť Youtube kanál s názvom Ako si nezobrať teľa. Rozbehol tak akúsi virtuálnu predmanželskú poradňu, ktorú vníma ako pomoc mladým ľuďom, aby neurobili chybu svojho života. V rozhovore priznáva, že sám odradil od svadby nemálo snúbencov, pri ktorých videl, že ich vzťah ide zlým smerom. 

Kedy reagovať na blikajúce červené kontrolky a zo vzťahu radšej utekať? Má šancu na úspech vzťah kresťana s neveriacim partnerom? Má mať prednosť chémia alebo rozum? Prečo sa častejšie rozvádzame, hoci sa berieme starší a máme viac času na prípravu? Aj na tieto otázky sme hľadali odpovede v rozhovore s verbistom Jánom Štefancom.  

Na manželstvo ste pripravovali viac ako tritisíc snúbeneckých párov. V praxi ste zrejme videli vážne dôsledky toho, keď si niekto vybral zlého životného partnera.

Tí mladí ľudia, ktorí si nevybrali správne, mi písali alebo osobne prichádzali sa so mnou radiť, čo majú robiť ďalej. Ale nebolo ľahké im odpovedať, lebo keď už niečo nie je naštartované správne, tak sa to ťažko napráva. Tým, že som sa v Univerzitnom pastoračnom centre venoval príprave študentov na manželstvo, tak som pochopil, že jednou z mojich cenných služieb je odradiť tých, ktorí to nemajú vo vzťahu dobre našliapnuté. 

To ste vážne odrádzali dospelých ľudí, aby si rozmysleli svadbu? 

Áno. Úspešnosť tejto konkrétnej služby som vnímal v tom, keď sa mi podarilo ľudí odradiť od sobáša alebo, lepšie povedané, vyrušiť ich, aby premýšľali, či je ich vzťah skutočne zrelý na sobáš.

A to sa dialo často? 

Dialo sa to, niektorí sa po skončení prípravy rozišli alebo ju ani nedokončili, ale keď sú už ľudia hlboko zamilovaní, tak majú tendenciu nevidieť žiadne nebezpečenstvo. Teda len občas som úspešný. Ale ono existuje niekoľko spôsobov, ako vstúpiť do zlého vzťahu. Podarilo sa mi mnoho párov upozorniť, že ak sa vám toto deje, ak toto prežívaš, tak je to dôležitý signál, aby si veci prehodnotil. Keď trochu vychladli, tak aj začali rozmýšľať. 

Mali ste skúsenosť, že keď ste pochybovali o nejakom konkrétnom vzťahu a oni sa napriek tomu zobrali, že sa to aj naozaj zle skončilo? 

Ja som to ponúkal vo veľkej slobode, lebo celkom do vzťahu nevidíte, takže definitívne závery som si netrúfal robiť. Skôr som sa snažil ich vyprovokovať, nech uvažujú, aby rozhodnutie neurobili ľahkovážne a neostávali na povrchu. Sme si sympatickí, klape nám to, vieme sa spolu zasmiať, ale tí, čo už žijú v manželstve, vedia, že také jednoduché to nie je. 

Vnímate tendenciu stúpajúceho počtu rozvodov aj medzi kresťanmi, kde nie málo aj mladých manželských párov končí na cirkevnom súde, aby spätne hľadali dôvody, prečo ich manželstvo nebolo platné? 

Je to tak. Mnohé veriace páry boli formované vo veľkej naivite a naivne vstupovali do vzťahov.

Čo myslíte pod tým naivne? 

Napríklad si ešte dnes mnohí myslia, že v dobrom katolíckom manželstve sa manželia nesmú hádať a keď majú hádky, tak je to určite zle. Hádky sú však potrebné, keď sa niekto s vami počas chodenia nikdy nepoháda, je to veľmi zlý signál, lebo neviete, ako raz bude reagovať v stresovej situácii. 

Úspešnosť tejto konkrétnej služby som vnímal v tom, keď sa mi podarilo ľudí odradiť od sobáša alebo, lepšie povedané, vyrušiť ich, aby premýšľali, či je ich vzťah skutočne zrelý na sobáš. Zdieľať

Takýchto katolíckych mýtov je viac. Ale to je nezrelosť človeka. Ďalší mýtus je, že my sa máme radi a nás nemôže nič rozdeliť, nič spochybniť. A práve to sa stane a rozdelí ich napríklad ekonomická situácia, lebo nemajú dostatok finančných prostriedkov a nemajú to spracované. Alebo ďalší žijú mýtom, že idú čisto do manželstva bez akéhokoľvek prešľapu.

K takýmto „múdrostiam“ sa, žiaľ, dostávajú mladí ľudia na rôznych miestach po Slovensku, kde horliví laici a neraz i kňazi ich takto doslova deformujú. Sú fajn možno tak pre tínedžerov, ale nie pre dvasaťpäťročných ľudí, ktorí na tie stretká chodia a počúvajú veci, ako je dôležité si ceniť kráľovnú v žene a v mužovi vidieť rytiera. A vo veciach čistoty sa ide do extrému prudérnosti. 

Koncepty, ako sa kedysi zvykla vysvetľovať snúbenecká čistota, sa budú prehodnocovať aj vzhľadom na to, že dnes do manželstva bežne vstupujú ľudia po tridsiatke? 

Jasné, od extrému prudérnosti tu máme druhý extrém, a to je skupina ľudí, ktorí už dávno majú všetko za sebou a nielen v jednom vzťahu. Tam by partnerovi mal tiež blikať maják, že ak ten druhý žil promiskuitne pred sobášom, tak zrazu po sobáši bude žiť monogamne ako verný partner? Aj tam je potrebné byť na pozore. 


Čo sú znaky vo vzťahu, ktoré sú predzvesťou, že sa hrnieme do zlého manželstva? 

Tých nebezpečenstiev je viac a ukazujú sa hneď po vytriezvení zo zaľúbenia, čo už však môže byť neskoro, lebo tí dvaja sa už zobrali. Hlavnou chybou je brať si niekoho s túžbou, že po svadbe sa zmení. Čiže teraz nie som spokojný, ale keď sa už vezmeme, bude to iné, lebo to mám tak vymyslené. Napríklad vidím, že ten druhý je v partii veľký zabávač a rád si vypije a končí sa to vždy podguráženým stavom. Po svadbe to tak určite nebude, lebo nebude chodiť do partie. Ale on sa nezmení. Už generácie ľudí pred nami prišli na to, že toto sú potenciálne rozbušky. 

Nemáte ako kňaz strach zaujať stanovisko k vzťahu druhých ľudí, keď stoja pred takou dôležitou životnou voľbou?

Ak vnímam svoju pastoračnú úlohu kňaza, ktorý duchovne sprevádza ľudí pre také dôležité povolanie, akým je manželstvo, tak som pozvaný všemožne napomôcť k tomu, aby to povolanie bolo solídne a vydržalo, aby ľudia našli v ňom skutočné naplnenie a boli šťastní. Pred oltárom, keď dvaja sľubujú, volajú za svedka cirkev, rodinu, kňaza, že ich láska prekoná všetky prekážky, ťažkosti a sľubujú, že či bude dobre alebo zle, tak sa budú ľúbiť a oni sa neopustia. Táto zmluva pred Bohom je platná, že ju nemožno ani zrušiť, pokiaľ sú všetky podmienky splnené. 

Hlavnou chybou je brať si niekoho s túžbou, že po svadbe sa zmení. Zdieľať

Mojím záujmom teda naozaj je, aby ľudia, ktorí sa berú v kostole, mali zodpovedný štart a zodpovedané maximum otázok. Aj keď, samozrejme, ani toto nezaručuje, že to všetko dopadne dobre, lebo svoje robí aj čas a množstvo iných vecí, ako je napríklad komunikácia. Mojou úlohou je ich čo najlepšie pripraviť na všetky možné varianty, ktoré nastanú, ale nikomu nič netlačím. Ja len chcem, aby zanechali mýty. 

Medzi tieto mýty patrí ďalej čo? 

Medzi kresťanmi bol dlho zaužívaný mýtus, ktorý postupne našťastie ustupuje, že keď priateľka otehotnie, je potrebné mať čím skôr svadbu. Tehotenstvo nie je dôvod na sobáš. Lebo dieťa si zaslúži rodičov, ktorí sa úprimne hlboko milujú a nie takých, ktorí sú nútení vziať sa, lebo sa musia. Dieťa nemôže byť príčinou vzťahu, lebo však aspoň nebude hanba v dedine, lebo je potrebné prevziať zodpovednosť. Ľudia pozerajú na slobodné mamičky s dešpektom, hoci mnohí tvrdia, ako sú za život. Často sú to rodičia, ktorí pod takýmto spoločenským tlakom svoje deti tlačia, aby sa zobrali. 

