Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Rozhovory Spoločnosť
17. január 2021

Adela Vinczeová

Keby som denne nakladala Matovičovi, mnohí by mi tlieskali, ale načo?

S Adelou o Bohu, očkovaní celebrít, neveriacom otcovi i o tom, ako v pandemickom svete ustáť svoje emócie.

Keby som denne nakladala Matovičovi, mnohí by mi tlieskali, ale načo?

Foto: Odfotil Dano Dangl a na zábere zanechal i svoje topánky.

Využila niekedy svoj status celebrity? Prečo na Slovensku v čase epidémie i mimo nej počúvame viac rôznych influencerov než odbornú verejnosť? A v čo ako celebrita verí, aby neuverila v seba?

„S niektorými novinármi sa poznám osobne a občas cítim, že žijú v presvedčení, že ich bublina je jediná správna,“ hovorí pre Postoj moderátorka Adela Vinczeová.

Teraz som si uvedomila, že som ešte nerobila rozhovor s celebritou. ...a ty si vlastne celebrita?

...to už začíname rozhovor?

Vlastne už môžeme.

Niekde som čítala definíciu, že celebrita je známy človek a môže to byť rosnička aj pápež.

Do toho spektra sa asi zmestíš.

Zrejme áno, ale iste, ľudia si do toho pojmu primiešavajú aj rôzne vlastné významy.

Foto: Dana Matušková

Internetové Slovensko chvíľu žilo momentom, keď sa športovci na čele s Dominikou Cibulkovou dali prednostne očkovať. Ako to vnímaš?

Nerada sa vyjadrujem k iným, hlavne keď neviem detailne, ako to bolo. A nepáči sa mi ani, že ľudia nielenže rýchlo odsúdia, ale s akousi čudnou radosťou. Rozhodne to nebolo šťastné, ale ide o Dominikin príbeh.

Sama si teraz prekonala covid, pričom si nakazila aj otca, ktorého následne v neľahkom zdravotnom stave hospitalizovali. Otec covid zľahčoval, ako vníma vírus dnes?

Covid zasahuje mladých, starších, ľudí s dobrou i slabšou imunitou. Vďaka nemu, myslím, otec už pochopil, že zdravie nemáme iba vo svojich rukách, že sa s tým nedá plne kalkulovať. Nad všetkým je nejaká Božia vôľa.

„Mne sa už fakt zdalo, že svet fičí až príliš rýchlo. Korona ho zabrzdila.“ Zdieľať

My ľudia sa v týchto mesiacoch viac zamýšľame nad smrťou. Bála si sa, že umrieš? Že umrie otec?

Osobne mi zvedomenie smrti nepotreboval priniesť covid. Oveľa viac som nad smrťou premýšľala aj skôr. Naposledy, keď nás s Viktorom oslovila nedávno jedna iniciatíva, ktorá ju chce odtabuizovať. Poslali nám kartičky, kde boli otázky ako - „čo urobíš s mojimi vecami, keď zomriem?“ Vtedy som oveľa viac premýšľala nad našou pominuteľnosťou. Ale covid mi rozhodne potvrdil našu zraniteľnosť a priniesol skôr iné veci.

Napríklad?

Najmä pokoj a zastavenie, mne sa už fakt zdalo, že svet fičí na mňa až príliš rýchlo. Korona ho zabrzdila, nastal akýsi zvláštny medzičas, prestávka, kde si máme šancu povedať: okej, keď sa zas rozbehneme, ako sa rozbehneme? A chceme zas tým istým spôsobom? Samozrejme, úmrtí je mnoho. Súcitím s ľuďmi, ktorým umreli či umierajú blízki, v mojom okolí to našťastie nebolo.

Odpusť, no ak by otec umrel, tento rozhovor by bol zrejme iný.

To asi áno... Ak by otec umrel, bola by som isto veľmi smutná. No nezobralo by mi to vieru v Božiu vôľu. Snažila by som sa prijať, že to tak zrejme malo byť.

„Boh najlepšie vie, čo robí, a teda mu ja do toho nič nemusím hovoriť.“ Zdieľať

Už druhýkrát spomínaš „Božiu vôľu“. Ako to ty máš s transcendentnom? Je „nad nami“ čosi prítomné?

Pre mňa rozhodne je, aj keď je to veľmi ťažko popísať. Keď sa rozprávam s „oficiálne“ veriacimi, majú to v niečom nastavené inak ako ja.

V čom?

Napríklad keď sa rozprávame o modlitbe. Vravia, že sa za mňa budú modliť. Za to, aby sme mali deti a podobne. Ja sa však pýtam, načo sa za to treba modliť? Boh vie predsa najlepšie, čo so mnou, to akoby som mu nedôverovala.

Iste, niektorí moji blízki vravia, že pri modlitbe ide o komunikáciu s Bohom, zblíženie sa s ním, akési súznenie. Vyjadrenie vďačnosti. To je krásne a s touto definíciou modlitby ladím. No inak si myslím, že Boh najlepšie vie, čo robí, a teda mu do toho ja nič nemusím hovoriť a o niečo v modlitbe prosiť.

Často sa hovorí o viere v Boha, oveľa hlbšia je však dôvera. Z teba to nejako ide. Ako si k tomu prišla?

Myslím si, že Boh s nami komunikuje v tom, ako sa nám odvíja život. Iste, nesedím na zadku a nečakám iba na Božiu vôľu. Boh od nás vyžaduje veľa aktivity. Otázne však podľa mňa je, kam ju človek sústredí. Keď niekam neustále narážam, tak mi dáva signál, že toto asi nie je moja cesta. To sa snažím vyrozumieť v mojej každodennosti a v dôvere, že všetko, čo sa mi deje, je v Božej vôli. Aj keď sa jej niekedy v prvom momente bránim.

„Bulvár má pre mňa ozdravný zmysel. Naučil ma neprepadávať pocitu vlastnej dôležitosti.“ Zdieľať

Čítala som dnes bulvár, aby som porozumela, v akom prostredí žiješ, čo ťa obklopuje. Zaujalo ma mnoho komentárov, najmä tie, kde ti ľudia opakovane odkazujú, že sa za teba budú modliť, aby ste s manželom mohli mať dieťa. Aký je to pocit?

Chápem to z ich strany ako dobrý úmysel. Ale všeobecne si myslím, že vždy máme to, čo máme mať a v Božej dokonalosti je to, že my nemáme aktuálne deti. Prečo by som mala ísť proti nej?

Možno je to aj preto, že v sebe nemám až tak silne vyvinutý materinský pud. Aj keď ten si niekedy zamieňame za zúfalstvo z toho, že nie je, ako my chceme. Vo svojom okolí si všímam ľudí, ktorí túžia po deťoch, nemajú ich a celé roky žijú v nešťastí. Načo im tá túžba potom je? Čo im priniesla okrem rokov nešťastia a sústredenia sa na to, čo nemajú?

To znie fajn, ale trochu to naznačuje, akoby človek vo všeobecnosti radšej nemal túžiť.

Podľa niektorých filozofií šťastie JE, keď sa človek zbaví túžob. Mám jeden super život a zdá sa mi trochu nevhodné všímať si len to, čo nemám a nemôžem ovplyvniť. Navyše, deti sú veľmi špecifická záležitosť. Zrazu niekomu začneš písať nový príbeh. Preto štart nového príbehu naozaj odovzdávame s Viktorom do Božích rúk.

Fyziologicky sme mu samozrejme priestor dali. Zas na nepoškvrnené počatie by som asi nečakala. No rešpektujem a chápem všetkých, ktorí idú na vec modernou medicínou. Nič nie je správne alebo nesprávne. Každý to máme inak. A napokon sa k nám možno adopciou primotá dieťa, ktoré nemuselo začať svoj príbeh v mojom tele.

Foto: Dana Matušková

Ako zvládaš, keď o týchto veciach píše bulvár? O deťoch, manželstve, separovaní odpadu vo vašej domácnosti. O všetkom.

Také sú pravidlá hry, do ktorej som dobrovoľne vstúpila. Keď moderuješ relácie, si známy, tak bulvár o tebe bude písať. Osobne si myslím, že bulvár má pre mňa ozdravný zmysel. Naučil ma neprepadávať pocitu vlastnej dôležitosti. Pocitu, že keď sa o mne píše, Slovensko nerieši nič iné, len môj súkromný život. Každému je to v konečnom dôsledku úplne jedno a už na druhý deň rieši niečo iné. Okrem toho veľa našich ekologických aktivít zdieľa Viki na Instagrame, nemôžeme sa potom čudovať, že ich preberá bulvár. A to nemusí byť ani na škodu.

Nechýba ti občas súkromie, vychutnať si to ticho a samotu na káve s dobrou knihou?

Ale ľudia sa na mňa nehádžu, keď sedím niekde na káve. Nie sme v Taliansku, kde Mareka Hamšíka išli roztrhať, keď šiel po ulici. Neviem, možno zažívam popularitu v ideálnej krajine. Iste, občas ma niekto zastaví na ulici, že sa chce so mnou odfotiť, ale to mi nevadí, je to chvíľa a v zásade milá. Keď si predstavím, koľko času niektorí denne venujú foteniu sa na Instagram a svoje súkromie tam sami ponúkajú, tak si nepripadám byť až tak vystavená cudzím očiam.

„Keby som denne nakladala Matovičovi, mnohí by mi tlieskali, no zároveň by som si kládla otázku – čo tým vnášam do spoločnosti?“ Zdieľať

Spýtam sa opačne. Bol nejaký moment, keď si využila svoj status, svoju celebritnosť?

Je to skôr pasívne, keď mi niekto vyjde v ústrety, možno iba kvôli tomu, že ma pozná. Keď sa mi stane, že idem rýchlo, zastavia ma policajti a ja sa na nich usmievam, sú veľmi milí, no pokutu mi aj tak neodpustia. Takže asi v takomto merítku si užívam svoju „celebritnosť“.

Inzercia

Mala si niekedy chvíle, keď si ulietala? Keď si si myslela, že počujte, ale ja som teraz známa a vy všetci teraz zo mňa spadnete na zadok?

Premýšľam, ale nemyslím si. Podobne to cítim aj z ďalších, ktorí napríklad žili nejaký čas v zahraničí, že tu, u nás na Slovensku, sa fakt nie je veľmi z čoho poondiať. A v absolútnom princípe sa ani celosvetovo nie je z čoho poondiať.

Keď si však publikovala video z momentu, keď ti v sanitke brali otca do nemocnice, vravela si, že to spustí mnohé reakcie ľudí a musela si si dať chvíľu čas na akúsi vlastnú pocitovú neutralizáciu. Čo to bolo?

Bola som vtedy v silných emóciách, nechala som preto video chvíľu odležať, aby som získala nadhľad. Mám to tak vždy. Aj keď píšem článok, vravím si, naštvaná nemôžeš písať, lebo jediné, čo na čitateľa prenesieš je hnev a žiadne riešenie. Takže sa snažím, aby čokoľvek, čo zo mňa liezlo, bolo v neutrále alebo vo vedomej pozitívnej emócii.

Je však pravda, že ľudia radšej čítajú niečo, čo ich hecuje. Keby som denne nakladala Matovičovi, mnohí by mi tlieskali a zdieľali ma. Ale zároveň by som si mohla klásť otázku – čo tým vlastne vnášam do spoločnosti?

„Myslím si, že čím viac sa Boha snažíme zaškatuľkovať, tým sme mu vzdialenejší.“ Zdieľať

Možno by si občas mohla v tomto kontexte poradiť premiérovi.

Obávam sa, že to by som nemohla. To by bola pre mňa príliš veľká výzva.

Moja babka sa ma dnes pýtala, čo robím, a ja že idem robiť rozhovor s Adelou. Vraví mi, „niekto sa musí za tú Adelku modliť, keď dostala toľko talentov a súčasne zostáva skromná. Akú má genézu rodiny? Kto sa za ňu modlí?“ Sľúbila som jej, že sa ťa spýtam. Tak sa pýtam. 

Možno by ma mala tvoja babka zažiť, keď mám emočný prepad. Nad vecou som vždy, len na to občas zabudnem. Som z katolíckej rodiny, ale neviem, či vás to v Postoji poteší, som totiž prvá z rodiny, ktorú už nedali pokrstiť. Rodičia si povedali, že to je niečo, čo mám nájsť v sebe sama, keď si budem budovať svoju vlastnú cestu. Doma sme sa rozprávali o Kristovi. Dostala som to najlepšie, čo som mohla dostať, samozrejme, prefiltrované cez mojich rodičov. A je teraz na mne, aby som filtre odstraňovala a objavovala svoje videnie sveta.

Čo najmä ti dáva v živote hodnotovú výstuž, že áno, toto sa oplatí žiť?

Nerobím si hodnotový rebríček. Hodnoty nemajú menej a viac bodov. Základná hodnota je láska a bez lásky nie je funkčná ani rodina, ani peniaze, ani zdravie. Ak človek žije v láske, tak má všetko. Ak žije mimo nej, môže mať všetko a nemá vlastne nič. Čiže to je tá výstuž.

