Šéfka medzinárodných vzťahov na zdravotníctve Rozhodnutia pri objednávkach vakcín Pfizeru som nerobila, mám čisté svedomie

Zastupujúca riaditeľka oddelenia medzinárodných vzťahov a záležitostí s Európskou úniou na ministerstve zdravotníctva v rozhovore vysvetľuje, prečo si Slovensko nezakontrahovalo viac vakcín od spoločnosti Pfizer&BioNTech, akú rolu v celom procese sama zohrávala i ako vyzerali rokovania s Rusmi o dodávkach vakcín Sputnik V.

Gabriela Urbanová vyštudovala medzinárodný manažment na Univerzite Komenského v Bratislave. Doktorát má z medzinárodných ekonomických vied so špecializáciou na právo EÚ. V minulosti pracovala päť rokov v Európskom parlamente ako vedúca kancelárie a poradkyňa Branislava Škripeka. Pôsobí tiež vo vedení európskeho think-tanku Sallux.

Rozhovor sa uskutočnil v utorok popoludní (30.3.) a je aktualizovaný o výsledok rokovaní.

České Hospodářské noviny minulý týždeň zverejnili uniknutý materiál Európskej komisie, podľa ktorého by sa malo Slovensko v júni zaradiť medzi trojicu krajín s najnižším podielom zaočkovaných v Únii, malo by ich byť len necelých 40 percent. Hoci sa v dokumente nepočítalo s nakúpeným ruským Sputnikom, napriek tomu ide o problém, ktorý bol hlavnou témou mimoriadneho videosummitu EÚ. Sú čísla z tohto dokumentu stále aktuálne?

Tento dokument už nie je aktuálny, pretože, ako ste spomenuli, jeho premenné od začiatku nezohľadňovali všetky kapacitné možnosti Slovenska spojené s očkovaním. Jednoznačne môžem už teraz deklarovať, že ministerstvo zdravotníctva pripravuje kapacitné možnosti na zaočkovanosť, ktorá bude vyššia ako 39 percent na začiatku leta.

Samozrejme, väčšie percentá zaočkovanosti budú možné, iba ak opäť nedôjde k nejakému extrémnemu výpadku dodávok vakcín, čo pri spoločnosti AstraZeneca nemožno garantovať. Jej výpadky sú extrémne a okrem toho aj nepredvídateľné. A to stačí ilustrovať na príklade, že o počte vakcín, ktoré k nám boli navezené tento týždeň, sme dostali informáciu až v piatok popoludní.

Môže byť teda zaočkovanosť v júni vyššia ako 50 percent?

Urobíme všetko preto, aby sme mali do leta zaočkovanú aspoň polovicu populácie. Máme odhady, dashboardy, dáta, predikcie, grafy, tabuľky, na základe ktorých sa prijímajú rozhodnutia, no všetky sú zbytočné, keď sa nedokážeme spoľahnúť na termín dodania vakcín. Stalo sa nám, že vakcíny mali prísť v stredu a v utorok sme sa dozvedeli, že vôbec neprídu.

Vráťme sa však k záverom summitu a k špeciálnemu prerozdeleniu desiatich miliónov vakcín od spoločnosti Pfizer&BioNTech pre tie krajiny, ktoré dostatočne nevyužili predchádzajúce výzvy, teda aj pre Slovensko. Tri členské krajiny – Česko, Rakúsko a Slovinsko – sa po týždni rokovaní odmietli zapojiť do darcovskej schémy prerozdeľovania a dohoda tak padla. Viete prečo?

Vyjednávania o prerozdelenie alokácie 10 miliónov dávok prebiehali intenzívne v priebehu posledných 3 týždňov na úrovni Steering boardu (zúčastňujú sa na ňom zástupcovia všetkých členských krajín a rokujú na ňom o vakcínach a ich prerozdelení, pozn. red.), na spomínanom summite lídrov a na záver sa presunuli na úroveň COREPERU (výbor stálych zástupcov v Rade Európskej únie, pozn. red.). V priebehu týchto rokovaní jednotlivé krajiny predstavili a snažili sa vyrokovať čo najlepšie pozície pre svoje krajiny a bolo náročné prísť ku konsenzu. Pozície týchto spomínaných troch krajín úzko súvisia s verejným stanoviskom šiestich krajín na čele so Sebastianom Kurzom a ich verejne deklarovaným stanoviskom k prerozdeľovaniu vakcín.

Prekvapuje vás to, že práve naši najbližší susedia dohodu sabotovali?

Neprináleží mi to hodnotiť.

Navonok to pôsobí tak, že hlavným iniciátorom nespokojných krajín aj vetovania záverečnej dohody bolo Rakúsko na čele s kancelárom Sebastianom Kurzom, ktoré údajne trvalo na svojom zaradení do schémy solidarity. Pritom ide o krajinu, ktorá si objednala až 91 percent dávok od Pfizeru, na ktoré mala nárok, čo je skoro dvojnásobok oproti nám, a nie je na tom tak zle ako iné krajiny.

V tomto prípade išlo skôr o komunikáciu smerom von. Slovenská republika však dovnútra dlhodobo v tejto téme razí cestu pozitívnej diplomacie s jasným stanoviskom, konštruktívnymi a konkrétnymi návrhmi. Slovensko v rokovaniach zohralo naozaj veľmi aktívnu rolu. Prišli sme tiež s vlastným modelom prerozdelenia, takže sme sa veľmi iniciatívne zapájali do celého procesu od samého začiatku.

Nepoznačilo atmosféru rokovaní napätie medzi niektorými európskymi krajinami, ktoré v tejto otázke panovalo? Najmä čo sa týka už spomínaného Rakúska, ktoré podľa portálu Politico dokonca hrozilo blokovaním celého nákupu 100 miliónov dávok od Pfizeru?

Ja sama som sa na summite nijako nezúčastnila, bol tam prítomný bývalý pán premiér so svojím tímom a z tohto stretnutia mám len sprostredkované informácie. Podľa nich však išlo o konštruktívnu diskusiu. K uzatvoreniu dohody došlo na úrovni COREPERU, ktorý tento týždeň prebiehal.

Extra balík 10 miliónov vakcín sa teda bude rozdeľovať podľa počtu obyvateľov jednotlivých krajín, tak ako doteraz?

Tieto vakcíny sa budú deliť kombináciou metódy pro rata a na základe kritéria doplnenia dávok pre vybrané krajiny vrátane Slovenskej republiky.

V súvislosti s týmto balíkom sa počas rokovaní hovorilo o prerozdelení medzi 15, sedem alebo šesť krajín, pričom Slovensko figurovalo v každom scenári. Nakoniec sa podľa informácií tlačovej agentúry DPA 19 krajín Únie vzdá spolu 2,8 milióna dávok, aby pomohli zaplniť medzery v dodávkach výhradne pre Bulharsko, Estónsko, Chorvátsko, Lotyšsko a pre Slovensko. Viete to potvrdiť?

Z celkového balíka sa krajiny dávok nevzdávajú, pretože celkový balík 100 miliónov sa nakoniec bude rozdeľovať metódou pro rata. Ide tu iba o prerozdelenie vybraných 10 miliónov dávok na druhý kvartál 2021, kde sa dohodlo na čiastočnom dorovnaní dodávok na druhý kvartál medzi jednotlivými krajinami. Scenárov bolo viac a Slovensko naozaj figurovalo v každom zozname. Ale bližšie sa k tejto téme už nebudem vyjadrovať.

Koľko vakcín Slovensko z tohto balíka nakoniec získa?

Celkovo na základe doplnených dávok, ide presne o 687 590, by malo prísť spolu počas druhého kvartálu na Slovensko viac ako 1,6 milióna dávok vakcíny Pfizer/BioNTech.

Kedy prídu?

Viem garantovať, že z tohto balíka prídu pre Slovensko dodávky v druhom kvartáli, teda do konca júna, ako to prezentovala predsedníčka Európskej komisie Ursula von den Layen.

Dopyt po tomto summite nastal preto, lebo viaceré členské štáty nevyužili možnosť doobjednať si dávky vakcín z jednotlivých balíkov od konzorcia spoločností Pfizer&BioNTech, ktoré je najspoľahlivejším dodávateľom. Buď sa spoliehali na podstatne lacnejšiu AstraZenecu, alebo na ešte nezaregistrované, no už objednané vakcíny. A to je aj problém Slovenska. Spravili sme chybu a teraz sa musíme spoliehať na dobrú vôľu ostatných. Vráťme sa k tomu, prečo sme ani my nevyužili každý bazár a prečo sme vlastne v centre tohto európskeho problému.

Na úvod mi dovoľte vrátiť sa ešte do leta, augusta 2020, keď sa začal výrazne aktivizovať celý proces obstarávania vakcín pod hlavičkou Európskej komisie, ktorá sa tak snažila pomôcť členským štátom a zabezpečiť voľný pohyb. Keďže nemáme európsku zdravotnú úniu, oblasť zdravotníctva je stále v kompetencii členských štátov a nešlo tak od začiatku o celkom štandardný postup nákupu očkovacích látok. Pandémia ukázala, že ak sa máme usilovať o konštruktívne spoločné riešenia, tak tomu chýba legislatívny rámec.

Nákup vakcín tiež ukázal, že spoločné nakupovanie Európe vôbec nevyšlo, a po tejto skúsenosti si ho mnohé štáty asi len ťažko budú chcieť zopakovať. Poďme však k podstate veci a k nevyužitým bazárom vakcín.

Treba povedať, že Slovenská republika si dala za cieľ na základe schváleného pandemického plánu a neskôr aj vakcinačnej stratégie zaočkovať 70 percent dospelej populácie, čo pre Slovensko znamená minimálne tri milióny obyvateľov. V tomto kontexte sme sa rozhodli mať čo najširšie portfólio vakcín.

Kontrakty sme uzatvárali na základe inštrukcií a návodov Európskej komisie, preto si Slovenská republika postupne zakontrahovala celé portfólio dostupných vakcín, ktoré bolo k dispozícii podľa procesu uzatvárania zmlúv Komisiou, tak aby bolo možné podľa očakávaných zazmluvnených vakcín zaočkovať celú stanovenú populáciu v prvej polovici roka 2021.

Ako prvá bola preto zakontrahovaná vakcína spoločnosti AstraZeneca, ktorá predstavovala vlajkovú loď objednávania vakcín na úrovni Európskej komisie a v danom čase mala najlepšie výsledky prvej a druhej fázy klinického skúšania. Aj z toho dôvodu sme od nej objednali 3,6 milióna dávok.

Všetko to hovorím preto, lebo je dôležité pochopiť, že kontrakty sa neuzatvárali podľa toho, ako teraz vakcíny prichádzajú na trh, ale podľa procesu na strane EK. Len si spomeňme, že druhý kontrakt bol uzatvorený s firmou Sanofi, ktorá má teraz pozastavené klinické skúšanie a jej vakcínu tak skoro neuvidíme.

To, že Európa hneď na začiatku nestavila na celkom správnych výrobcov, je rovnako téma, no venujme sa už len prípadu vakcín Comirnaty od Pfizeru. Prvú 100-miliónovú opciu od tejto spoločnosti sme nevyužili a z druhého 200-miliónového kontraktu sme namiesto 2,4 milióna, ktorý nám prislúchal na základe systému pro rata, objednali len 600-tisíc. To je základný problém posledných dní. Prečo k tomu došlo?

Tu treba najskôr povedať, že Slovensko si zakontrahovalo na úvod plný objem 2,4 milióna vakcín, teda maximum, ktoré bolo k dispozícii.

Áno, prvý kontrakt sa využil naplno. Prvá opcia však už nie, hoci sme z nej mohli mať 1,2 milióna ďalších vakcín a následne z druhého kontraktu sme objednali len 600-tisíc namiesto 2,4 milióna. Prečo, keď išlo dokonca v danom čase o jedinú zaregistrovanú vakcínu?

Celú situáciu je potrebné vnímať komplexne. Slovenská republika mala predtým, než vôbec došlo k nejakým bazárom, zakontrahovaných 9,4 milióna dávok vakcín. A to sme vedeli, že ďalšie kontrakty ešte pribudnú. Znamená to, že keďže sme chceli zaočkovať tri milióny občanov, už dávno sme mali dostatočný počet. A to sa ešte očakávalo, že vakcíny začnú chodiť koncom decembra.

Vychádzali sme z čísel plánu k tretiemu decembru minulého roka, na základe ktorých sme mali ešte v decembri 2020 dostať 664-tisíc vakcín, prípadne na začiatku roka 2021. V prvom kvartáli následne dokonca 1 759 000 dávok vakcín a v druhom kvartáli až 3,8 milióna dávok vakcín.

... ale keď už vakcíny v decembri nechodili tak, ako mali, ministerstvu mala zrejme blikať kontrolka.

Slovenská republika sa nezapojila do prvého bazáru 1,2 milióna vakcín jednej z najdrahších očkovacích látok, ktorý prebiehal práve ešte v roku 2020. To bol jeden jediný bazár, ktorý Slovensko nevyužilo.

Tomu sa dá rozumieť, ale zopakujeme otázku: prečo máme z druhého kontraktu zarezervovaných len 600-tisíc dávok miesto 2,4 milióna, hoci bývalý premiér Igor Matovič s bývalým ministrom zdravotníctva Marekom Krajčím ešte 20. januára oznámili, že Slovensko si zakontrahovalo ďalších 3,4 milióna dávok vakcín od spoločnosti Pfizer? Kde sa stala chyba?

Číslo 3,4 milióna stále platí. Aby som to upresnila, po prvom bazári, ktorý Slovensko nevyužilo, prišla následná možnosť zapojiť sa do bazáru, kde sme si k 2,4 milióna dávkam nakontrahovali spomínaných 600-tisíc. Navýšili sme tak počet vakcín spoločnosti Pfizer&BioNTech na tri milióny, teda pre 1,5 milióna občanov tejto krajiny, v podstate polovicu z toho, čo sme potrebovali. Následne 18. januára Slovensko požiadalo Európsku komisiu o zakontrahovanie maximálneho možného množstva. Teda požiadali sme o 3,4 milióna vakcín.

V poriadku, ale prvá dodatočná objednávka je uzavretá len na množstvo 600-tisíc, pričom práve toto množstvo by malo prísť na Slovensko v druhom kvartáli. Prečo?

Proces kontrahovania prebehol v niekoľkých fázach, najskôr 600-tisíc a potom dodatočných 1,2 a 1,6 milióna, čo je dokopy tých 3,4 milióna. Tento nákup podmienili okrem iného informácie o potenciálnych problémoch s dodávkami vakcín AstraZeneca, keďže vakcína stále nebola schválená a v danom čase boli o nej komunikované isté pochybnosti v súvislosti s výpočtom jej účinnosti.

Stále ste však neodpovedali na otázku, prečo ste namiesto 2,4 milióna, čo bol náš nárok z druhého kontraktu podľa schémy pro rata, poslali objednávku len na 600-tisíc. Zástupca Pfizer Slovensko pre Postoj povedal, že spoločnosť ministerstvo zdravotníctva na tento fakt opakovane upozorňovala, ale vy ste nereagovali.

Ide o to, že 18. januára, keď sme prejavili záujem o tieto vakcíny, sa dávky dali objednať až z ďalšieho kontraktu.

Máme to chápať tak, že ministerstvo jednoducho premeškalo dátum a objednávalo až zo stomiliónovej opcie, teda de facto zo štvrtého balíka?

Nie, 18. januára sa prepájalo tých 600-tisíc z 200-miliónového kontraktu s týmito ďalšími balíkmi. My sme prejavili záujem o čo najlepšie možné objednanie dávok pre Slovenskú republiku. Objednávali sme si akoby z obidvoch balíkov. Jediný problém je v tom, že všetky krajiny prejavili enormný záujem ako o dávky z 200-miliónového kontraktu, tak o posledný balík 100 miliónov. Preto sa balík na 200 miliónov vyčerpal a balík na 100 miliónov sa akoby znova otvoril a neprišlo k jeho uzatvoreniu. Teraz sa tak z neho vytiahlo už v úvode spomínaných 10 miliónov dávok určených na kompenzáciu výpadkov.

Ale podstata problému je stále v tom, že miesto 600-tisíc ste mali možnosť objednať 2,4 milióna a ministerstvo tak nespravilo. Bývalý šéf rezortu pre Hospodárske noviny povedal, že toto rozhodnutie sa spravilo na základe písomného odporučenia profesora Jarčušku. A objednávka podľa jeho slov išla zo sekcie farmácie, ktorá zastupovala ministerstvo zdravotníctva v Steering boarde 14. januára. Pritom menoval aj vás ako tú, ktorá mu dávala odporúčania pri vakcínach. Vaša reakcia na tvrdenie pána Krajčího?

(Dlhé ticho.) Ako zastupujúca riaditeľka odboru medzinárodných vzťahov som mala za úlohu prinášať pánovi ministrovi informácie, ktoré sa ku mne dostali od človeka, ktorý nás prezentoval práve na tomto steering boarde. A všetky informácie, ktorými som disponovala, som vždy pánovi ministrovi predložila.

Ako teda v tomto kontexte vnímate slová bývalého pána ministra, ktorý vás menoval v súvislosti s odporúčaním objednať len množstvo 600-tisíc?

(Ticho.) Viem jasne povedať, že ministerstvo zdravotníctva a ľudia, s ktorými mám tú česť doteraz pracovať, robili a robia vždy všetko s najlepším vedomím, svedomím, úsilím v maximálnej snahe a s jediným cieľom – pomôcť tejto krajine a zastaviť šírenie pandémie. A to platí aj v prípade, ak ide o nákup vakcín. Keďže som človek, ktorý sa snaží poukazovať na tie dobré veci, zbytočne nekritizovať a držať ako jeden tím, nemám k tomu viac čo povedať.

Nechcete vôbec komentovať slová pána Krajčího na vašu adresu? Pretože podiel viny za toto rozhodnutie zvalil aj na vás.

S čistým svedomím môžem povedať, že som v tomto smere nikdy žiadne rozhodnutie nespravila. Mojou úlohou v procese nákupu vakcín bolo len poskytnúť pánovi ministrovi informácie, ktoré som prijala. To som aj urobila. Na základe týchto informácií sa už rozhodol samotný minister. Zástupkyňou ministerstva zdravotníctva v tomto steering boarde, kde sa o veci rozhodovalo, som len posledný týždeň a pol.

Ktorý zamestnanec ministerstva a na základe čoho potom takéto rozhodnutie na danom boarde prijal?

Nebudem nikoho menovať. Extrémne si vážim prácu ľudí na tomto ministerstve, v jeho vedení a aj bývalého pána ministra.

Pracuje tento človek stále na ministerstve?

Nemá zmysel ďalej túto tému rozvádzať. Myslím, že som už dostatočne zodpovedala vašu otázku.

Akú úlohu má v nákupe vakcín pán profesor Jarčuška, keďže práve na základe jeho odporúčania neznámy zamestnanec ministerstva prijal rozhodnutie o objednávke 600-tisíc vakcín Comirnaty?

Má konzultačnú pozíciu z pohľadu svojej profesie a odbornosti. Štandardná komunikácia na ministerstve je písomná a v takej forme sú vedené aj jeho odporúčania.

Ako sa spätne pozeráte na túto situáciu?

Verím, že po objasnení tejto situácie ľudia pochopia, že nielen ja, ale celé ministerstvo robí všetko, čo je v našich silách, aby sme tejto krajine pomohli.

Jedným z vašich argumentov, prečo sa nevyužil prvý bazár, je to, že došlo k nakontrahovaniu výrazne väčšieho množstva vakcín. Teda že pri poctivých dodávkach by mal aj bez využitia bazára vakcínu dostať každý slovenský občan. Sú však krajiny ako napríklad Dánsko, ktoré si nakontrahovali násobne viac, ako potrebujú. Keby šlo Slovensko rovnakou cestou, problém s výpadkom vakcín by sme dnes neriešili.

Keď sa však na to pozrieme zo širšieho záberu, je tu spolu až 16 krajín, ktoré si nenakontrahovali maximálne objemy nákupu vakcín, rovnako ako Slovenská republika, z dôvodu kombinovania vakcinačného mixu a očakávaných dodávok. Minimálne sedem krajín, ktoré konali podobne ako my a tiež dnes reflektujú potrebu dodatočného množstva dávok vakcíny spoločnosti Pfizer. Treba sa tiež pozrieť na výkonnosť ich ekonomík. No v tejto skupine je aj susedné Rakúsko, Slovinsko, Chorvátsko či Estónsko, teda nám blízke krajiny.

Nikto nemohol predpokladať, že ak si krajiny nakúpia raz taký počet dávok, ktorý potrebujú, že im to aj tak nebude stačiť. Zároveň vakcíny majú exspiráciu šesť mesiacov. Predstavte si tú situáciu, že by sme tu mali vakcíny, nevyužili sa a nám jednoznačne prepadne majetok štátu. Už minulý rok sa riešilo, čo budeme robiť s prebytočnými vakcínami.

Riešiť budúci prebytok je na mieste, my však stále nevieme ponúknuť vakcínu ani tomu, kto sa ňou zaočkovať chce.

Treba však chápať tieto súvislosti, nehovoriac o logistike, doprave či skladovaní vakcín.

No v prípade prebytku by sme tieto vakcíny mohli predať alebo použiť ako rozvojovú pomoc a susedná Ukrajina či štáty Balkánu mimo EÚ by ich určite brali všetkými desiatimi. Dnes to totiž vyzerá tak, že sme v nesprávny čas šetrili na nesprávnom mieste.

Čo sa týka prebytku, samozrejme, existuje aj táto možnosť, stále však pripomínam, že sa musíme rozprávať aj o podmienkach distribúcie vakcín. Ale tvrdenia o šetrení absolútne odmietam. Ministerstvo zdravotníctva od začiatku robí maximum preto, aby sme pandémiu čo najskôr porazili, a používajú sa na to veľké objemy finančných prostriedkov. Zároveň platí, že ľudia na tomto ministerstve pracujú s cieľom boja proti pandémii aj 16 hodín denne vrátane víkendov a sviatkov. Každému tu záleží na dobre tejto krajiny.

To nepopieram, ide mi skôr o to, prečo sme viac riešili prebytok, keď stále reálne nemáme ani dostatok. Odmietate teda, žeby cena vakcíny pri rozhodovaní o objednávkach zohrávala hlavnú rolu?

Zásadne takéto tvrdenia odmietam a svedčí o tom fakt, že sme si objednali maximálny možný objem najdrahšej vakcíny.

Ďalšou vecou je ešte krátenie dávok vakcín od firmy Johnson&Johnson, pri ktorom malo ísť ešte v novembri o zníženie z 2,4 na 1,4 milióna dávok, teda o milión. Nepokladáte to spätne za chybu?

Nie, je to jednodávková vakcína a my aj pri množstve 1,4 milióna vakcín vieme zaočkovať veľké množstvo dospelej populácie, presne 1,4 milióna ľudí.

Pointa pri celom objednávaní je však v tom, že aj pri nedostatočných dodávkach príde viac tomu, kto má aj viac objednané.

My však máme už zakontrahovaných 17 miliónov dávok vakcín. Nemyslím si, že potrebujeme ešte viac, chyba je na strane dodávateľov. Sme tak plne pripravení revakcinovať obyvateľov niekoľkokrát. Touto cestou by som tiež vyzvala všetkých ľudí, aby sa dali zaočkovať.

Ako je možné, že taká Malta má už zaočkovaných 28 percent obyvateľov, a pritom nesiahla po žiadnej neregistrovanej vakcíne? Ako sa mohlo stať, že sa im podarilo obísť všetky schémy a dohodnúť sa s výrobcami aj popri rokovaniach Európskej komisie? Nie je to vlastne proti pravidlám?

Zmluvy s Komisiou explicitne zakazovali členským štátom vyjednávať samostatne s dohodnutými výrobcami.

Niektoré krajiny zjavne tieto zákazy ignorovali. Ako sa im to podľa vás podarilo?

Na to môžem odpovedať len tým, že aj v Taliansku sa „našlo“ 29 miliónov vakcín AstraZeneca.

Ako sa toto vôbec mohlo stať? Nehovoriac o tom, že z Únie do minulého týždňa odišlo takmer rovnaké množstvo vakcín, ako sa v nej dovtedy distribuovalo. Veľká Britásnia si napríklad uplatnila klauzulu, že k vývozu vakcín z ich územia dôjde až po nasýtení vlastného trhu. Farmafirmy však nedodávajú Únii ani to, čo majú. V prvom štvrťroku prišlo miesto plánovaných 120 miliónov dávok od AstraZenecy len 30. Pre bežného človeka je to nepochopiteľné, zdá sa, že Európska únia v tejto téme celkom zlyhala. 

Poviem to takto. V pandémii sme jednoznačne narazili tiež na hodnotový rozmer.

Opýtame sa teda inak. Nebolo naivné očakávať, že v čase, keď celý svet baží po vakcínach, budú dodávatelia dôslední?

Toto jednoznačne nebolo naivné, pretože ide o zmluvy vyrokované Európskou komisiou. Predsedníčka Komisie už jasne komunikovala, že sa podnikajú kroky proti nekalým praktikám výrobcov. Samozrejme, my ako ministerstvo sa s tým plne stotožňujeme a naším jediným cieľom je, aby nám boli dodané tie dodávky a v tom čase, v ktorom aj dodané byť mali.

Nemali by byť tieto firmy podľa vás za svoj prístup minimálne sankcionované?

Komentovať to nie je v mojej kompetencii.

Vy ste v rozhovore pre Hospodárske noviny tiež povedali, že zmluva s ruskou stranou o dodávkach Sputnika má oveľa prísnejšie podmienky pre dodávateľa ako ostatné zmluvy, ktoré boli vyrokované na európskej úrovni. Ako je možné, že malé Slovensko dokáže vyrokovať prísnejšie podmienky ako európska 27-čka?

Zmluvy, ktoré negociovala Komisia, boli uzatvárané v čase, keď ani jedna z vakcín nebola ešte na trhu. Európska komisia negociovala zabezpečenie dostatku vakcín pre veľký počet krajín, teda mať čo najväčší objem za čo najnižšiu cenu. Do toho sa musela pozerať na celú vec z pohľadu čo najširšieho portfólia vakcín pre rozvrstvenie obyvateľstva v jednotlivých členských štátoch. Moje vyjadrenie bolo smerované len v kontexte s meškaním dodávok.

Ale o tom to najmä je, aby k meškaniu dodávok nedochádzalo a prichádzali včas...

Viac sa k tomu vyjadrovať a rozoberať podrobnosti nemôžem, pretože všetky zmluvy podliehajú režimu utajenia.

Ďalšia dodávka Sputnika teda príde načas? Marec sa už skončil a dodávky stále neprišli.

V blízkom čase očakávame už avizovanú dodávku. Ale konkrétny deň špecifikovať nie je možné. No s ruskou stranou aktívne komunikujeme.

Ktorá z týchto zmlúv má podľa vás pre Slovensko lepšie podmienky?

Opakujem, k tomu sa nemôžem vyjadriť. Môžem povedať len toľko, že naším cieľom bolo počas rokovaní o dodávkach ruského Sputnika vyjednať pre Slovensko čo najvýhodnejšiu zmluvu v danom čase s komoditou, s ktorou sa obchodovalo. Išlo o sériu niekoľkých dlhých rokovaní.

Zmluva je utajená, no môžete špecifikovať aspoň to, o koľko strán ide?

Zmluva pre 27 krajín je reflektovaná aj svojou hrúbkou.

Otázka mierila na zmluvu s ruskou stranou.

Tak tá vyzerá ako komplexná zmluva len medzi dvomi krajinami.

Ako sa vám rokovalo s ruskou stranou?

Išlo o absolútne štandardné rokovania. Som človek, ktorý si vždy váži partnera, s ktorým rokuje. Tieto rokovania sa explicitne týkali iba plnenia dovozu vakcíny, ničoho iného.

Vy osobne zohrávate významnú rolu v nákupe ruskej vakcíny Sputnik V. Okrem toho, že ste na tejto zmluve pracovali, verejnosť vás prvýkrát mala možnosť vidieť práve na košickom letisku na už povestnej tlačovej konferencii. Čakali ste, že vás bývalý premiér Matovič vytiahne pred kamery?

Bolo to pre mňa veľmi nečakané. Vo veci nákupu som si len plnila úlohu a písomné zadanie, ktoré mi bolo dané. To bol aj dôvod, prečo som sa v ten deň nachádzala v Košiciach. Dôvod, prečo som bola zapojená do tohto procesu, boli moje odborné skúsenosti s vyjednávaním s medzinárodnými partnermi.

Nebola to štandardná situácia a veľa vecí, ktoré sa dejú počas pandémie, sú svojím spôsobom precedensy. Som však človek, ktorý má proeurópske orientovanie, jasne to deklarujem svojím niekoľkoročným pôsobením v zahraničí a moje spojenie s touto vakcínou je tak dôkazom, že tu nešlo o žiadne rokovania podmieňujúce geopolitickú situáciu. Jediným cieľom tohto nákupu bola len ochrana ľudských životov. A to aj tej časti populácie, ktorá by sa nebola ochotná dať zaočkovať inou vakcínou.

Niektorí spájali nedostatočnú reakciu na doobjednávanie vakcín od Pfizeru práve s nákupom Sputnika.

Toto viem absolútne dementovať. Prvý deň rokovania o dodávkach vakcíny Sputnik bol niekoľko týždňov po doobjednaní vakcín od konzorcia Pfizer&BioNTech. Siahnutie po Sputniku bol čisto výsledok epidemickej situácie v krajine v mesiaci február.

Pandémia je nevyspytateľná. Čo v prípade, že vznikne nová mutácia koronavírusu, ktorá bude unikať imunitnej odpovedi vytvorenej po už existujúcich vakcínach? Je plán, čo potom s objednanými vakcínami, ktoré v danom čase už nemusia byť dostatočne účinné?

Klinické štúdie stále prebiehajú, napríklad na možné ďalšie preočkovanie rozličnými druhmi vakcín. Rovnako sa sleduje efekt očkovania na tehotných ženách aj na prichádzajúce mutácie. A keďže je aj v záujme farmaceutických spoločností mať vakcínu, ktorá čo najlepšie reaguje na vírus, tým pádom je možné, že v prípade takejto udalosti sa bude očkovať aktualizovanou vakcínou. Verím, že v takom prípade by spoločnosť reagovala hneď. Nie som epidemiológ, ale verím, že aj za takých okolností by vakcinácia stále dokázala chrániť človeka pred hospitalizáciou a smrťou, čo je v tomto smere najdôležitejšie.

Takže v zmluvách sa nemyslí na to, či by sa v takom prípade aktualizoval balík ešte nedodaných vakcín už o ich novú podobu?

Samotné zmluvy sú utajené. Zároveň je potrebné povedať, že v tejto situácii si naozaj nikto netrúfne povedať, ako bude vyzerať preočkovanie a ako budú firmy reagovať na podobnú situáciu. Ide o veľmi predčasnú otázku. Pripomínam, že máme zakontrahované dostatočné množstvo vakcín aj na prípadné preočkovanie.

Počítate s tým, že tému vakcinácie budete riešiť dlhodobo?

Táto práca ma veľmi baví a, samozrejme, budem preto vďačná, ak budem môcť pomáhať na našom ministerstve akýmkoľvek spôsobom aj ďalej. Som pripravená poskytnúť rezortu všetky svoje doterajšie skúsenosti aj v ďalšom období.

Foto: Andrej Lojan