Teda radšej šťastný a každý osamote, ako spolu len preto, že je tam dieťa? 

Áno, radšej osamote, ako z donútenia. Samozrejme, môžu byť vzťahy, kde sa dvaja skutočne milujú, dobre poznajú a príde dieťa, lebo nedodržiavajú predmanželskú čistotu. Ja nehovorím, že sa majú vzdať sobáša, to nie. Ale musia si nechať čas a svoj vzťah preskúmať. Mnohé tehotenstvá sú po krátkej známosti, je dôležité, aby to nebolo rozhodnutie pod tlakom. 

Je zaujímavé, že generácia našich rodičov sa brala krátko po dvadsiatke, možno do dvadsaťpäťky. Z dnešného pohľadu boli naši rodičia ešte deti, keď sa brali. Dnešní mladí sa sobášia vo výrazne vyššom veku. Zdalo by sa, že sú teda zrelší, majú viac času na prípravu. Napriek tomu štatistiky rozvodovosti hovoria niečo iné. V čom je problém? 

Môžem to hodnotiť len z pastoračného hľadiska, hoci by si to zaslúžilo aj sociologický vhľad. Vnímam, že sa radikálne zmenila rola ženy i rola muža oproti tomu, čo bolo v minulosti, keď boli roly stabilne dané. Dnes ženy robia kariéru rovnako ako muži, čím sa posúva aj záväzok pre manželstvo. V pastoračnom centre bolo zaujímavé to, že aj keď tam mladí ako vysokoškoláci neuzavreli manželstvo, tak sa tam neskôr vracali aj po skončení vysokej školy na predmanželskú prípravu. Často prichádzali takí, ktorí už roky pracovali, boli roky rozcestovaní po svete. 

Odkladanie vzťahu na neskôr nie je zárukou zrelosti a počty rozvodov to dokazujú. V náboženskej oblasti sme poznamenaní zjednodušeným formátom prežívania viery a kresťanského záväzku. Začína sa to už v pôvodnej rodine, kde ak ľudia nie sú schopní viesť nejaké hlbšie rozhovory a klásť si otázky, tak je to zložité. Keď patríte do spoločenstva, kde cieľom je, aby som nejako preplával sviatosťami, počnúc prvým svätým prijímaním až po birmovku, a potom ma to už nezaujíma, potom chápem kresťanstvo len letmo. 

Medzi kresťanmi bol dlho zaužívaný mýtus, ktorý postupne našťastie ustupuje, že keď priateľka otehotnie, je potrebné mať čím skôr svadbu. Zdieľať

Chodenie do kostola je len minimalizmus. My na Slovensku trpíme minimalistickým prežívaním viery, berieme si od cirkvi oveľa menej, akoby sme si mohli brať. A aj do nej málo zo seba dávame. Náš život sa potom kĺže po povrchu a ostávame pri zvláštnych formách duchovného prežívania, ktoré sú neraz až extrémistické. Solídny základ pre prežívanie viery je čím ďalej tým viac v nedohľadne. Nezrelosť vo viere znamená potom aj nezrelosť vo vzťahoch. 

Nedá sa povedať, že dnešné páry majú nedostatok času sa spoznať, veď niektoré páry sú spolu aj osem rokov a nedospejú k žiadnemu výraznému posunu vo vzťahu. 

Keď niekto chodí spolu päť, sedem rokov, je to dosť dlhá doba, keď neboli schopní niečo posunúť dopredu. Po troch rokoch by už malo byť jasné, či vzťah má budúcnosť a či si s tým človekom chcem a viem založiť rodinu, zmysluplný vzťah a prevziať zodpovednosť. 

Teda po troch rokoch by mali blikať kontrolky, že ak sa to nikam neposúva, treba urobiť nejaký rázny krok? 

Určite. Dnes veľa mladých žien hovorí, že sa nemôže svojho chlapca spýtať, či si ju chce vziať, lebo je to trápne a tak čakajú, kedy ich požiadajú o ruku. Ale zabúdajú, že muži, ktorí už majú všetko, nepotrebujú žiadať o ruku.

Inzercia

Dnes za niektoré rozpadnuté vzťahy môžu aj neodhalené patológie. Dajú sa ešte pred svadbou nejako prekuknúť, aby k takýmto omylom nedochádzalo? 

Neviem na to celkom odpovedať. Možno sa dá tomu čiastočne predísť, keď zachytíte dostatočne včas signály, že som manipulovaný, že ma niekto zneužíva. Ale manipulátori sú mazaní, lebo sa neprejavia hneď a býva to až po rokoch, keď precitnete. Teda ak sa človek dostane do pazúrov človeka, ktorý manipuluje, to precitnutie prichádza neskôr a už v tom čase je vytvorená aj závislosť a len veľmi silné osobnosti to dokážu prečítať a z takéhoto vzťahu sa aj vymaniť. Ľudia by mali počúvať aj signály svojho okolia, ktoré má odstup a vidí, že niečo na vzťahu nesedí. 


Varujete aj pred vzťahom v akomsi trojuholníku. Čo ste tým mysleli? 

Najčastejšie sa pod trojuholníkom myslí, keď milovaná osoba citovo závisí od niekoho iného, ako je ten partner. Príklad je manžel alebo manželka, ktorá je závislá od svojho rodiča. Dvaja sa vezmú, plánujú si život, kúpia si spolu byt, zoberú si hypotéku a hľadajú si najvhodnejšie bývanie a keď príde na kúpu bytu, muž zahlási, že sa ešte musí na názor opýtať maminy, či sa jej to bude páčiť.

Takýto človek je citovo namotaný na svoju mamu, lebo ju dáva do popredia pred svoju partnerku, s ktorou tam bude bývať. Zažil som aj také, že sa syn radil s mamou, ako si majú zariadiť byt, aký koberec majú kúpiť, akou farbou vymaľovať izbu. Takéto veci sa zistia po svadbe, keď sa začínajú riešiť konkrétne veci. Ale dá sa to vycítiť už aj predtým, aké vzťahy má partner s rodičmi. 

Trojuholník možno tvoriť aj s niečím iným, nielen s osobami. Môže to byť workoholizmus, drogy, hry alebo priateľstvo zo starých čias. Nie je dobré vstupovať tiež do nového vzťahu, ak ešte nie je ukončený predchádzajúci.

Pri takýchto sklonoch má dať človek od vzťahu ruky preč, alebo dať šancu zmene a pracovať na tom? 

Práca na sebe je cesta. Človek si však musí uvedomiť, že má problém a je ochotný na tom pracovať. Potom sa nemusí takýto vzťah hneď zavrhnúť a skončiť. Ale pozvať druhého, že niečo s tým treba urobiť. Keď vidím progres, že je tam úprimná túžba sa meniť, tak prečo nie. Veď každý sa môžeme v niečom mýliť alebo robiť chyby. Keď máme dobrého partnera a ten nám povie, kde by som na sebe mohol zapracovať, môže dôjsť k náprave. Musíme však vidieť, že to človek chce meniť. 

Videli ste páry, kde ste vedeli vyslovene odhadnúť, že to nebude dobré? Alebo sú prípady, kde je naozaj potrebný radikálny rozchod, lebo šanca na nápravu je minimálna? 

Pri závislosti od alkoholu alebo drog by som v žiadnom prípade vo vzťahu nepokračoval. To by som človeka doslova odhováral, lebo to je potom veľké utrpenie. Buď sa stanete alkoholikom tiež a idete v tom spolu, ale väčšina ľudí si nepredstavuje život tak, že ho chce stráviť so závislým človekom. 

Alebo chorobne žiarlivý človek, to je cesta do pekla. Alebo je netolerantný po náboženskej stránke, to sú pre kresťana signály, že by mal dať ruky preč čím skôr. 

Potom vzťah s človekom, ktorý je zadĺžený a nie je schopný dlhy splácať. Na jednej predmanželskej príprave som hovoril, ako je dôležité si povedať pred svadbou o všetkom. Tým nemyslím intímne detaily z predošlých vzťahov, ktoré sú ukončené, ale odporúčam povedať všetko o zdravotnom stave, o svojej finančnej situácii, o rodinných záväzkoch a histórii. Tieto zamlčané veci môžu byť prekážkou platnosti sviatostného manželstva. 

