Michael O´Flaherty: Úspešná kariéra bývalého kňaza v EÚ

Európska únia „sa snaží začleňovať problematiku ľudských práv do všetkých svojich politík a programov“ a na tento účel zriadila špeciálnu agentúru „FRA“, ktorej úlohou je „poskytovať nezávislú pomoc a odborné poznatky založené na dôkazoch v oblasti ľudských práv“. FRA viackrát čelila odôvodnenému kriticizmu z viacerých strán, a to hlavne z dôvodu zníženia základných štandardov výskumu v určitej oblasti (menovite LGBTI) a jej pôsobnosť a charakter boli ohodnotené ako vysoko kontroverzné. Vzhľadom na vymenovanie nového riaditeľa odpoveď na otázku, či FRA bude v budúcnosti verná svojmu poslaniu, je viac než sporná.

Kto je Michael O´Flaherty

Prednedávnom sa naskytla výborná príležitosť, aby FRA nabrala nový dych a začala s čistým štítom, keďže funkčné obdobie jej riaditeľa sa schyľovalo ku koncu. (Ne)prekvapivo, nikto zodpovedný za výberový proces túto možnosť nevyužil. Dokonca, vyzerá to tak, že Európska komisia chcela svojím výberom (nepriamo) naznačiť, že konštruktívna kritika, ktorá bola vznesená voči fungovaniu tejto agentúry, je podľa nej absolútne bezpredmetná.

Michael O´Flaherty je odborník na ľudské práva akoby na mieru šitý na potreby požiadaviek Európskej komisie a Európskeho parlamentu. Bývalý katolícky kňaz, ktorý včas spoznal nástrahy katolíckej viery a vyslobodil sa z jej pút a neohrozený zástanca práv tej „najprenasledovanejšej“ menšiny v jednom. Je hlavným autorom mimoriadne kontroverzných Jogjakarstkých princípov, ktoré klamlivo a zavádzajúco prezentuje ako medzinárodne záväzný štandard. Tieto princípy nevídaným spôsobom volajú po obmedzení slobody prejavu, potláčaní náboženskej slobody, narušení rodinných väzieb a podkopávaní rodičovskej autority. O´Flaherty bol 25. septembra 2015 zvolený za nového riaditeľa na obdobie piatich rokov.

Michael O´Flaherty je odborník na ľudské práva, bývalý katolícky kňaz, ktorý včas spoznal nástrahy katolíckej viery a vyslobodil sa z jej pút a neohrozený zástanca práv tej „naj-prenasledovanejšej“ menšiny v jednom. Pre Európsku komisiu a parlament ideálny progresívny kandidát. Zdieľať

Je nepísaným pravidlom, že vybraný kandidát je vždy terčom kritiky, či už z jednej alebo druhej strany. Čo sa týka tohto konkrétneho výberového procesu, voľba kandidáta na tento post by bola kritizovaná, aj keby býval namiesto O´Flahertyho zvolený niekto iný, menej kontroverzný a radikálny kandidát. Je to tak z dôvodu, že v tomto prípade sa primárna kritika nevzťahuje na osobu pána O´Flahertyho, ale na spôsob, akým prišlo k jeho zvoleniu.

Michal O´Flaherty sa stal novým riaditeľom FRA, ktorá je jednou z najväčších (a najdrahších) agentúr EÚ. FRA vznikla na základe Nariadenia č. 168/2007, ktoré obsahuje aj ustanovenia regulujúce voľbu jej riaditeľa. Výberové konanie pozostáva z viacerých krokov, pričom Európska komisia hrá podstatnú úlohu a jednou z jej hlavných úloh bolo zabezpečiť transparentnosť výberového procesu.

Môže FRA garantovať objektivitu?

Bohužiaľ, ukázalo sa, že požiadavka transparentnosti v prípade tohto výberového procesu ostala len jedným z ďalších nenaplnených snov. Celý výberový proces prebehol za zatvorenými dverami, pred-výberové konanie bolo nepriehľadné a pred-výberová komisia postupovala na základe nejasnej metodiky. Ďalej, Komisia nezverejnila počet kandidátov, ktorí sa o pozíciu uchádzali a ani nevysvetlila, ako jednotliví kandidáti spĺňali kritériá uverejnené v ozname o výberovom konaní. Výsledný produkt Komisie – zoznam troch kandidátov bol mimoriadne nevyvážený a zverejnený necelé tri dni pred vypočutím kandidátov v Európskom parlamente.

Protikandidátka Brand Kehris: LGBTI agenda a jej ciele majú prednosť pred právom rodičov na výchovu ich detí.Zdieľať

Kandidáti, ktorých Komisia posunula do užšieho výberu – Michael O´Flaherty, Ilze Brand Kehris a Lousewies van der Laan – zdieľali viacero podobných čŕt. Napríklad, ani jeden z kandidátov by nebol schopný zaručiť objektívne fungovanie FRA, keďže každý z nich aktívne propaguje pre mnohých kontroverznú ľudsko-právnu agendu, a to práve v oblasti, kde FRA čelila najväčšej kritike. Brand Kehris je dokonca čiastočne zodpovedná za nízku úroveň výskumu, keďže slúžila ako členka Správnej rady FRA. Brand Kehris prekvapila aj počas vypočúvania Európskym parlamentom, kde vyjadrila presvedčenie, že LGBTI agenda a jej ciele majú prednosť pred právom rodičov na výchovu ich detí.

Vzhľadom na sporný postup Komisie pri výbere viacerí poslanci Európskeho parlamentu žiadali Komisiu o vysvetlenie. Komisia, samozrejme, nepripustila pochybenie a v protiklade k požiadavke transparentnosti stanovenej Nariadením č. 168/2007 vyhlásila, že postup výberu podlieha utajeniu. Naša žiadosť o sprístupnenie dokumentov bola, samozrejme, zamietnutá. Okrem nás o sprístupnenie dokumentov požiadali ďalšie dve neziskové organizácie, pričom obe boli rovnakým spôsobom odmietnuté, pričom Komisia ani v jednom prípade nedodržala procedurálne limity, ktorými je viazaná.

Navyše, ako sme neskôr zistili, naše žiadosti zamietla presne tá istá osoba, ktorá predsedala pred-výberovej komisii na pozíciu riaditeľa FRA (Paraskevi Michou). Za nedodržanie procedurálnych lehôt nesie zodpovednosť iný člen pred-výberovej komisie – Thierry Cretin. Dôvodom pre prvotné zamietnutie sprístupnenia dokumentov bola jedna veta v oznámení o výberovom konaní, ktorá upozornila kandidátov na skutočnosť, že výberové konanie je dôverné a kandidáti nemôžu žiadnym spôsobom nadväzovať kontakt s členmi výberovej komisie.

Je až ťažké si predstaviť, že Komisia sa pokúsila obísť požiadavku transparentnosti jednoduchým zverejnením administratívneho oznámenia bez akejkoľvek právnej sily. Zdieľať

Odôvodnenie Komisie je, samozrejme, chybné. Administratívne oznámenie, na ktoré sa Komisia odvoláva, bolo adresované kandidátom, a nie Komisii. Po druhé, toto oznámenie nemá žiadnu právnu silu a v žiadnom prípade nemá prednosť pred záväznými ustanoveniami Nariadenia č. 168/2007, ktoré neboli, zrejme úmyselne, zobrané do úvahy.

Je až ťažké si predstaviť, že Komisia sa pokúsila obísť požiadavku transparentnosti jednoduchým zverejnením administratívneho oznámenia bez akejkoľvek právnej sily. Závažnosť tohto konania je o to viac zarážajúca, ak si pripomenieme slová jej predsedu, ktorý sa zaviazal zlepšiť transparentnosť Komisie a tvrdil, že „[M]ôžeme pracovať, ako najlepšie dokážeme, ale nebude to mať žiadnu cenu, ak nezískame dôveru a podporu občanov, pre ktorých pracujeme. Buďme preto transparentnejší, pretože v skutočnosti nemáme čo skrývať.“ Konanie Komisie, bohužiaľ, naznačuje, že jeho slová zostali obyčajným mlátením prázdnej slamy a zásterkou pre verejnosť.

Zuzana Čahojová
Autorka pracuje v ADF International v Bruseli.