Uprostred vládnej krízy to udrelo ako blesk – NAKA si dnes ráno prišla po riaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského, dôvodom má byť podozrenie z korupcie. Ako píše Denník N, Pčolinského má usvedčovať jeho bývalý námestník Boris Beňa, Pčolinský vraj už ako šéf SIS zobral úplatok od Zoroslava Kollára s prísľubom, že tajná služba ho nebude rozpracovávať. Beňa s Pčolinským si mali údajne podeliť 40-tisíc eur.
K tomu päť poznámok.
1. Ak je obvinenie pravdivé, znie to až neuveriteľne: Pčolinský sa pred rokom stáva šéfom SIS, pred sebou má skvelú kariéru, nastupuje ako nominant vlády, ktorej hlavnou agendou je boj proti korupcii a rozviazanie rúk policajtom a prokurátorom. Pčolinský je navyše mužom, ktorý mal vždy mimoriadne dobré informácie z policajných kruhov, preto ak niekto mimo NAKA minulý rok aspoň tušil, že vyšetrovatelia už pracujú či začnú pracovať aj na Zoroslavovi Kollárovi (ktorého napokon zatkli koncom októbra), mal by to byť práve Pčolinský.
Samozrejme, ani on nemusel byť v obraze, v každom prípade platí, že prijímanie úplatku zo strany šéfa SIS od Zoroslava Kollára po tom, čo NAKA už začiatkom minulého roka spustila masívne zatýkania sudcov, právnikov a podobne, by nesvedčilo len o skorumpovanosti, ale aj o veľkej hlúposti.
2. O samotnom prípade vieme zatiaľ málo. Na Pčolinského platia rovnaké kritériá ako na kohokoľvek iného. Ak sa dopustil trestného činu korupcie a NAKA to nielenže zachytila, ale má spolu s Úradom špeciálnej prokuratúry odvahu konať, je to presne to, čo sľubovali Igor Matovič či Daniel Lipšic – že ideme budovať spravodlivý štát, kde sa nebude stíhať podľa príslušnosti k stranám či klanom, ale padne to na každého, aj na našich najbližších ľudí. To je po 30 rokoch od Novembra revolúcia v chápaní štátu a ľudí, ktorí mu majú slúžiť.
3. Zadržanie šéfa SIS je nielen domácim, ale aj medzinárodným škandálom. Už nejde o sudcu, advokáta či bývalého policajného prezidenta, ale takpovediac o bezpečnostného lídra štátu, ktorý je poverený osobitými úlohami, aby chránil záujmy Slovenska pred výzvednými službami cudzích štátov aj bezpečnosť občanov.
Má to vplyv na chod štátu, aj smerom navonok ho môže poškodiť napríklad pri výmene informácií a spolupráci s inými tajnými službami. Preto je špeciálne dôležité, aby sa NAKA opierala o kvalitne zaistené dôkazy. V tejto chvíli nevieme, či NAKA vychádza len z výpovede Borisa Beňu. Ale pre fungovanie aj spravodlivosť v krajine je nevyhnutné, aby takéto kroky neboli výsledkom policajnej horlivosti či nebodaj zápasu vnútri policajno-bezpečnostných zložiek (spomeňme si na vojnu Šátek verzus Spišiak), ale mali zdravý základ.
4. Takmer s istotou sa dá povedať, že zadržanie Pčolinského nie je politicko-straníckou proxy vojnou. Teda v tomto prípade by muselo ísť o vojnu medzi OĽaNO a Sme rodina. Naopak, pre premiéra, ktorý Pčolinského formálne nominoval za šéfa SIS ako neformálneho nominanta hnutia Sme rodina, aj pre ministra vnútra z OĽaNO, pod ktorého spadá polícia, je to v danom momente tá najhoršia možná správa. OĽaNO a Sme rodina ťahajú v aktuálnej vládnej kríze za jeden koniec povrazu proti dvom menším stranám, ich strategické partnerstvo trvá od volieb, nominácia Pčolinského bola len jedným z jeho početných prejavov.
Je pravdepodobné, že Matovič, Mikulec a Boris Kollár sa o vyšetrovaní šéfa SIS dozvedeli dnes spolu s nami či tesne predtým – a ostali ako obarení. Lebo jedna kríza prerastá do druhej, možno ešte vážnejšej.
5. Najmä pre Sme rodina je to veľmi zlý deň, lebo ide o zásah priamo do srdca Kollárovho hnutia. Vladimír Pčolinský je manželom poslankyne Adriany Pčolinskej, bratom poslanca Petra Pčolinského, ďalej je dlhoročným veľmi dobrým známym Kollárovej dvojky Milana Krajniaka. No a napokon, Pčolinský aj Krajniak pracovali pre Daniela Lipšica, čerstvého špeciálneho prokurátora, ktorého úrad posvätil akciu NAKA.
Boris Kollár, biznismen v politike, sa bude po dnešku cítiť v Matovičovej koalícii oveľa menej bezpečne než doposiaľ. Fakt, že si NAKA vyzdvihla šéfa SIS, znamená, že zajtra môže zadržať kohokoľvek ďalšieho, pretože jej ruky sú naozaj úplne rozviazané.
Koaliční lídri to tak vo svojich rečiach sľubovali, ale každý z nich si to predstavoval trochu inak. Doposiaľ im boli policajné akcie komfortné, pykali ľudia z uplynulej Ficovej éry, nastoľovanie spravodlivosti politicky pracovalo v prospech Matovičovej vlády. Teraz sa vietor obracia novým smerom, už nefúka iba proti opozícii, ale aj proti koalícii, ktorá je v stave rozvratu.
To všetko môže mať dôsledky, ktoré si dnes doobeda nevieme celkom domyslieť.