Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Naše školy Komentáre a názory
19. november 2020

Školy

Premiér Matovič zabíja diskusiu o otváraní škôl. A to je veľká škoda

Už teraz sme mohli začať s otváraním škôl aspoň v niektorých regiónoch. Lenže spory Matoviča so Sulíkom tieto vyhliadky zmarili.

Premiér Matovič zabíja diskusiu o otváraní škôl. A to je veľká škoda

FOTO TASR – Martin Baumann

Ešte minulý týždeň to vyzeralo, že tieto dni budeme viesť potrebnú diskusiu, za akých podmienok by sa ešte v novembri začalo s otváraním škôl. Minister školstva Branislav Gröhling najskôr hovoril, že v Bratislave a Košiciach by sa mohli žiaci druhého stupňa základných škôl a stredoškoláci vrátiť do škôl 23. novembra s tým, že na celom Slovensku by sa školy otvorili o týždeň neskôr.

Do toho prišiel premiér Matovič s ideou komunitného testovania, čo by znamenalo, že aj školy mali pred otvorením pretestovať antigénovými testami všetkých učiteľov, žiakov aj ich rodičov. Minister školstva to okomentoval skepticky so slovami, že si nevie predstaviť, ako by takúto záťaž zvládli.

Oba prístupy, Gröhlingov aj Matovičov, boli nerealistické. Na celoplošné otváranie škôl – teda aj na severe krajiny plus v ďalších bublajúcich ohniskách, by bolo koncom novembra ešte priskoro, v niektorých častiach krajiny je ešte stále nevyhnutné mobilitu skôr znižovať, než zvyšovať.

Matovičov komunitný nápad zas všetci aktéri odmietli ako neuskutočniteľný, z čoho sa premiér vyšmykol tým, že celú vinu za svoj stroskotaný plán zvalil na Richarda Sulíka.

Lenže stále tu bol priestor, aby sa hľadal rozumný kompromis kdesi v strede. Vo viacerých regiónoch najmä na juhu Slovenska, v okresoch ako Levice či Revúca aj v Bratislave či Košiciach však už bolo možné od budúceho týždňa otvárať školy aspoň pre druhý stupeň.

Po pondelňajšom Ústrednom krízovom štábe a tlačovke premiéra to však vyzerá, že školy sa otvoria až po Troch kráľoch, najskôr až zhruba o sedem týždňov.

Igor Matovič tak návrat do škôl aj uvoľňovanie ďalších reštrikcií spojil s návratom k pandemickému semaforu, ten bude možný okrem ďalších kritérií až v prípade, keď sedemdňový kĺzavý priemer klesne pod 750 prípadov (na celom Slovensku!). Tak to určilo konzílium odborníkov pod Matovičovou taktovkou.

Ale čo ak sa uvedené kritérium nepodarí dosiahnuť ani začiatkom roka 2021?

V polovici októbra, keď počty nakazených rástli, bolo v istom momente správne vypnúť semafory a prijať celoplošné tvrdé opatrenia, aby sa vírus nezačal masívne šíriť aj v regiónoch, kde to zďaleka nebolo také zlé. Ale teraz, keď sme vďaka kombinácii lockdownu aj niekoľkých kôl testovania dosiahli zlepšenie a obraciame trendy, je možné odštartovať aspoň selektívne zapínanie semaforov v oblastiach, kde to najviac potrebujeme. 

Preto treba hovoriť o školách, kde sme opäť svedkami pokračovania vzdelávacej katastrofy z prvej vlny.

Práve teraz sme si mohli a mali vyskúšať, čo by sa stalo v regiónoch s nízkou incidenciou vírusu, ak by sa v nich otvorili školy mesiac pred Vianocami.

Samozrejme, s tým by bolo spojené aj isté riziko: školy nie sú podľa všetkého motorom koronavírusu, ale celkom určite aj ony dodatočne prispievajú k jeho šíreniu. Nie je však jasné, v akej miere, štúdie z Austrálie, Írska, Švédska a Francúzska označujú školy za relatívne bezpečné prostredia, v Izraeli či v Nemecku zaznamenali aj v nich niektoré výbuchy nákazy.

V každom prípade však už máme nové nástroje, ako toto riziko znižovať – popri orúškovaných žiakoch a vetraní tried už dokážeme v konkrétnych školách pri akomkoľvek podozrení nasadiť rýchle antigénové testy a ak je to potrebné, zavrieť jednotlivé triedy či školy.

Vírus tu bude s nami ešte dlhé mesiace a zrejme to s ním bude ako na hojdačke, preto sme si pred Vianocami mohli otestovať, čo spravia otvorené základné (a prípadne aj stredné) školy s tými najzelenšími regiónmi – po dvoch-troch týždňoch od otvorenia by sa dala vyhodnotiť epidemická situácia a lepšie pochopiť, akú rolu hrajú školy v tom celom vírusovom reťazci.

Na jednej strane sme teraz po celej krajine otvorili divadlá, kiná aj kostoly, a to aj v tých najproblémovejších častiach krajiny, kde vírus nekontrolovane cirkuluje a nemocnice sú pod veľkým náporom. No desaťtisíce tínedžerov aj z tých bezpečnejších okresov nechávame ďalej zatvorených doma.

Samozrejme, dá sa rozumieť argumentu, že otvorené školy by boli rizikom, ak chceme prežiť čo najnormálnejšie vianočné a novoročné sviatky, keď sa rodičia s deťmi presúvajú cez celú krajinu, aby sa stretli so širšou rodinou. A, samozrejme, práve v škole nakazené deti, ktoré sú zväčša asymptomatické, by mohli byť dodatočným rizikovým faktorom.

Ale aj tomu sa dá rozumne čeliť, aby sa problém výrazne zmiernil: jednak tým, že výučba by sa skončila v piatok 18. decembra a rodinám so školákmi by sa odporučilo, aby sa na cestu za starými rodičmi vydali až po 25. decembri. Ale aj tým, že by sa v decembri masovejšie testovalo práve na školách.

To, že sa dá k školám pristupovať inak, ukazujú viaceré krajiny, ktoré majú pri tvrdom lockdowne otvorené školy. Aj koronou najpostihnutejšie Česko od konca novembra otvorí základné školy aj pre starších žiakov, hoci s obmedzeniami. Možno sa pozrieť aj do susedného Rakúska, ktorého kancelár Sebastian Kurz sa teraz inšpiroval slovenským testovacím experimentom. Kurz síce tento týždeň napriek veľkej domácej kritike presadil, aby sa školy úplne zatvorili. Súčasne aspoň predostrel plán, podľa ktorého sa majú otvoriť opäť 6. decembra. Rakúšania chcú zároveň cielene otestovať učiteľov, niečím podobným by sme sa mohli zas inšpirovať my.

Na záver sa ešte patrí dodať: Matovičova vláda čelí v posledných týždňoch aj neprimeranej až zdrvujúcej kritike, keď ju mnohí oponenti hodnotia cez premiérske nedôstojné facebookové statusy či detinské hádky Matoviča so Sulíkom.

Ale ak dáme nabok miestami až odpudivú komunikáciu, je zjavné, že Matovič nie je žiaden diktátor, ktorý tu zavádza zdravotnícku totalitu, a aj v tejto fáze druhej vlny si vedieme v porovnaní s okolím relatívne dobre. U našich susedov v Poľsku, Rakúsku či Česku zatvárali všetky stupne škôl, teda doma zostávali aj menšie deti do desať rokov, ktoré sa nedokážu učiť dištančne. Nehovoriac o ďalších ekonomických škodách, keďže rodičia týchto detí boli vyblokovaní z pracovného procesu.

To bol napokon aj najväčší slovenský problém počas prvej vlny. Je nesporne úspechom, že sa tomu u nás podarilo zabrániť, po hrozivom začiatku októbra to nebola žiadna samozrejmosť. A je Matovičovým babráctvom, že tieto slovenské prednosti nevie využiť na pozitívnu komunikáciu s verejnosťou, ktorej veľkú časť znechucuje ustavičným hašterením sa s každým, kto jeho korona-politiku vidí trochu inak. 

V druhej polovici novembra sme mali na to, aby sa vo viacerých regiónoch vracali do škôl deti od desať rokov. Ak sa tak nestane, nie je to ani tak výsledkom obáv z epidemických následkov. Aj na základe informácií zo zákulisia je dôvodné podozrenie, že Matoviča k jeho strohému nie nevedú len hygienické obavy, ale aj pomsta SaS a Sulíkovi za tie jeho facebookové statusy o slobode.

Inzercia

Odporúčame