Na druhý deň prišla za mnou slečna, že je zneistená, lebo sa opýtala po tej príprave svojho snúbenca, či má dlhy a on priznal, že má dlh 30 tisíc eur. Bola zneistená tým, že ona zarába 1200 eur, on 560 eur a keď mu navrhovala, aby sa presťahoval do väčšieho mesta, aby mohol zarábať viac, tak nechcel. Ona dokonca nadobudla pocit, že celá jeho rodina ju miluje, samé komplimenty jej dávajú, a to len preto, aby ju použili na splatenie toho dlhu. Pýtala sa ma, čo má urobiť. Tak som jej povedal, že sa musí rozhodnúť sama, každý musí zhodnotiť, na čo si trúfa. Povedal som jej, že ak si na to trúfa, že im chce splácať dlhy a keď si myslí, že to bude potom v poriadku, nech to zváži, ale keď už teraz cíti, že tam nie je niečo košér, je lepšie to skončiť. 

Mnohí ľudia majú pochybnosti o svojom vzťahu vo vážnych veciach ešte pred svadbou. Je už toto znakom, že vzťah môže v budúcnosti škrípať? 

Je to ťažké, lebo zaľúbenie zaslepuje a človek akoby nemal šancu reálne uvažovať. Väčšinou vytriezvenie prichádza, až keď zaľúbenie odznieva. Keď ide o vážny problém, musíme si byť vedomí, že vo väčšine prípadov sa to nezmení a neodstráni sa to len tak. Tam musí prísť vedomé rozhodnutie, že som ochotný s tebou žiť aj s týmito problémami. 

Na druhej strane zaľúbenie je potrebné, aby manželstvo fungovalo po každej stránke.

Na začiatku treba zapojiť rozum a vylúčiť prekážky, ktoré sú vážne a potom nechať citom voľný priebeh. Neberiete si dokonalú osobu, taká neexistuje, keď s tým rátate, je to v poriadku. Horšie je, keď máte predstavu, že ten človek je len úžasný. Teda je dôležité ostať v realite napriek zaľúbeniu. 

Spomínali ste, že veriaci človek by mal byť na pozore pred nábožensky netolerantným človekom. Vy mladých odrádzate od vzťahu s neveriacim človekom? 

Mám skúsenosť, že ak niekomu záleží na duchovnom živote a nemôže to zdieľať s partnerom, tak v manželstve veľmi stráda. Lebo sa nemajú možnosť o tom podeliť. Ideálom je, aby si veriaci ľudia brali veriaceho človeka, ušetríte si tým veľa problémov. Ale realita je, že manželstvá sa uzatvárajú aj medzi veriacimi aj neveriacimi. 

Nehovorím, môže to dopadnúť aj veľmi dobre, keď neveriaci je taký vyzretý a tolerantný človek, že robí dokonca kroky akoby bol veriaci. Je potrebné si dať pozor na militantných ateistov, ktorí budú spochybňovať všetko, vaše úkony, názory, budú obsedantne ohovárať cirkev. Hlavnou prekážkou je netolerantnosť v akejkoľvek forme. Riešením v takýchto prípadoch býva, že sa ešte počas chodenia dohodnú na určitých pravidlách. Len je potrebné si uvedomiť, že to nie je len o tom, či budem môcť chodiť do kostola, či môžem pokrstiť deti. Lebo s vierou sa spája životný štýl a človek si neberie partnera, ale aj celú jeho rodinu a jej zvyky, rituály.

Mám skúsenosť, že ak niekomu záleží na duchovnom živote a nemôže to zdieľať s partnerom, tak v manželstve veľmi stráda. Zdieľať

Ak si niekto berie partnera z rodiny, ktorá bola rozpadnutá a kde tieto rituály chýbali, možno prahne po tom, že chce vo svojej budúcej rodine robiť všetko inak a bude sa snažiť, aby to bolo krásne. Ale intuitívne musíte vycítiť, či to človek myslí vážne a či aj keď bol o niečo ochudobnený, tak to chce vo svojej budúcej rodine sanovať. 

Dnes už takmer polovica mladých ľudí je z rozpadnutých rodín a je veľká pravdepodobnosť, že človek nenatrafí na partnera z rodiny, kde sú vzťahy plne funkčné. 