V otázke Boha si nekladiem konkrétne otázky. Myslím si, že čím viac sa Boha snažíme zaškatuľkovať, tým sme mu vzdialenejší. A napokon, keď verím v Boha, tak vtedy naozaj aj verím sebe. V tom správnom význame. O toto sa vo svojom živote uchádzam. Iste, niekedy zakopávam, ale nejako stále idem ďalej.

V čom ty vidíš zmysel nášho života? Prečo tu my, ľudia, vlastne žijeme a umierame?

Osobne to cítim tak, že sa učíme. Napríklad aj to, že zmyslom života je samotný život. Ak si urobíme z čohokoľvek alebo kohokoľvek vyňatého zo života ten jeho zmysel, sme veľmi zraniteľní a mimo celok. Zmyslom života je počúvať celý orchester, nielen jeden nástroj, ktorý sa nám páči. Ale ani smútiť, že v mojom orchestri akurát nehrajú činely.

V médiách sa pohybuješ dlho. Môžem sa mýliť, no mne sa zdá, že dnes prišlo obdobie akejsi, súkromne to volám – celebritnej žurnalistiky – kde menej záleží na obsahu, ktorý novinár prináša, a čoraz viac na osobe novinára.

Že si novinári pestujú akýsi kult osobnosti?

Hej, niektorí, občas to tak milo dvíha kútiky.

Priznám sa, že ten pocit mám niekedy aj ja. S niektorými novinármi sa poznám osobne a občas cítim, že žijú v presvedčení, že ich bublina je jediná správna a z tejto premisy môžu vyplývať nie príliš objektívne rozhodnutia. Nedávno som s tým mala osobnú skúsenosť v mienkotvornom denníku.

Ďalej sa nad tým nezamýšľam, lebo si vravím, že to je možno jeden z dôvodov, pre ktorý zrejme musia ľudia zažívať stále tie isté skúsenosti, až kým ich nepochopia aj z pohľadu inej bubliny. Ale to sa nedeje len novinárom. To sa deje mne, tebe, každému. Len tým, že novinári pracujú s verejným dianím, môžu svojím pohľadom ovplyvňovať iných. A napokon – nehovoríme vôbec o všetkých.

„Korona nám dala veľa šancí, ktoré sa už ťažko obchádzajú.“ Zdieľať

Tento rozhovor som chcela urobiť aj preto, že sa mi zdalo, že sa tu teraz trochu všetci topíme v marazme, že potrebujeme na Slovensku dostávať cez médiá aj istý nadhľad, odľahčenie popri všetkých tých správach o úmrtiach. Osobne mám pocit, a nehovorím len z vlastnej skúsenosti, že pandémia priniesla aj veľa dobrého. Napokon, aj ty si to v úvode spomínala.

Ako niekde povedal Boris Filan, to, čo sme zažívali predtým, bola pandémia. Dnešok, celá táto situácia, má veľké pozitíva, môže priniesť uzdravenie z choroby, ktorú sme predtým zažívali. To ho parafrázujem.

Samozrejme, nechcem sa dotknúť tých, ktorí sú momentálne v ohrození života, prišli o svojich blízkych alebo sú v existenčnej kríze. Vtedy sa ťažšie buduje nadhľad. Ale všeobecne si myslím, že korona každému priniesla lekcie alebo dary, ktoré mal dostať. Pre mňa bol veľký dar oddych. Inak vnímame vďačnosť. Pre niekoho je veľkou lekciou vedieť byť sám, alebo si vedieť uvedomiť, že to, že ma môj muž psychicky týra, môžem zmeniť aj tým, že zmením postoj voči sebe. Že si začnem samu seba vážiť. Korona nám dala veľa šancí, ktoré sa už ťažko obchádzajú.

„Občas ma osloví nejaká politická strana, či im nevyjadrím podporu. Vždy sa ich pýtam, prečo si myslíte, že vám to prospeje?“ Zdieľať

Počas pandémie zohrali a zohrávajú svoju úlohu aj celebrity, ktoré sa vyjadrovali k noseniu rúšok či očkovaniu, ľudia ich sledujú, pýtajú sa ich na názor. Je to dlhodobo zaujímavý spoločenský fenomén. Opýtam sa ťa ako celebrity, prečo by mali byť celebrity pre spoločnosť smerodajné? Prečo má človeka zaujímať, čo si o očkovaní myslí moderátorka alebo herec?

Vieš, občas ma osloví nejaká politická strana, či im nevyjadrím podporu, nevystúpim v ich kampani. Vždy sa ich pýtam, prečo si myslíte, že vám to prospeje? Moji fanúšikovia budú zo mňa len sklamaní a vaši voliči si budú hovoriť, že my sa máme rozhodovať kvôli nejakej, čo skáče v Milujem Slovensko a stláča červený gombík, keď spozná pesničku?

To je trochu tvrdé.

Áno, je to veľmi hrubo povedané. Na druhej strane si myslím, že ľudia niekedy počúvajú celebrity preto, lebo celebrita operuje s nejakou ľudskou stránkou. Mňa napríklad ľudia poznajú ako ich „kamošku“. Som otvorená v rozhovoroch, moderujem zábavné relácie, a tak si povedia, že Adela je kamoška - mám ju rád alebo ju nemám rád. Vzťah medzi mnou a divákom je na kamarátskejšej a bližšej báze. Ak ju mám rád, budem sa ňou možno skôr inšpirovať. Takže je tam istý typ dôvery.

Je jasné, že vedec či profesor z katedry je vzdialený, pre ľudí ťažšie uchopiteľný. Ťažko bude kamarát, no ponúka svoju zaujímavú myseľ, šikovnosť. Expertízu.

Vedci a politici sú od ľudí väčšinou veľmi vzdialení, politici navyše aj názorovo polarizujú. Ľudia sa silne spájajú po osobnej linke a sú to celebrity, ktoré im ponúkajú svoj život, svoje súkromie, zábavu, niečo, čo je šťavnaté, čo ich baví a cez čo sa s nimi vedia prepojiť skôr, ako s profesorom z katedry. Aj keď aktuálne sa situácia trochu mení. Povedzme, že pán Krčméry je príkladom tejto dôvery. Aj toto spôsobil covid v pozitívnom zmysle. Viac si vážime a všímame vedcov.

Ľudia sú tiež na rôznej úrovni vedomia. Možno nezachytí každý, čo mu hovorí odborník, no ak nejaká influencerka na Instagrame rozpráva svojou rečou, priblíži sa konkrétnemu publiku adresnejšie. A vtedy je dobré, keď aj influencerka povie, daj sa zaočkovať, nos rúško, je pandémia, tak niečo rob. Rovnako však môžeme ako celebrity natárať aj nezmysly.

„Okolo je množstvo skutočne hlbokých a inšpiratívnych ľudí. A možno aj medzi tými celebritami.“ Zdieľať

Mne sa zdá, akoby sme na Slovensku mali čoraz viac influencerov a málo osobností, ľudí, ktorí vedia premýšľať v hĺbke a z podstaty tak nemajú názor na všetko. Ty vnímaš nejaký rozdiel medzi osobnosťou a influencerom?

Myslím si, že každý vidí osobnosť v tom druhom v miere, aký typ osobnosti má v sebe. Pre niekoho môže byť skutočne osobnosťou playmate, ja by som v tom nechala ľuďom slobodu. Sme tu veľmi rôzni ľudia a každému rezonuje niekto iný. Každý bude aj tak schopný počuť len reč toho, kto k nemu hovorí zrozumiteľne.

Iste, nemyslím si, že tvoj zámer bol vyčítať celebritám, že dominujú tomu vplyvu. No pre ľudí je to najjednoduchšie, lebo sme dostupní. Avšak kto naozaj chce, vie ísť aj ďalej. Ja sa snažím cez moju osobu poukazovať na zaujímavých ľudí v Trochu inak. Napokon, okolo je množstvo skutočne hlbokých a inšpiratívnych ľudí. A možno aj medzi tými celebritami. Preto by som ani opačne nebola v ich hodnotení povrchná.

Kto je pre teba zaujímavá osobnosť? Niekto, kto nejde po povrchu, ale dlhodobo tvorí niečo zmysluplné? Žije zmysluplne?

Nikoho nepoznám tak dokonale, aby som vedela s čistým svedomím povedať jedno meno. Poznáme skôr príbehy, ktoré sú okolo osobností vytvorené. Ale aj na Slovensku je veľa sympatických mien, z ktorých si viem po troške odždibkávať kúsky inšpirácie. Podľa mňa je však osobnosť každý, kto žije v súznení a prijatí s vlastným životom, lebo z toho ide veľká sila. A táto sila človeka je to, cez čo my ostatní vnímame čaro osobnosti.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame