Dominika Stará Cítim sa dobre v tradičnej úlohe žienky domácej

Dominika Stará, novým menom Dominika Jurena, sa pred dvanástimi rokmi umiestnila vo finále Česko Slovenskej SuperStar. Dnes je známa najmä vďaka svojmu pôsobeniu na sociálnych sieťach. Otvorene prezentuje svoje kresťanské hodnoty a tradičné názory na manželstvo a rodinu.

Minulý týždeň si so snúbencom Michalom vyslúžili sviatosť manželstva.

V rozhovore pre Postoj hovorí o tom, ako prežíva situáciu súvisiacu so šírením koronavírusu, čo ju motivovalo zapojiť sa ako dobrovoľníčka do celoplošného testovania, ale aj o tom, prečo odmietla post hovorkyne premiéra. 

Ako sa vám po dvanástich rokoch žije s nálepkou bývalej finalistky Česko Slovenskej SuperStar?

Na jednej strane som za SuperStar veľmi vďačná, bola pre mňa takým odrazovým mostíkom k splneniu sna stať sa speváčkou. Hudbu som totiž od detstva milovala a už ako malá som spievala a recitovala. Tých dvanásť rokov ubehlo veľmi rýchlo. Dnes pri spätnom pohľade sa mi to obdobie účinkovania v SuperStar a v Amerike zlieva dokopy.

Na jednej strane sa tej nálepky človek chce zbaviť, na druhej strane nemôžem poprieť, že práve to bola tá vec, ktorá ma vystrelila na výslnie. V princípe mi to neprekáža, ale mám stále väčšiu túžbu pracovať na vlastnej tvorbe. Minulý rok sme mali veľké plány, ale prišla korona a všetko pozastavila. Verím, že ak sa tento rok spojí testovanie s očkovaním, tak sa už dočkáme aj normálnejších dní.

Kultúrnej sféry sa opatrenia v boji s koronou dotkli veľmi výrazne. Pocítili ste to aj vy? 

Táto doba je náročná takmer pre každého. Či už sa niekto pohybuje v hudobnej sfére, alebo vlastní kaderníctvo či reštauráciu. Ako umelkyňa som si vždy uvedomovala, že toto povolanie je strašne vratké. Aj preto som chcela doštudovať vysokú školu. Človek má vždy možnosť uplatniť sa aj inak. Niektoré profesie v umení a kultúre sú najmä na Slovensku veľmi nestále. Covid zasiahol túto sféru po celom svete. Lekári sú však dnes na tom omnoho horšie, najmä pre pracovné vypätie, ktoré už začína byť neúnosné.

Vy ste si to sama vyskúšali. Vypomáhali ste ako dobrovoľníčka pri celoplošnom testovaní. Prečo ste do toho šli?

Aj pánovi premiérovi som povedala, keď nás prišiel pozrieť do Šamorína, že mojou najväčšou motiváciou bola svadba. Chcela som ju mať v januári. Ale zavážilo aj to, že som videla všade okolo seba, aké to už začína byť zlé a že pomaly nepoznám človeka, ktorý by s covidom nemal skúsenosť, či osobne, alebo v rodine. Aj z kresťanského hľadiska mi nedalo nepodať pomocnú ruku. Najprv sme sa prihlásili celá rodina aj s mojím snúbencom, ale v meste bolo tak veľa dobrovoľníkov, že z nás zobrali len jedného. Tak sme sa dohodli, že pôjdem ja. Bola to krásna, ale aj vyčerpávajúca skúsenosť.

Už máte po svadbe. Zapojili by ste sa ako dobrovoľníčka znova?

Volali mi aj teraz, ale testovanie vychádzalo práve na víkend po našej svadbe, ktorá bola v piatok. Povedala som im, že tentoraz, žiaľ, nemôžem, ale počas nasledujúcich týždňov kedykoľvek rada znovu pomôžem. Práve zdravotníci sú pre mňa hrdinami a naozajstnými celebritami uplynulého roku.

Na odberové miesto vás prišiel povzbudiť aj premiér Matovič. Pred časom vás oslovil s ponukou byť jeho hovorkyňou. Aké sú vaše vzťahy?

To, prečo ma s touto ponukou oslovil, pre mňa dodnes ostáva záhadou. Bolo o mne známe, že som sympatizantka OĽaNO, ale nikdy predtým som sa s premiérom osobne nestretla, nekomunikovala som s ním a ani neprejavovala nijaké mimoriadne sympatie voči jeho osobe. Zrejme ma našiel cez sociálne siete, na ktorých ma sledoval. Povedal, že ho zaujal spôsob akým komunikujem.

Ja som sa nikdy necítila ako hovorkyňa. Túto prácu by som prenechala ľuďom, ktorí to študujú a majú za sebou roky skúseností a praxe. To, že sa viem vyjadrovať pre médiá a viesť nejaký inteligentný rozhovor, zo mňa ešte nerobí hovorkyňu.

S premiérom ste sa osobne stretli, ale post ste napokon odmietli.

Chcela som bližšie vedieť, o čo ide. Som typ človeka, ktorý nezavrhne hneď nejakú ponuku. Dvakrát som bola na Úrade vlády a rozišli sme sa s tým, že by som sa rada vydala a venovala sa naplno rodine. To sa mi zdalo nezlučiteľné s prácou hovorcu. Teraz sa mi spätne potvrdzuje, že som sa rozhodla dobre, a neľutujem to. O tom, že sme sa s Igorom Matovičom rozišli v dobrom, svedčí aj to, že nás bol vtedy pozrieť na celoplošnom testovaní. Pre mňa samu to bolo milé prekvapenie.

Na sociálnych sieťach prezentujete aj svoje kresťanské hodnoty a nazeranie. Táto nálepka vám vyhovuje?

Už počas pôsobenia v SuperStar som bola presne taká, aká som aj teraz. To, čo som z domu vnímala ako normálne, som vždy zdieľala aj s verejnosťou. Viera, Boh, modlitba či účasť na svätej omši boli bežnou súčasťou môjho života. Obaja rodičia ma vychovávali vo viere. Tam niekde sa zrodilo to, že o mne ľudia začali hovoriť ako o veriacej. Ak sa mám priznať, bola to pre mňa česť. V šoubiznise, plnom povrchných vecí a pozlátky, mám možnosť prinášať morálne hodnoty.

Nestretli ste sa s negatívnymi reakciami?

Našli sa aj ľudia, ktorí sa mi pre to vysmievali, ale ja som to nikdy nebrala ako urážku. O to viac ma teší, že aj dnes mi chodí neskutočné množstvo správ na túto tému. Či už išlo o moju účasť na Pochode za život, alebo o moje vyjadrenie, že so snúbencom žijeme v čistote pred manželstvom. Chodili mi, samozrejme, aj nechutné a vyslovene nenávistné správy. Omnoho viac však bolo tých pozitívnych. Ľudia mi písali, že ich teší, že aj taká mladá a známa osoba žije takýmto spôsobom života. Takisto mi mnohí gratulovali k svadbe a k rozhodnutiu nepresunúť ju ani pre koronu.

Nemuseli ste kvôli práci v šoubiznise niekedy urobiť aj kompromisy so svedomím?

Nikdy som neriešila takúto dilemu, pretože som mala pevne postavené hranice. Už aj v SuperStar sa ma snažili navliecť do vecí, ktoré boli príliš krátke či vyzývavé. Nezaujímalo ma vtedy, čo som mala v zmluve, jednoducho som povedala, že toto si neoblečiem. Kedykoľvek som točila nejaký klip, vždy som mala na pamäti, že raz to uvidia moji rodičia či moje deti. Nemohla by som ich vychovávať vo viere, ak by som sama robila niečo iné.

Niektoré moje spolupráce na tom aj padli. Netrápila som sa tým, pretože som vedela, že Pán Boh mi zošle niečo lepšie. Dostala som sa do bodu, keď si sama určujem, čo budem robiť a ako, v súlade so svojím svedomím. Nikdy pre mňa neexistovala možnosť urobiť kompromis, ktorý by sa týkal viery alebo mojich morálnych hodnôt.

Ako ste zistili, že práve manželstvo a starostlivosť o rodinu sú pre vás tou najlepšou cestou?

Vždy som bola veľmi rodinne založená. Ako dieťa som sa veľmi modlila za ďalšieho súrodenca. Keď sa mi v pätnástich narodil brat Samuel, brala som ho ako svoje dieťa. To vo mne veľmi prebudilo materinské pudy. Vždy som mala túžbu vydať sa a mať rodinu. Príklad úžasnej rodiny, v ktorej som vyrastala, bol niečím, čo som túžila raz mať aj ja. Od pätnástich rokov som sa modlila za budúceho manžela, ale táto túžba ostávala dlho nevypočutá.

Už týždeň ste čerstvou mladomanželkou. Ako ste sa spoznali so svojím manželom?

Pred Michalom som nemala vôbec žiaden vzťah. Mala som dvadsaťšesť rokov, keď som ho spoznala. Obaja sme v tom čase plánovali kúpiť byt a zoznámila nás naša spoločná známa, realitná agentka. S Michalom sme si vtedy padli do oka, ale nerozprávali sme sa. O pár dní neskôr mi od neho prišla správa a začali sme si písať.

Váš manžel vedel o tom, že si píše s celebritou?

Áno, registroval ma. Ja som si však niekoľko mesiacov myslela, že nevie, kto som. Pýtal sa ma totiž na veci, ktoré už boli medializované. Myslela som si, že snáď žije niekde pod kameňom. (Smiech.) Potom mi však prezradil, že ma sledoval už v SuperStar. To bol pre mňa trochu šok. Písali sme si teda, niekoľkokrát sme sa aj stretli a zaiskrilo to. Nešlo však v prvom rade o fyzickú príťažlivosť, ale skôr o kamarátstvo a schopnosť porozprávať sa úprimne o všetkom.

Kedy ste začali uvažovať o svadbe?

Minulý rok v januári sme spolu začali chodiť a nám osobne korona veľmi pomohla. Tým, že bol počas prvej vlny lockdown u nás aj v Rakúsku, kde Michal pracuje, tak sme spolu boli každý deň. Stále sme riešili kúpu bytov a môj otec navrhol, či by sme si nechceli radšej kúpiť jeden, spoločný. Zrejme videl, kam náš vzťah smeruje. Je to obrovský krok a mnoho ľudí mi dalo pocítiť, či chcem ísť pred svadbou do takéhoto záväzku. Zvykla som im odpovedať, že množstvo ľudí má pred svadbou spolu deti, čo považujem za omnoho väčší záväzok. Rozhodli sme sa teda kúpiť spolu byt a v júli ma Michal požiadal o ruku.

Neovplyvnila korona plánovanie svadby či výber vhodného termínu?

Najprv sme plánovali svadbu v máji, ale na jeseň sa už situácia začala zhoršovať a na jar predpovedali príchod tretej vlny. Premýšľali sme, či chceme čakať pol roka na niečo, čo aj tak nemusí dopadnúť podľa našich predstáv. Rozhodli sme sa preto pre január. Dúfali sme, že celoplošné testovanie zrazí čísla nadol a situácia sa zlepší. Keď sa ukázalo, že to tak nie je, zažívali sme aj paniku a stres. Ja som chcela mať na svadbe celú rodinu, ale, žiaľ, bolo by nás priveľa. Vtedy som Michalovi povedala, že túžba byť jeho manželkou a spečatiť našu lásku pred Bohom je omnoho silnejšia ako predstava veľkej svadby v kruhu rodiny.

Ako si spomínate na svadobný deň?

Bol taký úžasný, dokonalý a vymodlený, že nám absolútne neprekážalo, že prebehol bez veľkej hostiny. Samozrejme, veľmi dúfame, že v máji budeme môcť svadbu osláviť už aj s rodinou a priateľmi. Svadba snov je však slabý výraz na to, čo sa minulý piatok udialo. Hoci som musela úplne upustiť od svojich predstáv a plánov, aj tak som v tom celom videla Božiu ruku.

Máte pred sebou spoločný manželský život. Sú z toho aj obavy?

Keď sme sa o tom s manželom pred svadbou rozprávali, priznali sme, že z toho máme stres. Obaja sme dospelí ľudia, máme svoje zvyky a rutinu a vedeli sme, že si na seba budeme musieť zvyknúť. Mala som obavy z toho, že vstupujem do niečoho neznámeho. Posledný deň, ktorý som strávila doma, mi vyšla aj nejaká slza. Celý predsvadobný týždeň som prežívala neskutočné emócie. Rodičia mi dali veľa dobrých rád, najmä aby sme nikdy nešli spať nahnevaní alebo aby sme sa spolu pravidelne modlili či užívali si každodenné maličkosti.

Cítite sa dobre v tradičnej úlohe manželky, aj čo sa týka deľby práce a domácich povinností?

S manželom sme riešili tieto veci ešte pred sobášom. Všetky veci, čo sa týka fungovania rodiny, teda máme zadelené. Ja sa cítim veľmi dobre v tradičnej role žienky domácej. Určite to bude trochu iné, keď bude po lockdowne a obaja budeme chodiť do práce. Mám však nádherný príklad v mojej mame, ktorá je tiež takou starostlivou a poriadkumilovnou žienkou domácou. Možno to vyzerá tak, že robím všetko sama, ale vôbec to nie je pravda. Manžel zasa rieši veci týkajúce sa auta, umýva riad a pomáha aj s upratovaním. Je dobré si tieto veci ešte na začiatku spoločne prebrať. Ani jeden z manželov by si nemal zvyknúť na to, že ten druhý bude robiť všetko.

Sviatosť manželstva ako veriaca zrejme vnímate ako záväzok na celý život.

V deň svadby som pociťovala stres, pretože som si uvedomovala, že robím rozhodnutie, ktoré je pre mňa ako pre kresťanku na celý život. Svojím manželom som si bola úplne istá, tak ako aj svojím rozhodnutím sa pre neho. Verím, že láska nie je len o pocitoch, ale je to aj rozhodnutie a záväzok milovať sa navzájom v dobrom aj zlom. Nie sme naivní a vieme, že celé manželstvo nebudú len medové týždne.

Vždy som bola toho názoru, že manželstvo je vec, na ktorú sa treba pripraviť a o ktorú sa treba starať. Nikto nepadne z neba učený a to platí aj o oblasti vzťahov. Ak je niečo súčasť Božieho plánu, tak človek citlivý na tieto veci to vycíti. A presne tak by som opísala aj náš vzťah s Michalom.

Foto: Andrej Lojan