Človek z rozvedenej rodiny má šancu vybudovať zrelý vzťah. Podstatné je, aby bol otvorený pre rast. Dôležité je, aby to nebol človek, ktorý povie, že mu je už všetko jasné a už ho nemá kto čím poučiť. Lebo keď stretnete človeka, ktorý je rigidne uzatvorený pre čokoľvek nové, je to signál, že tam niečo nie je v poriadku. Učíme sa predsa celý život.

Mnohé veriace ženy často zahadzujú vzťahy, keď majú pocit, že nenašli v partnerovi spriaznenú dušu a že ich partner neprežíva svoju vieru takým spôsobom, ako si to oni predstavujú. 

Iný stupeň prežívania viery nemusí byť prekážkou dobrého vzťahu. Ťažko nájsť model, ktorý bude fungovať pre každého. Vždy to závisí od jednotlivého páru, nakoľko sú schopní sa zladiť. Na začiatku môžete rátať len s predpokladmi. Môžete len zisťovať, či ste schopní sa deliť o svoje vnútorné prežívanie. A niekde to nie je ani potrebné, ak vyhodnotíte, že hoci máte iné prežívanie a názory, viete sa zhodnúť na principiálnych veciach a máte spoločné styčné body. Príde možno obdobie, kedy zdieľnosť bude aj tak absentovať, ale to je prirodzené, len to netreba vzdávať. 

U niektorých môže priniesť problémy aj neskoršie prebudenie vo viere. Niektorí vstupujú do manželstva ako tradiční veriaci a po čase sa stretnú s nejakým spoločenstvom a jeden zahorí vášňou a druhý zostáva, akým bol. A táto horlivosť na druhej strane mu začne vadiť. Tam sa odporúča nesprávať sa egoisticky a nesnažiť sa presviedčať partnera, že sa musí pridať, lebo je to duchovné, a teda správne. 

Ak zrazu začnem chodiť trikrát do týždňa na nejaké stretká a každý deň na omšu, môže to priniesť veľký nesúlad do vzťahu. Tam je potrebné brzdiť, aj keď sa zdá, že to je to podstatné a ja som osvietenejší. Pozor na to. Je potrebné byť veľmi trpezlivý, aby som nezranil partnera, ktorého forma prežívania viery nie je taká zažratá a horlivá, ako tá moja. Tu si často ľudia nedajú povedať a idú do toho bezhlavo, aj keď riskujú vlastný vzťah. Niekto môže byť taký horlivý, že mu už nestačí ani vlastná cirkev a uletí do nejakej sekty. A s takým človekom býva život prakticky nemožný. 

Druhý extrém môže byť, že veriaci ľudia príliš riešia, či si rozumejú v duchovnej oblasti a pritom zabúdajú na tú sexuálnu. Teda dvaja vstupujú do manželstva, lebo sú spriaznené duše, ale sexuálne sa nepriťahujú. 

Tu urobili veľké škody a deformácie katolícke prúdy, ktoré roky na Slovensku šarapatili počas komunizmu a ktoré sú nezdravo prudérne, na sexualitu pozerajú ako na zlo. Pritom sexualita je životodarná sila a keď ju nedoceňujeme, previňujeme sa voči jej stvoriteľovi. Škodíme potom sebe aj cirkvi. Ak je pár, ktorý nezaujíma sexuálna stránka vzťahu, alebo ju potláčajú, skôr či neskôr to tam vybuchne. Sex je v manželstve dôležitý a netreba túto skutočnosť nijako zľahčovať.

Prečo ste si vybrali názov svojho Youtube kanála Ako si nezobrať teľa? 

Chcel som vyrušiť a zaujať mladého človeka. Keďže spojenie „Ty si také teľa!“ sa vcelku často používa na nekompletného človeka, tak som to prevzal. Predpokladám, že nikto nechce mať doma teľa a ani sám nechce byť pre druhého teľaťom. Dúfam, že ľudí zaujmem, aby skúmali, čo sa za tým skrýva. Vidím ako potrebu dneška zreálňovať pohľad na partnerstvo a manželstvo, vo veľkej slobode, ale nástojčivo, lebo rozvody sú alarmujúce. Rozvod vždy poznačuje oboch partnerov a najviac deti. 


Foto – Pavol Rábara

Odporúčame