A čo ak odpoveďou na islamizáciu je evanjelizácia?

A čo ak odpoveďou na islamizáciu je evanjelizácia?

Misionári Božieho Milosrdenstva vo francúzskom Toulone sa venujú evanjelizácii moslimov. S ich zakladateľom abbé Fabrice Loiseauom sa rozprával Štefan Danišovský.

V septembri oslávili Misionári Božieho Milosrdenstva vo francúzskom Toulone svoje desiate narodeniny. Jednou z ich chariziem je evanjelizácia moslimov založená na živote medzi nimi, zdieľaní ich radostí a starostí, priateľstve a vytváraní priestoru pre pôsobenie Ducha. Pri založení spoločnosti stál abbé Fabrice Loiseau so svojou intuíciou a iniciatívou. Budovať takúto misijnú kultúru je pre neho výzvou, ktorej sa katolíci musia chopiť a ktorá si vyžaduje formáciu, vlastnú konverziu a misiu. V krajine, kde moslimovia tvoria početnú a viditeľnú menšinu, to má byť práve ten spôsob, ako čeliť hrozbe radikálneho islamu.​

Evanjelizácia moslimov… prečo toto povolanie?

Vzišlo to z prípravy na krst moslimov, ktorí sa potom stali kresťanmi. Videl som, že bolo pre nich veľmi ťažké udržať styky s rodinou a niekedy aj so svojou kultúrou a dejinami, lebo boli svojimi ihneď odmietnutí. A takisto som u nich videl veľký hlad po evanjeliu. Uvedomil som si, že nám na Západe chýba odvaha ohlasovať ho moslimom, ktorí sa neuspokojujú so svojím náboženstvom. Okrem toho, vidiac rozmáhanie sa islamu v Európe som pochopil, že je skutočnou výzvou a nebezpečenstvom pre naše krajiny. Ich vízia je politicko duchovná a ťažkosti ich integrácie v rôznych krajiných sú priamo spojené s islamom. Takže toto sú dva dôvody, prečo sme s tým začali.

U moslimov som videl veľký hlad po evanjeliu. Nám na Západe chýba odvaha ohlasovať ho moslimom, ktorí sa neuspokojujú so svojím náboženstvom. Zdieľať

Ako sa členovia vašej komunity pripravujú na túto úlohu?

Vzdelávajú sa cez konferencie, ktoré im pripravujem, štúdiom Koránu a iných prác, kontaktom s islamológmi, ako je napríklad Dr. Khalil Samir, jezuitský kňaz a známy islamológ. A potom sa vzdelávame praxou cez misie, ktoré máme vo farnosti, buď po domoch, v baroch, alebo na pláži. Okrem toho aj cez letné tábory, kde pre mladých organizujeme špeciálne apologetické kurzy o islame. Seminaristi komunity idú na rok do niektorej z arabských krajín, ako je Tunisko, Alžírsko alebo Jordánsko, aby lepšie spoznali islam zvnútra.

Vaša prítomnosť v moslimskej štvrti Toulonu je dosť viditeľná. Aké prostriedky používate?

Dávame dôraz na priamu misiu postavenú na dvoch prístupoch. V prvom rade moslimovia nás vidia modliť sa. Z toho vyplýva dôležitosť verejných procesií; je ich tak sedem alebo osem do roka. V máji a v októbri sa na námestí modlíme ruženec. Keďže štvrť je z osemdesiatich percent moslimská, kážeme priamo na námestí s použitím reproduktorov. To je modlitbová stránka.

Potom chodíme na návštevy po domoch, vykonávame misie na uliciach, cez leto ideme na pláže, keďže vtedy sa veľa moslimov zdržuje práve tam. Tiež chodíme na trh, kde sa rozprávame s ľuďmi udržujúc takto priamy kontakt, ale aj do „šíša“ barov, kde je kvalita rozhovoru neporovnateľná, pokiaľ ide o otvorenosť pre náboženské témy. Tam sa snažíme chodiť pravidelne. Ale tiež pozývame moslimov na oslavy, ktoré sami organizujeme, ako je sviatok hudby alebo večere so susedmi.

Aké máte výsledky? Dá sa hovoriť v číslach?

Nerád hovorím o číslach, lebo je to komplikované. Poznáme ich, ale ťažko je rátať, lebo niektorí začnú byť vedení a potom to pod tlakom iných moslimov prerušia. Neskôr sa ale môžu vrátiť. Okrem toho hovoriť o číslach je dosť chúlostivé. Čo môžem povedať, je, že máme momentálne určite menej krstov ako evanjelici, ktorí sú odvážnejší… je tam trochu viac provokácie. Ale aj u nás je dopyt. Mali sme už jednu kompletnú rodinu, ktorá požiadala o krst. Hovoriť otvorene o číslach môže však spôsobiť napätie v spoločenstve.

Ako prežívajú svoju konverziu? Ako reagujú ich rodiny?

Je to rôzne. Môže sa to skončiť úplným uzavretím. Sú liberálne rodiny, ktoré len nechcú, aby sa pri stole na túto tému hovorilo. Ale stalo sa už pri konverziách vo Francúzsku, že tieto osoby boli odvrhnuté svojimi rodinami, dokonca sa im vyhrážali smrťou. U nás sme zatiaľ nemali taký prípad. Ale jedného mladého, ktorého sme pripravovali na krst, udrel otec po tom, ako našiel v jeho veciach ruženec. Takže násilie existuje, i keď takých prípadov sme nemali veľa.

Jedného mladého, ktorého sme pripravovali na krst, udrel otec po tom, ako našiel v jeho veciach ruženec. Násilie existuje, i keď takých prípadov sme nemali veľa. Zdieľať

Stáva sa, že sa vám radikálni moslimovia vyhrážajú?

Osobne som dostal len jednu vyhrážku cez internet. My sa snažíme budovať a udržovať priateľské kontakty. Raz počas prednášky, keď som hovoril o vtelení a vykúpení, mi jeden moslim povedal, že si zaslúžim smrť, keď niečo také hovorím. Ale potom sa stiahol. Priateľstvo je dôležité. Ale tiež si myslím, že zatiaľ sme ešte v krajine, kde šaría je ďaleko. Takže zatiaľ žiadne vyhrážky. Zato sa nám však ujde posmeškov, pokiaľ ide o celibát, oni v to neveria. Myslia si, že alebo máme ženy potajomky, alebo sme homosexuáli. Myslia si, že nie je normálne nemať sexuálny život.

Vy ste rehoľníci, kde je však miesto pre laikov v takejto evanjelizácii?

Aby som to upresnil, sme spoločnosť apoštolského života bez sľubov, niečo ako Eudisti. Pokiaľ ide o laikov, ponúkame im napojenie na komunitu cez posvätenie k milosrdenstvu. Volajú sa Svedkovia Milosrdenstva a zúčastňujú sa na našej spiritualite, na misiách u moslimov, v uliciach, po domoch, na tom, čo robíme my. Alebo aj cez formačné misie, ktoré organizujeme.

Hovorí sa, že počet konvertovaných na islam je vo Francúzsku asi desaťkrát vyšší ako počet konvertovaných na kresťanstvo. Je to realita aj vo vašom okolí?

Je ťažké sa dostať k presným číslam, lebo moslimovia svoje počty konverzií preháňajú a kresťania nie vždy vo svojich číslach jasne označia tých, čo prešli z islamu. To preto, aby sa vyhlo napätiu. Tiež sú takí, čo konvertujú na islam, ale nie vždy s tým vydržia. Je však isté, že momentálne je viac konverzií na islam ako moslimov na kresťanstvo, aspoň pokiaľ ide o Francúzsko.

V súvislosti so súčasnou migráciou do Európy sa často spomína riziko príchodu džihádistov. Ako vnímate toto riziko?

Stále máme ďaleko k zastaveniu procesu radikalizácie. Najmä ak prevláda názor, že laicizácia a pokrok umožnia dospieť k liberálnemu islamu. To je omyl. Zdieľať

Je veľké, reálne a potvrdené ľuďmi, čo pracujú na polícii, v informačnej službe, v armáde, ale aj politikmi, ktorí majú blízko k tejto realite. Je jasné, že je tu silná radikalizácia a počty salafistov rastú. Je isté, že s početnými migrantmi prichádzajú aj radikálni moslimovia. Takže riziko stúpa a už dlhé mesiace sa vo Francúzsku obávame atentátov. Je tu tiež akási ľahkomyselnosť zo strany politikov, ktorí len ťažko dokážu pomenovať príčinu tejto radikalizácie.

Je to otázka pomenovania príčiny alebo skôr jej poznania?

Je tu iste aj neznalosť procesu radikalizácie. Potom sú politické a kultúrne autority zaskočené ľahkosťou, s akou k tomu dochádza. Mladí moslimovia dokážu prejsť od delikvencie k terorizmu za veľmi krátky čas. Treba chápať, že islam vo svojom zmysle a svojej spiritualite obsahuje radikálny a násilný aspekt. Keď potom moslim ťažko prežíva svoju spoločenskú integráciu alebo má osobné problémy, radikalizácia a násilie džihádu mu pripadajú ako autentická duchovná cesta a ako riešenie dostať sa z problémov sveta. Keďže sa násilie nachádza v posvätných textoch, akými sú hadith a Korán, a keďže písané slovo ako základ islamu neumožňuje ich opravdivú interpretáciu, nie je priestor na rozlišovanie a rýchlo dochádza k radikalizácii.

Ďalšia vec je, že moslim má veľmi silné povedomie o ľudskom rozmere, o význame človeka, hovorím o moslimskej komunite. A tak má pocit, že pred hegemonickou americkou politikou a pred liberálnymi hodnotami je jediným riešením šaría. Stále máme teda ďaleko k zastaveniu procesu radikalizácie. Najmä ak prevláda názor, že laicizácia a pokrok umožnia dospieť k liberálnemu islamu. To je omyl.

Podľa vás evanjelizácia dokáže znížiť toto riziko?

Áno, môže to byť jeden z prostredkov v dlhodobom horizonte. Je dôležité, aby došlo k uvedomeniu si dôležitosti evanjelizácie vo všetkých cirkvách, v katolíckej, ako aj v celej kresťanskej spoločnosti. V krátkodobom horizonte to bude ťažké, ak sa neudeje zázrak. Nemožno snívať o okamžitej konverzii tisícov moslimov na kresťanstvo. Môžeme si to priať, môžme sa za to, pochopiteľne, modliť, ale je isté, že to bude trvať dlho. V dlhodobej perspektíve je však jasné, že zoči-voči radikalizácii islamu je kresťanská viera najlepším a najtrvácnejším riešením. Momentálne nevidím, že by štáty posielali moslimov naspäť alebo prijímali veľmi silné opatrenia proti radikalizácii.

Islam nemá len duchovné ciele, ale aj politické a kultúrne. Je preto jasné, že smerujeme ku konfliktu, bolo by naivné si myslieť, že všetko prebehne v pohode. Zdieľať

To by sa však muselo evanjelizovať masívne a nie s desiatkami ľudí. Je to realizovateľné v kontexte súčasnej laicizácie verejnej sféry?

Myslím, že ak by sa všetci kresťania a Cirkev mobilizovali, začalo by to byť zaujímavé. Existuje už však kultúra evanjelizácie a nie iba dialógu voči našim bratom moslimom. To je dôležité. Isteže k napätiu s občianskou spoločnosťou dôjde, ale nie je to nemožné. Je zrejmé, že ak si napríklad vezmeme katolícke školy, kam moslimovia dávajú svoje deti pre lepšiu kvalitu vzdelávania, bude tam nutné ohlasovať Kristovo posolstvo týmto mladým. Zároveň je jasné, že občianska spoločnosť vo Francúzsku nie je pripravená v súčasnej atmosfére nastúpiť cestu opravdivej evanjelizácie. Zatiaľ sa pohybuje vo svojich „intelektuálnych a kultúrnych” limitoch bez toho, aby pravdivo rozpoznala islam v politickej rovine.

Vzťah kresťanstva voči islamu je, zdá sa, výzvou nielen pre Cirkev, ale aj pre budúcnosť Európy…

Presne tak, pretože islam nemá len duchovné ciele, ale aj politické, kultúrne, etické a následkom toho chce absolútne dospieť k uznaniu šaríe. Kultúrne zvyky spojené s islamom sú, pochopiteľne, v protiklade s niektorými hodnotami západnej spoločnosti, ako napríklad postavenie ženy, vzdelávanie detí, pojem slobody, náboženská sloboda. Navyše majú dosť násilnú odpoveď na liberalizáciu a laicizáciu našej spoločnosti. Je to naozaj výzva pre Európu, ktorá však nie je len duchovná, ale aj kultúrna a politická. Je preto jasné, že smerujeme ku konfliktu, bolo by naivné si myslieť, že všetko prebehne v pohode.

Štefan Danišovský
Autor je spolupracovník Postoj.sk, žije vo Francúzsku.

Foto: misericordedivine.fr

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo