Zástupca Pfizeru na Slovensku Verím, že Európska komisia zasiahne a vakcíny neprídu až v závere roka

Verím, že Európska komisia zasiahne a vakcíny neprídu až v závere roka
Foto – TASR/Jakub Kotian

Odoberať autora e-mailom

Nezmeškajte žiaden článok.

Podľa Miroslava Lednára zo spoločnosti Pfizer sa Brusel už zaoberá tým, ako vyriešiť situáciu Slovenska s dodávkami vakcín.
 
Vypočuť článok
Zástupca Pfizeru na Slovensku / Verím, že Európska komisia zasiahne a vakcíny neprídu až v závere roka
0:00
0:00
0:00 0:00
Lukáš Kekelák
Lukáš Kekelák
Vyštudoval žurnalistiku na Katolíckej univerzite v Ružomberku a na Univerzite Komenského v Bratislave. Venuje sa najmä politike a zdravotníctvu.
Ďalšie autorove články:

Manželia lekári, ktorí sa vrátili Nemci nie sú lepší ľudia, ale k pacientom sa správajú bez arogancie a viac tlačia na výkon

Debata v redakcii Andruskóove slová na súde nemožno brať ako dôkazy, Matovič to príliš politizuje

Bývalý šéf Transparency Šípoš Novinári a mimovládky majú vysoké nároky na politikov, ale na svoje prešľapy ich neuplatňujú

Hospodárske noviny v pondelok informovali, že Slovensko si namiesto šiestich miliónov objednalo len tri milióny vakcín od konzorcia Pfizer&BioNTech. Nevyužilo tak možnosť objednávať si plné množstvá v jednotlivých balíkoch.

Ministerstvo zdravotníctva však tvrdí, že Slovensko má napriek tomu od spoločností Pfizer&BioNTech dokopy objednaných 5,8 milióna vakcín, keďže v poslednej opcii nakontrahovalo viac ako v predchádzajúcich balíkoch. Otázkou však je, či tieto vakcíny neprídu neskôr.

Zástupca spoločnosti Pfizer Slovensko Miroslav Lednár tvrdí, že bez zásahu Európskej komisie môže časť objednaných vakcín z dôvodu plného nevyužitia predchádzajúcich výziev prísť až v druhom polroku 2021.

Ako to je s objednávkami vakcín od spoločnosti Pfizer pre Slovensko?

Spoločnosti Pfizer&BioNTech uzavreli s Európskou komisiou dve zmluvy. Každá z nich bola na 200 miliónov dávok plus 100 miliónov, ktoré tvorí opcia.

To znamená, že 200 miliónov Európska komisia automaticky berie a opcia 100 miliónov sa zrealizuje vtedy, pokiaľ majú členské krajiny EÚ záujem. Takto sa riešila prvá zmluva, ktorá bola podpísaná koncom novembra 2020. Z 200 miliónov si vtedy všetky krajiny Únie zobrali maximum, pre Slovensko išlo 2,4 milióna. Pri opcii sto miliónov, ktorá sa neskôr otvorila, si nie všetky štáty brali rovnako a niektoré dokonca nebrali nič.

Ako napríklad Slovensko?

Presne tak. Pritom z tejto opcie sme si mohli kontrahovať ďalších 1,2 milióna dávok vakcín.

Ktoré ďalšie krajiny konali rovnako a z prvej opcie si nezarezervovali nič?

Nerád by som menoval v tejto súvislosti iné krajiny.

Premiér Igor Matovič spolu s dnes už bývalým ministrom zdravotníctva Marekom Krajčím ešte koncom januára oznámili, že Slovensko si zakontrahovalo ďalších 3,4 milióna dávok vakcín od spoločnosti Pfizer. No podľa posledných zistení sa z tohto množstva objednalo len 600-tisíc dávok vakcín. Kde sa stala chyba?

V tomto prípade ide o druhú zmluvu s Európskou komisiou, ktorá sa otvorila v januári tohto roku a podpisovala sa koncom februára. Išlo o rovnakú zmluvu 200 miliónov dávok plus 100 miliónov dávok v rámci opcie. A tam si Slovensko na základe mechanizmu pro rata podľa počtu obyvateľov mohlo objednať množstvo 2,4 milióna vakcín. Ide teda o 1,2 percenta z objemu dávok objednaných Komisiou. Slovensko si však uplatnilo len 600-tisíc.

Rezort zdravotníctva však tvrdí, že si v rámci ďalšieho bazára objednal ešte 2,8 milióna dávok s tým, že v revízii má možnosť získať viac.

V tomto prípade ide už len o 100-miliónovú opciu, kde je to len medzi vládami členských štátov a Európskou komisiou, ako sa to rozdelí. Táto opcia ešte nie je finálne rozdelená, takže my tieto čísla uvidíme až na záver. Spoločnosť Pfizer následne dostane len hotový zoznam od Komisie, ktorej krajine koľko dávok z balíka patrí, a začne ich dodávať.

Dodávky z balíkov sa však prekrývajú a sú rozdelené do troch kvartálov. Nie je to tak, že by sa najprv vydal celý prvý kontrakt a až potom sa začal druhý.

V súčasnosti však dodávky stále meškajú. V čom je z vašej strany problém?

Prvý kontrakt bol uzavretý už na konci novembra, no nezačal sa plniť začiatkom decembra, ako sa pôvodne uvažovalo, ale až jeho koncom, keďže k registrácii od EMA došlo až 23. decembra 2020. Bola to však len symbolická navážka a išlo skôr o politický akt. Vakcín však v danom čase nebolo dostatok.

Úspešne sa však navýšili výrobné kapacity jednotlivých fabrík, takže sa objavujú signály aj zvýšeného počtu dávok. V marci ide o štyri milióny dávok a v máji a júni by to mohlo byť až desať miliónov.

Celý prvý kvartál sa však teraz realizujú dodávky z prvej zmluvy na 200 miliónov, kde všetky krajiny dostávajú vakcíny podľa mechanizmu pro rata, teda rovnaký podiel z vyrobeného. Tieto vakcíny sa dodávajú rovnomerne do všetkých členských krajín. Začína sa však druhý kvartál, apríl, keď do dodávok vstupujú objednávky z prvej opcie na 100 miliónov...

... v ktorej sme si nezakontrahovali nič.

Áno, pretože mnohé vlády, a aj naša, predpokladali, že prídu ďalšie vakcíny, ktoré budú možno menej náročné na skladovanie. No potom sa ukázalo, že neprišli. Opcia sa však riešila na začiatku decembra a informácií bolo málo. Vlády, pochopiteľne, nevedeli, na čom sú, čo im nemožno mať za zlé. Z druhého kontraktu na 200 miliónov si však Slovensko objednalo len 600-tisíc.

Do celého procesu vstupovalo viacero premenných od pôvodne plánovaného počtu zaočkovaných po naivné spoliehanie sa na pravidelné dodávky výrobcov. V celej veci je však pre nás kľúčová otázka, kedy začne Pfizer dodávať vakcíny z akoby posledného balíka, teda stomiliónovej opcie, kde malo Slovensko dohnať omeškané a objednať si 2,8 milióna.

To ešte nie je celkom jasné, lebo nám to nebolo komunikované. Je tam časová súslednosť, ale nie absolútna, pretože balíky sa prekrývajú. Objednané množstvá sa nás však netýkajú. Všetko je to medzi vládou, teda konkrétne ministerstvami členských krajín, a Európskou komisiou. My tie množstvá dostaneme ako výsledok ich rokovaní a následne zariadime dodávky.

Takže neviete povedať, či nám dodávky vakcín budú chodiť rovnomerne bez ohľadu na to, kedy boli zakontrahované, alebo to závisí od toho, či išlo o prvú alebo druhú opciu?

To, čo ja vnímam, a berte to len ako môj dojem, nie stanovisko spoločnosti Pfizer, je, že Európska komisia má veľkú tendenciu zachovať akési ekvilibrium, teda prispieť k tomu, aby v nejakom viditeľnom čase na konci leta došlo k zaočkovaniu kritickej masy obyvateľov celej Európskej únie. Vnímam snahu Európskej komisie aj potenciálne chyby a lapsusy v jednotlivých krajinách trochu kompenzovať a snažiť sa, aby tie dodávky boli rovnomerné a žiadna krajina nemala pocit, že dostala vakcíny až na konci. Vnímam, že sa snaží v tomto smere udržať akúsi kohéziu.

Ampulka s vakcínou proti ochoreniu COVID-19 od konzorcia Pfizer&BioNTech. Foto – TASR/AP

Ide len o váš dojem alebo to viete potvrdiť aj na základe nejakej internej komunikácie?

Osobne dúfam, že to tak bude. Vnímam signály z tejto strany a verím, že nášmu ministerstvu sa podarí dosiahnuť s Európskou komisiou takú dohodu, aby naše zaváhanie neznamenalo posunutie dodávok až do druhej polovice roka. Vtedy by sa mal totiž naplno distribuovať takzvaný štvrtý balík, v ktorom ministerstvo avizuje doobjednanie zameškaných počtov z predchádzajúcich výziev.

Keby to však tak bolo, je to pre Slovensko veľký problém. Ak nezastúpia Pfizer iné vakcíny, ktoré by prišli skôr, potom sa zrejme očkovanie veľkej časti populácie posunie až do druhej polovice roka.

Z toho, čo hovoríte, vyplýva opačná interpretácia, než akú bolo posledné dni počuť od ministerstva zdravotníctva. To tvrdí, že nie je dôležité, v ktorom balíku sme si objednali aké množstvo, pretože distribúcia dávok od Pfizeru by nemala prebiehať podľa toho, kedy sme vakcíny objednali. Vy však hovoríte, že ak nezakročí Európska komisia, objednávky na Slovensko z dôvodu nášho nevyužitia skorších ponúk prídu neskoro. Rozumiem tomu správne?

Obávam sa, že máte pravdu. Aj týchto 600-tisíc z druhého 200-miliónového balíka by malo prichádzať v nasledujúcich troch kvartáloch po približne 200-tisíc. Vnímam tu však veľmi silnú pozíciu Komisie, ktorá sa bude snažiť tento lapsus nejakým spôsobom zahladiť. A vyzerá, že k tomu bude využívať aj naše navýšené kapacity. Stále hovorím, že vakcín bude viac, ale to jednoznačne ukážu až nasledujúce mesiace.

Výroba, s ktorou sa v pláne nepočítalo, lebo sa ukazuje, že naša kapacita je o čosi vyššia, znamená, že bude viac dostupných dávok. Myslím si, že aj tieto kapacity bude Európska komisia využívať na vyrovnávanie rozdeľovacích diskrepancii medzi krajinami, ktoré si neobjednali dostatok dodávok. Ale to je hlavne môj dojem, ako to chce Komisia s 27 ministerstvami uhrať.

Začiatkom týždňa ste dostali finálnu informáciu, že pre Slovensko je alokovaných len 600-tisíc dávok z druhej výzvy. Upozornili ste ministerstvo už predtým, že si miesto pôvodného avizovaného počtu 3,4 milióna objednali len 600-tisíc?

Po internej linke sme dostali informáciu, že sa bude otvárať druhý kontrakt, tak sme ministerstvo upozornili, že je tu čas uchádzať sa o ďalšie dodávky, nech sa na to pripravia.

Nám vtedy ministerstvo odpovedalo, že je pripravené a bude žiadať 3,4 milióna. Vravím si, fajn, dokopy to bude 5,8 milióna vakcín, teda pre 2,9 milióna ľudí, a s ďalšími vakcínami by Slovensko malo byť dostatočne pokryté. No na to prišlo avízo, že v systéme figuruje len 600-tisíc. Opakovane sme kontaktovali ministerstvo, že vidíme len 600-tisíc, či si to dostatočne ustrážili.

Zrejme neustrážili. Kto v tomto smere podľa vás pochybil? 

Nuž, niekde došlo k chybe, ale nedokážem povedať kde. Jediné, čo viem, je to, že tam bola snaha tento stav ešte zmeniť. Asi to však už zmeniť nešlo, tak zrejme ministerstvo zdravotníctva s Európskou komisiou vyrokovalo, aby sa toto množstvo presunulo do opcie. A teraz len dúfam a verím v Európsku komisiu, aby sa jej to podarilo nejako vypufrovať, aby slovenská populácia nebola pri očkovaní našou vakcínou posunutá do záveru roka.

Zdravotníčka pripravuje vakcínu proti ochoreniu COVID-19 od spoločnosti Pfizer&BioNTech počas očkovania seniorov. Foto – TASR/AP

Hovoríte stále o Európskej komisii, naše ministerstvo zdravotníctva v tejto chvíli už nemá šancu nič zmeniť?

Myslím si, že je to stále medzi ministerstvom a Komisiou, ale od Komisie závisí, aký systém zvolí, aby sa na Slovensko dostali dodávky skôr. Celkom úprimne hovorím, že som rád, že tu máme Európsku komisiu. Vidím jej snahu, aby sa to dalo do poriadku.

Aj za spoločnosť Pfizer vidíte, že sa tento problém už intenzívne rieši?

Osobne som videl komunikáciu, kde sa koordinátori v Bruseli zaoberali tým, ako vyriešiť situáciu Slovenska a ako pomôcť s dodávkami.

Ministerstvo zdravotníctva s vami v týchto dňoch komunikovalo?

Áno, komunikovali sme ešte v utorok večer, plne si uvedomujú vážnosť situácie. Rezort verí, že objem bude zachovaný. Či príde včas, veľmi závisí od toho, aké mechanizmy bude vedieť Európska komisia využiť.

Celá táto situácia by nebola až takým problémom, keby nevypadávali dodávky vakcín od všetkých výrobcov, a teda aj od vás. V súvislosti s vašou spoločnosťou štátna tajomníčka ministerstva zdravotníctva Jana Ježíková povedala, že dodávky chodia ešte v pomerne stabilných množstvách ako od jedinej spoločnosti, no tiež nie sú také, aké ste avizovali. Kde je problém a prečo neplníte dohody?

V druhej polovici januára a v prvej polovici februára došlo k prechodnému poklesu dodávok, ktorý súvisel so zmenami vo výrobných zariadeniach, ktorých cieľom bolo zvýšiť výrobu dlhodobo. Toto sa podarilo a zvýšenými dodávkami dospejeme k tomu, že na konci marca bude množstvo dodaných dávok prakticky na plánovanom čísle.

Na to bolo však zrejme potrebné myslieť už pred začiatkom očkovania. O koľko ste teda navýšili kapacitu?

Celková kapacita výroby sa zvýši z počtu 1,2 miliardy dávok na 2 miliardy v roku 2021. Spoločnosť oznámila, že kapacity dodávok pre EÚ sa medzi prvým a druhým kvartálom môžu až strojnásobiť.

Ako vnímate obrovské výpadky od iných spoločností?

Niekedy na jar minulého roku sa v stanovisku spoločnosti Pfizer objavilo želanie, že aspoň štyria výrobcovia budú schopní od začiatku roka 2021 dodávať dostatočné množstvá vakcín. Teraz vidíme prečo.

Prečo teda?

Vôbec nie je jednoduché v priebehu necelého roka úspešne vyvinúť vakcínu a zároveň rádovo navýšiť výrobné kapacity výrobcov. Vyžaduje to nielen obrovské investície, veľkú flexibilitu, pripravenosť na zmeny, ale predovšetkým vedecké know-how. Ukazuje sa, že táto oblasť je stále „risky business“ a vývoj nového lieku či vakcíny nie je vždy priamočiary aj napriek obrovskej snahe a veľkým investíciám.

Zobraziť diskusiu
Lukáš Kekelák

Lukáš Kekelák

Nezmeškajte relácie a texty, ktoré inde nenájdete.

Súvisiace témy
Eurokomisia Zdravotníctvo vakcína Koronakríza
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na [email protected]

Exkluzívny obsah pre našich podporovateľov

Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.

Pridajte sa k našim podporovateľom.

Podporiť 5€
Ttoto je message Zavrieť