Postoj Martina Šustra Svetová bitka o vakcíny a „náš“ Sputnik

Minulý týždeň som písal o číslach, bez moralizovania a súdenia. Teraz to bude presne naopak.

Kto si zaslúži viac vakcín proti koronavírusu? Sú to bohaté krajiny, ktoré financovali ich vývoj? Sú to krajiny najviac postihnuté pandémiou? Sú to krajiny s najviac ohrozenou populáciou?

Drvivá väčšina krajín očkuje najprv najohrozenejšie skupiny obyvateľstva. Najstarších alebo ľudí s chronickými komplikáciami. V žiadnej civilizovanej krajine sa neočkujú bohatí pred chudobnými či silnejší pred slabšími. Celosvetovo to však vyzerá, že silné a bohaté krajiny sa očkujú najskôr. Generálny riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie Dr. Adhanom hovorí, že „svet je na prahu katastrofického morálneho zlyhania – a cenu za toto zlyhanie zaplatia životmi tie najchudobnejšie krajiny“.

Ako by však mala vyzerať ideálna distribúcia vakcín celému ľudstvu? Mali by sme sa na to pozrieť z troch pohľadov: rizika infekcie, rizika úmrtia a úžitkov z očkovania.

Riziko infekcie je aktuálne najvyššie v Európe, svetové prvenstvo má síce Česko, ale keby sme počítali aj prípady z antigénových testov, bolo by Slovensko tiež medzi prvými. Riziková je však skoro celá Európa aj Amerika.

Afrika sa zdá byť málo riziková – to je však skôr tým, že tam pomerne málo testujú. Vidíme však, že mnohí dovolenkári po návrate z Egypta, Tanzánie či Alžírska si prinášajú aj koronavírus, dokonca aj nebezpečnú juhoafrickú mutáciu. Riziká v mnohých afrických krajinách sú zjavne vyššie, než sa zdá. Pomerne bezpečná je Austrália a Oceánia, ako aj väčšina Ázie, s výnimkou Stredného Východu.

Riziko úmrtia na koronavírus je najviac spájané s vekom. Celosvetovo je 9% ľudí na tejto planéte starších ako 65 rokov. Tí sú v priemere asi 20-krát rizikovejší v porovnaní s ľuďmi do 65. Seniorov nad 65 je v Európe až 19%, v Severnej Amerike 17% (podobne ako na Slovensku), kým v Afrike iba 3%. Z tohto pohľadu by naozaj väčšina dostupných vakcín mala ísť do Európy a USA.

Po tretie, niektoré vakcíny sú také náročné na logistiku, že je možné ich použiť iba v technicky vyspelých krajinách. Ide o vakcíny Pfizer a Moderna, ktoré musia byť väčšinu času hlboko zmrazené. Na druhej strane, vakcíny ako AstraZeneca, Sputnik V či Sinovac sa dajú pomerne ľahko nasadiť aj v chudobnejších krajinách – čo ukazujú Maldivy, Maroko či Turecko.

Skutočné očkovanie sa čiastočne podobá na rizikové miesta, ale nie úplne. Viac ako 10% populácie je zaočkovaných v 16 európskych krajinách a Izraeli, Emirátoch, Bahrajne, Maldivách, USA, Čile, Maroku a Turecku.

Z veľkých krajín s vysokým rozšírením koronavírusu medzi premiantmi v očkovaní chýbajú Brazília, Argentína, Botswana, Líbya, Irak, Irán či Rusko. Z menších, ale nám blízkych krajín, sa skoro vôbec neočkuje na Ukrajine, v Bosne, Čiernej Hore, Severnom Macedónsku, Albánsku či Bielorusku.

Z pohľadu potreby očkovania – najmä čo sa týka podielu starších ľudí – by sa v Európe a Severnej Amerike malo očkovať asi dvakrát rýchlejšie, než vo zvyšku sveta. Aktuálne je však rýchlosť v Británii 9-násobná, v USA 7-násobná a v EÚ asi 2,5-násobná. Krajiny Južnej Ameriky, Balkán, Západná Ázia či Rusko by potrebovali očkovať výrazne rýchlejšie.

Bohatý západný svet by mal preto prenechať časť vakcín chudobnejším krajinám. Väčšina z bohatých krajín si objednala až trikrát viac vakcín, než bude potrebovať. To pravdepodobne bude náš dar chudobnejším krajinám koncom roka.

Tieto krajiny však potrebujú nejaké vakcíny už teraz. Program Svetovej zdravotníckej organizácie Covax dúfa pre 142 najchudobnejších krajín zabezpečiť 2 miliardy dávok – zatiaľ však získali len niečo cez 20 miliónov vakcín AstraZeneca, s perspektívou, že do mája ich možno bude 200 miliónov.

Z morálneho hľadiska je ťažko pochopiteľné, prečo Rusko exportuje svoju vakcínu Sputnik V. Rusko má za december 2020 58% nadmerných úmrtí  - hoci väčšinu z nich nevykazuje ako koronavírus. V podobnej „lige“ sú aj Slovensko a Česko s 59% a 62% alebo Mexiko s 63%. Nie je teda ospravedlniteľné, aby Rusko vyvážalo vzácnu vakcínu na Slovensko – ktoré už má zaočkované dvakrát vyššie percento populácie.

Aj keď situácia na Slovensku je teraz naozaj zúfalá – očkovanie nám v najbližších niekoľkých týždňoch pomôže len mierne – a je v našich silách výrazne zlepšiť pandemickú situáciu lepším lockdownom. Krajiny ako Rusko, Argentína, Mexiko či Brazília, ale aj väčšina Balkánu, si bez vyšších dodávok vakcín s koronavírusom neporadia možno aj najbližšie dva-tri roky.

Bohatý západný svet, vrátane Slovenska, by preto nemal kupovať vakcíny, ktoré môžu smerovať do týchto krajín.