Spoločnosť 27. marec 2018

Istanbulský dohovor a jeho „vedľajšie účinky“

Zuzana Brixová
Zuzana Brixová
Prečo konzervatívci nepokladajú Istanbulský dohovor za správne riešenie násilia na ženách a domáceho násilia.
Prečo konzervatívci nepokladajú Istanbulský dohovor za správne riešenie násilia na ženách a domáceho násilia.
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Zuzana Brixová

Istanbulský dohovor a jeho „vedľajšie účinky“
Ilustračné foto: Flickr.com/x1klima

Agentúra Európskej únie pre základné práva v marci 2014 publikovala správu, podľa ktorej sa približne 7 % žien vo veku 18 až 74 rokov v EÚ stretlo s fyzickým násilím a 2 % so sexuálnym násilím.

Iniciatíva piata žena stavia na predpoklade, že až 90 % obetí domáceho násilia tvoria ženy. Ria Gehrerová z Denníka N uviedla, že „každá tretia žena na Slovensku zažila fyzické alebo sexuálne násilie, každá piata od svojho partnera“. Zdá sa, že potreba zamedziť bezbrehému násiliu je alarmujúca a Istanbulský dohovor (ďalej len „ID“) ponúka jedinečné riešenie problému.

Prečo teda konzervatívci protestujú proti jeho prijatiu? Prečo nevidia jeho údajné očividné benefity? Prečo spochybňujú ID ako riešenie problému násilia na ženách? Zľahčujú domáce násilie? Idú slepo za predstaviteľmi svojich cirkví? Je to preto, lebo podradenosť žien je inherentná kresťanskej kultúre?

Odpoveď na túto otázku je jednoduchá – nepokladáme ID za účinný a efektívny nástroj riešenia problému násilia na ženách. Sme presvedčení, že hoci ID obsahuje mnoho ustanovení, ktoré skutočne môžu obetiam domáceho násilia efektívne pomôcť, väčšinu z týchto ustanovení v legislatíve už máme. Navyše, ID napriek deklaratórnemu vznešenému cieľu nielenže neponúka komplexné riešenie problematiky násilia na ženách, ale okrem iného

  1. kodifikuje kontroverznú definíciu rodu ako sociálneho konštruktu v súlade s nevedeckou rodovou teóriou,
  2. ukladá si za cieľ „odstrániť predsudky, zvyky, tradície a všetky ostatné zvyklosti, ktoré sú založené [...] na stereotypných rolách žien a mužov“. Chápanie manželstva ako životného spoločenstva jedného muža a ženy môže byť v zmysle ID chápané ako „zvyklosť založená na stereotypných rolách“, ktorú treba odstrániť. Zároveň vykonávanie tohto cieľa môže viesť k porušovaniu práv rodičov vychovávať svoje deti v súlade so svojím presvedčením a viesť k porušovaniu náboženskej slobody,
  3. ako jedinú príčinu násilia na ženách vidí v nerovnosti moci medzi mužom a ženou a opomína celý rad iných príčin násilia na ženách, čo ID znemožňuje nájsť efektívne riešenie odstránenia tohto vážneho problému. 

Keďže ID v zásade neumožňuje výhrady, odmietame ID ako celok.

Rod a rodová teória

Vo svojom článku Istanbulský dohovor: Vlk v ovčom rúchu uvádzam, že vložením definície „rodu“ v čl. 3 písm. c) sa autori ID prihlásili k spoločenskej filozofii, ktorá popiera existenciu prirodzených rozdielov medzi mužmi a ženami. Táto filozofia vychádza z nevedeckého predpokladu, že človek sa rodí ako osoba „bez rodu“, ktorý sa vytvára postupne vplyvom spoločnosti, výchovy a procesom sebaurčenia. Takto chápaný „rod“ má na rozdiel od pohlavia, rasy či iných objektívnych ukazovateľov subjektívnu povahu, čo spôsobuje nejednoznačnosť niektorých ustanovení ID a negatívne vplýva na ich predvídateľnosť. 

„Napriek tomu, že „rod“ ako sociálny konštrukt je dlhodobo spomínaný v množstve dokumentov, nikdy nebol právne záväzne ukotvený na najvyššej úrovni, akou je medzinárodné právo.“Zdieľať

Niektorí proponenti ID argumentujú, že predsa „rod“ ako sociálny konštrukt už bol dávno zavedený. Áno, v medzinárodnom práve existuje pomerne bežný fenomén, že určitá idea sa najprv vyvíja v nezáväznej forme a prijímanie záväzných právnych aktov nie je jediný spôsob, ako dochádza k tvorbe medzinárodného práva. Je priamo účelom nezáväzných aktov soft-law, aby sa ich dobrovoľným akceptovaním a vykonávaním zo strany skupiny štátov postupne stala bežná prax, čo vedie k vytvoreniu právne záväznej medzinárodnej zvykovej normy, tzv. medzinárodná obyčaj. Je to atraktívna alternatíva k medzinárodnej zmluve, pretože ak je forma aktu nezáväzná, môže ľahšie dôjsť k dohode.  

Keďže neexistuje všeobecné presvedčenie o správnosti, voči záväznosti tejto kontroverznej definície aktívne namietajú mnohé krajiny. Následne, aj napriek tomu, že „rod“ ako sociálny konštrukt je dlhodobo spomínaný v množstve dokumentov, nikdy nebol právne záväzne ukotvený na najvyššej úrovni, akou je medzinárodné právo. 

Manželstvo ako rodový stereotyp

V Slovenskej republike požíva manželstvo medzi mužom a ženou ústavnú ochranu. Vzhľadom na vágnosť dohovoru existuje riziko, že v zmysle ID môže v budúcnosti nastať situácia, že na manželstvo muža a ženy sa bude vzhliadať ako na rodový stereotyp, ktorý treba odstrániť. Čl. 12 ods. 1 ID sa môže stať východiskom pre prepracovanie školských materiálov, ktoré manželstvo muža a ženy chápu ako základnú bunku spoločnosti a ako ideálne prostredie pre výchovu detí.

Tento článok môže slúžiť aj ako podklad pre propagáciu iných „nestereotypných“ foriem spolužitia – ako napr. partnerstvo homosexuálnych partnerov ci polyamória. V prípade zavedenia predmetu o sexe rodičia nebudú vedieť efektívne protestovať proti jeho obsahu a ani zabrániť, aby sa ich deti nezúčastňovali na aktivitách, kde sa ich deti učia o „rôznych formách rodín“ (prednedávnom Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že rodičia nemôžu svoje deti z predmetu o sexe odhlásiť). 

Ilustračné foto: Flickr.com/Daniela Brown

ID vs základné práva a slobody

Ratifikáciou ID Slovensko automaticky prijíma ID definíciu rodu ako sociálneho konštruktu do svojho právneho poriadku. Táto nekonsenzuálna definícia rodu, ktorá popiera prirodzené rozdiely medzi mužmi a ženami, nielenže môže zásadne ovplyvniť interpretáciu rozsahu tzv. „rodových politík“, ale môže mať aj nedozerný vplyv na slovenskú rodinnú politiku. Môže ohrozovať právo rodičov na výchovu svojich detí v súlade so svojím presvedčením, náboženskú slobodu a slobodu prejavu.

Právo rodičov na výchovu svojich detí v súlade so svojím náboženským a filozofickým presvedčením je fundamentálne právo zakotvené v rôznych medzinárodných zmluvách.

Článok 2 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd jednoznačne hovorí, že „pri výkone akýchkoľvek funkcií v oblasti výchovy a výučby, ktoré štát vykonáva, bude rešpektovať právo rodičov zabezpečovať túto výchovu a vzdelávanie v zhode s ich vlastným náboženským a filozofickým presvedčením.“

ID túto povinnosť štátov ignoruje a zaväzuje zmluvné strany, aby prijali „potrebné opatrenia na účel podpory zmien v spoločenských a kultúrnych modeloch správania sa žien a mužov s cieľom odstrániť predsudky, zvyky, tradície a všetky ostatné zvyklosti, ktoré sú založené na myšlienke podradenosti žien alebo na stereotypných rolách žien a mužov“, a „potrebné legislatívne a iné opatrenia, aby predišli všetkým formám násilia v rámci rozsahu pôsobnosti tohto dohovoru páchaného akoukoľvek fyzickou alebo právnickou osobou.“

Ďalej ID prikazuje zmluvným stranám, aby prijali, „ak je to primerané, potrebné kroky na to, aby sa do oficiálnych študijných plánov na všetkých stupňoch vzdelávania začlenili študijné materiály týkajúce sa problematiky rovnoprávnosti mužov a žien, nestereotypných rodových rolí, vzájomného rešpektu, nenásilného riešenia konfliktov v medziľudských vzťahoch, rodovo podmieneného násilia na ženách a práva na nedotknuteľnosť osoby, ktoré sú prispôsobené vyvíjajúcim sa schopnostiam žiakov“. 

„V dôsledku vágnosti Istanbulského dohovoru sa môže stať, že zákaz vpustiť transrodové dieťa do toaliet jeho vlastného výberu môže byť chápaný ako násilie na ženách.“Zdieľať

Na prvý pohľad nevinné ustanovenia môžu neprimerane interferovať s právom rodičov na výchovu svojich detí, a to hlavne v oblasti sexuálnej výchovy. V zmysle ID je pravdepodobné, že rodičia nebudú schopní efektívne protestovať proti obsahu vyučovania a ani odhlásiť svoje deti z hodín o sexe, kde sa deti okrem iného učia o sexuálnom potešení, kde sú povzbudzované k masturbácii, užívaniu antikoncepcie a v neposlednom rade preskúmavať rôzne sexuálne orientácie a rodové identity.

Okrem iného, ustanovenia ID môžu byť v priamom rozpore s učením cirkví a náboženských spoločností. Striktné vykonávanie niektorých ustanovení ID môže viesť k obmedzeniu náboženskej slobody.

Napríklad vo svetle čl. 12 ods. 1 ID odmietanie vysviacky žien môže byť považované za rodový stereotyp a v zmysle čl. 28 ID štát môže nútiť kňazov porušiť spovedné tajomstvo, pričom katolícki a pravoslávni kňazi sú povinní spovedné tajomstvo dodržať za každých okolností. ID ale ani v tomto prípade nepovoľuje žiadne výnimky pre cirkvi a náboženské spoločnosti.

ID neobsahuje ani výnimku pre cirkevné školy. Tieto môžu byť teoreticky sankcionované, ak nepovolia chlapcom, ktorí sa rodovo identifikujú ako dievčatá, používať ženské záchody. V dôsledku vágnosti ID sa môže stať, že zákaz vpustiť transrodové dieťa do toaliet jeho vlastného výberu môže byť chápaný ako násilie na ženách.

Konzervatívna paranoja?

Proponenti ID často namietajú, že odporcovia ID spomínajú za vlasy pritiahnuté interpretácie. Napr. poslankyňa Simona Petrík vo svojom blogu namieta, že obavy týkajúce sa prijatia ID sú výsledkom „nesprávnej interpretácie dohovoru a zbytočne vyvolávajú vášne o medzinárodnej zmluve“. Dokonca samotná Rada Európy zverejnila vyhlásenie, kde uviedla potrebu „objasniť mylné predstavy týkajúce sa Istanbulského dohovoru“.

Na rozdiel od tvrdení Rady Európy a proponentov ID definícia rodu v ňom zakotvená nie je konsezuálnou definíciou a nechápe rodovú rovnosť ako rovnosť pohlaví (pozri napr. zakladajúce zmluvy EÚ), ale rovnosť rodov, ktorých môže byť neobmedzené množstvo.

Pre ilustráciu, „alexigender“ – rod, ktorý osciluje medzi viacerými rodmi, ale ani osoba identifikujúca sa ako alexigender nevie, ktoré rody tu sú, „hydrogender“ – rod, ktorý zdieľa spoločné znaky s vodou, a napokon napr. „verangender“ – rod, ktorý má tendenciu sa zmeniť na iný, len čo je identifikovaný. Rodovo podmienené násilie v zmysle ID dohovoru teda nie je násilie na ženách, ale slovami eurokomisárky Jourovej je to „násilie, ktoré je namierené proti osobe pre rod, rodovú identitu alebo rodové vyjadrenie tejto osoby“. 

ILGA, medzinárodná asociácia gejov a lesieb, s hrdosťou priznáva svoje úspechy pri tvorbe ID. V rámci lobistických aktivít a svojho členstva v komisii, ktorá pripravila text ID, pripravila materiál, kde zdôraznila násilie páchané na LGBT ženách a podčiarkla rodovú podmienenosť tohto typu násilia.

Berúc do úvahy proces tvorby ID, čisto subjektívny charakter rodu a vágnosť ID, je namieste aspoň pripustiť, že ID skutočne pripúšťa vyššie uvedené interpretácie. Okrem iného, nebudú to len slovenské inštitúcie, ktoré budú v rámci svojej činnosti ID vykladať.

ID vo svojej kapitole 9 zriaďuje prísny monitorovací mechanizmus – GREVIO. GREVIO je skupina expertov, ktorí budú monitorovať implementáciu ID zmluvnými stranami. So skúsenosti s inými monitorovacími mechanizmami vieme, že GREVIO a jeho činnosť môže mať vážne následky pre národnú legislatívu. Napr. Výbory OSN zaviedli v porovnaní s GREVIO veľmi jemné monitorovacie mechanizmy a napriek tomu majú na činnosť našich orgánov silný vplyv. GREVIO, podobne ako monitorovacie výbory OSN, bude nekontrolované a nekontrolovateľné. Je preto namieste vyjadriť obavy z možného extrémneho výkladu niektorých ustanovení ID.

Túto obavu potvrdzujú aj prvé správy publikované GREVIOm. GREVIO totiž už publikovalo niekoľko správ vo vzťahu k prvým štátom a niektoré ich závery sú prinajmenšom kontroverzné. Je z nich badať, že ID nie je schopný dosiahnuť deklarované ciele. Albánsko, ktoré GREVIO považuje za silne patriarchálnu krajinu, ktorá neprekonala určité stereotypy, má rovnakú mieru násilia ako Dánsko, ktoré už dosiahlo index rodovej rovnosti 50 : 50. Napriek tomu Albánsku odporúčajú, že riešením má byť dosahovanie indexu rodovej rovnosti, i keď v Dánsku to ženám nijako nepomohlo. Ba čo viac, v Dánsku alarmujúco narástli prípady násilia na mužoch, pričom GREVIO kritizuje, že Dánsko poskytuje pomoc aj mužským obetiam násilia.

Ďalej si treba uvedomiť, že ID, ak bude ratifikovaný, bude mať prednosť pred zákonmi (čl. 7 ods. 5 Ústavy SR) a že veľká časť jeho ustanovení bude priamo vykonateľná, keďže ID priamo zakladá́ práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb. ID je formulovaný tak vágne a obšírne, že nie je jasné, aké povinnosti z neho môžu vyplývať rodičom, cirkvám, cirkevným školám a iným cirkevným organizáciám. Táto skutočnosť len posilňuje obavu, že tieto povinnosti môžu byť potencionálne v konflikte s náboženskou slobodou, cirkevnou autonómiou a právom rodičov na výchovu svojich detí.

Ilustračné foto: Flickr.com/European Parliament

Nedostatočná ochrana žien a dievčat v núdzi

ID pracuje s hypotézou, že nerovnosť medzi mužmi a ženami je jediná príčina násilia na ženách. Hypotézu presne uvádza preambula ID: „Uznávajúc, že násilie na ženách je prejavom historicky nerovnocenného rozdelenia sily medzi ženami a mužmi, ktorá viedla k dominancii mužov nad ženami a k diskriminácii žien mužmi.“

Táto nerovnosť však predstavuje len jednu z príčin násilia na ženách a domáceho násilia. V roku 2008 zasielala Slovenská republika správu do OSN o násilí na ženách a ich príčinách, pričom podľa výskumu nerovnosť medzi mužmi a ženami zďaleka nebola jedinou a ani prvou príčinou násilia:

„Na základe odpovedí relevantnej skupiny žien sa na prvé miesto medzi činiteľmi či dôvodmi násilného správania partnera zaradila jeho žiarlivosť. Vyznačilo ju takmer 58 % žien, ktoré majú skúsenosť s opakovaným výskytom niektorého z násilných skutkov od súčasného či bývalého partnera. Ako druhý v poradí sa s celkovým podielom blízkym 54 % umiestnili osobnostné charakteristiky partnera, ako napríklad násilnícka povaha, egoizmus, panovačnosť a podobne. Viac ako polovicu hlasov relevantných žien a tretie miesto v rebríčku získal alkoholizmus či opitosť partnera (celkové hodnotenie sa priblížilo k 51 %).

Nasledovala štvorica príčin, ktoré zostali tesne pod 50-percentným limitom – vyznačilo ich viac ako 40 % relevantných žien, ale bolo to menej ako polovica. Patrili k nim tradičné názory na úlohu žien a mužov v rodine, ktoré dosiahli 49,8 %; ďalej názor o vplyve zlej výchovy v detstve so 43,1 %; presvedčenie o nízkom sebavedomí partnera ako dôvode násilného správania so 42,3 % a do štvorice to bol pocit určitej prevahy u partnera – za príčinu násilného správania ho považovalo 41,2 % žien.“

Ako aj naznačuje vyššie uvedená správa, dôvody existencie domáceho násilia sa nedajú jednoducho vysvetliť „rodovou nerovnosťou“, ale ich príčina je oveľa komplexnejšia. Egoizmus, žiarlivosť, chudoba a zlá sociálna situácia, alkoholizmus či osobnostné poruchy a i. sú všetko faktory, ktoré je nevyhnutné pri hľadaní riešenia vziať do úvahy, a nie ich ignorovať.

„GREVIO kritizuje Albánsko, že dôvod násilia proti ženám vidí aj v zlej sociálnej situácii rodín, a nie exkluzívne v nerovnosti mužov a žien.“Zdieľať

S cieľom zabezpečiť odbornú pomoc obetiam sa ID v čl. 20 ods. 2 venuje školeniu odborníkov. Požaduje, aby pracovníci v styku s obeťami „boli vyškolení“ a „aby boli schopní pomáhať obetiam a odkázať ich na vhodné služby“. Vzhľadom na skutočnosť, že problém násilia na ženách a domáceho násilia je komplexný a ID uvádza jediný koreň násilia, a to rodovú nerovnosť, máme obavu, že školenia, ak budú prebiehať v zmysle ID, budú jednostranne zamerané na problém „rodovej nerovnosti“.

Nebudú dostatočne vyčerpávajúco pokrývať korene násilia, a teda nebudú vedieť ponúknuť ani efektívne prostriedky k jeho eliminácii. Hrozí teda, že reálne ženy trpiace násilím nedostanú pomoc, ktorú tak úpenlivo potrebujú.

Či sú naše obavy správne, ukáže budúcnosť, hoci ich čiastočne potvrdzujú prvotné správy GREVIA, kde GREVIO kritizuje Albánsko, že dôvod násilia proti ženám vidí aj v zlej sociálnej situácii rodín, a nie exkluzívne v nerovnosti mužov a žien. Ak štát pracuje aj s inými príčinami násilia na ženách, podľa aktuálnych správ GREVIO ide o nesprávny stereotyp v zmýšľaní aj na úrovni štátnych orgánov, ktorý treba odstrániť. GREVIO vo svojich správach žiada, aby každý štát uznal, že historická dominancia mužov nad ženami je jedinou príčinou násilia a toto má dosahovať prostredníctvom masívnych mediálnych a iných kampaní, aby si každý túto tézu osvojil a zvnútornil.

Záver

V tomto krátkom a v žiadnom prípade nie vyčerpávajúcom príspevku som sa snažila vysvetliť, prečo konzervatívci nepokladajú ID za správne riešenie násilia na ženách a domáceho násilia.

Konkrétne, že ID na najvyššej úrovni právnej sily kodifikuje kontroverznú definíciu rodu, implementácia ID môže viesť k porušovaniu práv rodičov vychovávať svoje deti v súlade so svojím presvedčením a aj k porušovaniu náboženskej slobody a v neposlednom rade vzhľadom na svoje zameranie nebude schopný ponúknuť účinné riešenia boja proti násiliu na ženách.

Slovenská republika je od roku 1992 zmluvnou stranou Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, z ktorého vyplýva mnoho pozitívnych záväzkov štátu ochraňovať každú obeť pred násilím. Teda Slovenská republika má od svojho vzniku povinnosť nielen prijímať takú legislatívu, ktorá ochráni všetky obete násilia a potrestá páchateľa, ale aj pracovať na jej efektívnom vykonávaní.

Zodpovednosť teda už teraz leží na efektívnej práci štátnych orgánov a tá by bola kľúčová, aj keby ID žiadne ustanovenia o rode neobsahoval a bol by ratifikovaný.

 



Keďže ste náš pravidelný čitateľ, tak už viete, že články na Postoji nie sú spoplatnené. Vznikajú len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. 

Budeme si veľmi vážiť, ak sa k nim pridáte. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe obsahu.

Ďakujeme!

 

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0

Najčítanejšie

Deň Týždeň

Najčítanejšie

Deň Týždeň
Diskusia 0