Pavol Čekan Dokážeme zvíťaziť nad juhoafrickou mutáciou?

Pri otázke o vývoji pandémie na Slovensku vnímame od odborníkov mierny optimizmus. Ako čítate súčasnú pandemickú situáciu a jej vývoj?

Najdôležitejšie je asi to, že situácia sa stabilizovala. Počet nakazených a hospitalizovaných nerastie, pomaličky klesáme. Prial by som si, aby bol ten pokles oveľa rýchlejší, ale ľudia stále chodia do práce a mobilitu sa nám nepodarilo znížiť tak ako na jar – a máme aj otvorené školy. Je u nás soft-lockdown, a preto sa situácia bude zlepšovať pomalšie.

Pozitívny vývoj, teda cestu ku koncu pandémie, zrejme môžu z dlhodobého hľadiska predĺžiť dve podstatné skutočnosti. Prvou je samotný vírus, jeho rôzne mutácie, ktoré by mohli byť napríklad odolnejšie proti súčasným vakcínam. Druhou skutočnosťou sú naše opatrenia proti šíreniu pandémie. Začnime tým prvým. Koľko máme vlastne teraz vo svete rôznych mutácií koronavírusu?

Sú ich stovky, ale tie najznámejšie, ktoré pandémiu celosvetovo najviac ovplyvňujú, sú tieto: prvá mutácia z Wu-chanu, potom došlo k zmene mutácie v Taliansku, ďalej prišla nová talianska mutácia, ktorú sme nazvali československou. Neskôr prišla britská a teraz poznáme juhoafrickú, brazílsku, najnovšie je aj nejaká nemecká alebo aj francúzska mutácia. Na Slovensku je to momentálne tak, že asi 90 percent nových prípadov nakazených ľudí má britskú mutáciu koronavírusu.

O britskej mutácii sme už mali podrobnú diskusiu, preto sa pozrime na tú juhoafrickú. Mnohí ľudia majú obavy, že sa cez nás „preženie“ nová vlna spôsobená práve týmto „mutantom“ a nepomôže nám ani očkovanie, ani to, že sme už infekciu prekonali. Vy ste vyvinuli PCR testy na britský a už aj na juhoafrický variant. V čom je „Juhoafričan“ iný?

Juhoafrický variant je nebezpečnejší v tom, že obsahuje mutáciu, ktorú voláme escape mutácia, čo znamená, že uniká imunitnému systému, ktorý človek nadobudol napríklad vtedy, keď prekonal covid-19. Vyplýva z toho, že vírus môžu opäť dostať aj ľudia, ktorí už infekciu prekonali – imunita ich nechráni. Zároveň je nebezpečný v tom, že pri ňom klesá efektivita vakcín. Tento variant teda trochu mení naše vnímanie toho, ako nám očkovanie môže celosvetovo pomôcť.

Keď sa však pozrieme na to, ako túto situáciu zvládla Južná Afrika, kde tento variant vznikol, vidíme, že tam mali prudký nárast nových prípadov, ale následne aj strmý pokles. Nejde teda o žiadnu verziu vírusu, ktorá by teraz mala ničiť celú spoločnosť. Myslím, že keď to zvládli oni, zvládneme to aj my.

Tento variant nie je infekčnejší ako britský. Zdieľajú tú istú mutáciu, ktorá zvyšuje infekčnosť vírusu. Zároveň sa ani nezdá, že by bol smrtnejší. Nedávno vyšla v prestížnom periodiku British Medical Journal štúdia o tom, že britský variant je o 61 percent smrtnejší ako predošlé verzie. A to naozaj korešponduje so situáciou, ktorú vidíme na Slovensku v ostatných mesiacoch, keď tento variant dominuje.

Z nášho posledného rozhovoru si pamätám, ako ste vysvetľovali fungovanie „britskej mutácie“, ktorá sa pomocou tzv. spike proteínu ľahšie uchytí v našom organizme. Viete nám stručne opísať, ako funguje juhoafrická mutácia?

Ako som už povedal, tomuto variantu sa darí obchádzať náš imunitný systém, teda protilátky, ktoré sa nám vytvoria po prekonaní infekcie koronavírusu alebo po očkovaní. Tieto protilátky sa na „Juhoafričana“ neviažu dobre, pretože má tak upravený spike proteín, a teda sa oň protilátky nevedia zachytiť a zabiť ho.

Máme teraz očakávať, že sa juhoafrická mutácia bude po Slovensku šíriť tak, ako to bolo s tou britskou?

Britský variant sa tu tak veľmi rozšíril preto, lebo sme tu mali mutácie, ktoré boli menej infekčné. Funguje to tak, že keď príde verzia, ktorá je infekčnejšia, tak sa rozšíri veľmi rýchlo. Ale teraz tu máme „Brita“ a „Juhoafričan“ s ním musí bojovať o rozšírenie. Je dosť pravdepodobné, že práve britský variant nás bude trochu chrániť pred šírením juhoafrickej mutácie. Práve preto vieme zatiaľ len o veľmi sporadických výskytoch juhoafrického variantu. Sú to iba ľudia, ktorí majú cestovateľskú anamnézu, napríklad zo Zanzibaru alebo z iných afrických krajín.

Vieme to zjednodušiť tak, že britská mutácia je silnejším protivníkom juhoafrickej mutácie?

Čo sa týka nemocníc, tak áno, lebo nemocnice nám zaplnil britský variant. Ale juhoafrický variant je horší v tom, že nám mení vnímanie očkovania. Ešte v minulosti sme si mysleli, že očkovanie môže zastaviť šírenie vírusu. Tieto nové mutácie však imunite získanej očkovaním unikajú. Pri vakcinácii však nevznikajú len protilátky, ale aj bunková imunita a s vysokou pravdepodobnosťou, blížiacou sa k 100 percentám, vás očkovanie aj pri juhoafrickej mutácii ochráni pred ťažkým priebehom choroby. Znamená to, že ak dokážeme zaočkovať dosť ľudí, určite sa zníži počet hospitalizovaných. A to je prvý dôležitý krok k tomu, aby sme si povedali, že boj s pandémiou vyhrávame.

Opýtam sa na hrozbu nových mutácií vo všeobecnosti. Svetu chvíľu potrvá, kým sa zaočkuje dostatočné množstvo ľudí. Dovtedy však vznikne množstvo nových mutácií, ktoré môžu všetku snahu s očkovaním vážne ohroziť. Neznamená to, že s covidom v rôznych podobách budeme globálne zápasiť ešte možno aj dlhé roky?

Stále nevieme, čo presne sa stane, keď sa zaočkuje dosť ľudí. Je totiž veľmi dôležité aj to, akú virálnu nálož dostanete počas prvotnej infekcie, a aj keď ľudia po zaočkovaní – či už pre problémy s imunitou alebo pre nové mutácie – budú infekční, neznamená to, že budú tak veľmi infekční, ako by boli bez očkovania a vytvorenej imunity. Možno sa vírus bude ďalej šíriť, ale v nízkych virálnych náložiach a mnohí z nás budú možno bezpríznakoví. Stále nevieme, čo koronavírus urobí a či neprejde do nejakej ľahkej formy infekcie, ako sme zvyknutí pri mnohých iných vírusov.

Pokračovanie rozhovoru a viac o tom, ako dokážu vakcíny víťaziť nad koronavírusom, ale aj o tom, prečo doktor Pavol Čekan už na rokovanie odborníkov s vládou odmieta ísť, sa dozviete v tomto videu: