Biznis s pôdou Štát chce mať právo kúpiť ktorýkoľvek pozemok

Predávať či nakupovať pôdu by už nemalo byť také jednoduché. Ministerstvo pôdohospodárstva sa chystá opäť oživiť zákon o nadobúdaní pôdy, ktorý vlani Ústavný súd označil za protiústavný. Zámer vyvolal rôznorodé reakcie nielen medzi poľnohospodármi, ale aj v koalícii.

Ministerstvo chce pri obchode s pôdou zaručiť prednostné právo majiteľom susediacich pozemkov, štátu a samospráve. Návrh zároveň obsahuje ustanovenie, že predkupné právo štátu má prednosť pred ostatnými záujemcami.

Obmedziť sa má aj možnosť priameho obchodu. Ten, kto pôdu predáva, bude musieť zverejniť svoj záujem v registri, ktorý bude spravovať agrorezort. Chtiac-nechtiac tak vlastne oznámi všetkým, ktorí majú predkupné právo, že konkrétna parcela je na predaj. Predať svoju pôdu môže človek podľa vlastnej vôle, len ak si nikto neuplatní predkupné právo.

Fyzická osoba bude môcť vlastniť najviac 300 hektárov pôdy, právnická 1200 hektárov. Zákon však z dôvodu zákazu retroaktivity nemôže zasiahnuť do už existujúceho vlastníctva. Tí, čo vlastnia viac, ako je navrhovaný limit, už však nebudú môcť kupovať ďalšiu pôdu.

Ministerstvo v dôvodovej správe pomerne obsiahlo argumentuje ochranou pôdy ako neobnoviteľného zdroja, ktorý slúži na produkciu potravín. Zároveň je podľa rezortu nevyhnutné zabrániť koncentrácii vlastníctva pôdy a tiež zvyšovaniu podielu pôdy, ktorú vlastnia cudzinci. Opisuje aj situáciu v tzv. nových členských štátoch Európskej únie, ktoré postupne v posledných rokoch schvaľujú zákony obmedzujúce vlastníctvo pôdy.

Slovensko takýto zákon schválilo v roku 2014. Paragrafy upravujúce obchodovanie s pôdou však Ústavný súd vlani označil za protiústavné a zo zákona vypadli. Aktuálne tak neexistuje úprava, ktorá by akýmkoľvek spôsobom upravovala špecificky obchodovanie s pôdou a tieto prevody vlastníctva sa riadia všeobecnými pravidlami obchodného práva.

Vládna koalícia nie je jednotná

Zámer ministerstva však už narazil na nesúhlas v koalícii. Kritiku si vyslúžil od poslankyne SaS Jarmily Halgašovej. Najproblematickejšie sú podľa nej tri veci.

„Jednak povinnosť prednostnej ponuky pôdy na kúpu štátu, následne je to obmedzovanie nadobúdania vlastníctva pôdy na výmeru 300 hektárov pre fyzickú osobu a 1200 hektárov pre právnickú osobu a ponechanie súčasného stavu vlastníctva – čiže ak niekto už má väčšie majetky, tak do toho štát nezasahuje ani v rámci dedičského konania,“ povedala Halgašová pre Postoj.

Návrh je podľa nej navyše nedotiahnutý. „Touto úpravou sa otvára v rámci obmedzenia nadobúdania vlastníctva šedá zóna, pretože to neznamená, ak fyzická osoba môže nakúpiť najviac 300 hektárov poľnohospodárskej pôdy, že pre každého člena rodiny nemôže kúpiť 300 hektárov a na každého člena rodiny založiť jednoosobovú sročku a nakúpiť po 1200 hektárov a tým je vlastne celý zámer návrhu zákona rozbitý,“ dodáva Jarmila Halgašová.

Poslankyňa koaličnej SaS síce rozumie zámeru regulovať obchodovanie s pôdou, ako k tomu vyzýva aj Európska komisia a Európsky parlament. „Európsky parlament prijal uznesenie, v ktorom skonštatoval celoeurópsky trend koncentrácie veľkej výmery poľnohospodárskej pôdy v rukách úzkych skupín podnikateľov a nabáda preto členské štáty, aby prijímali opatrenia, aby sa tomuto trendu zabránilo a aby poľnohospodárska pôda bola dostupná pre väčšiu skupinu poľnohospodárov. Takže toto je ten zámer, ale ja si myslím, že nástroje na dosiahnutie cieľa môžu byť aj iné,“ vysvetľuje Halgašová. Zároveň verí, že debata na úrovni koalície ešte podobu zákona upraví. Nesúhlasí totiž ani s tým, aby sa v parlamente prejednával v skrátenom konaní.

Rôzne názory aj u farmárov

Proti zámeru sa stavia aj Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK). „Je to absolútne nezmyselný návrh z môjho pohľadu, lebo hovorí o akejsi koncentrácii poľnohospodárskej pôdy v rukách niekoho a to absolútne nie je pravda, lebo viac ako 90 percent všetkej poľnohospodárskej pôdy je v prenájme a ja nepoznám subjekt, ktorý by vlastnil – a to hovorím o konečnom užívateľovi – či je to nejaký Dán, alebo Babiš, alebo J&T, alebo hocikto – kto by vlastnil viac ako 3000 hektárov poľnohospodárskej pôdy. Absolútne taká analýza ani nebola urobená,“ povedal pre Postoj predseda SPPK Emil Macho.

Emil Macho síce rozumie zámeru zrovnoprávniť všetkých záujemcov o nákup pôdy, menším farmárom však podľa neho štát takýmto spôsobom nijako nepomôže. Tí potrebujú najmä finančnú podporu na rozvoj svojho podnikania a zvýšenie konkurencieschopnosti.

Podľa šéfa SPPK je zmätočne napísaný aj zámer chrániť týmto zákonom poľnohospodársku pôdu. „Napríklad taká vec, že predkupné právo, pokiaľ si uplatní štát, tak zákon zdôvodňuje, na čo si bude uplatňovať. A uplatňovať si bude, aj keď vykúpi pôdu, aby mohol stavať priemyselné parky, nové investície. Tak na jednej strane ide týmto zákonom chrániť poľnohospodársku pôdu a na druhej strane ide tam niečo stavať,“ uvádza Emil Macho.

Neexistuje podľa neho ani analýza toho, prečo by malo byť vlastníctvo pre fyzickú osobu obmedzené na 300 hektárov. Ministerstvo pôdohospodárstva podľa Macha pri návrhu nedalo žiadnu relevantnú štúdiu ani analýzu, aká je skutočná koncentrácia pôdy. Emil Macho ďalej vysvetľuje, že ak by niekto aj mal záujem o takúto koncentráciu, na Slovensku by to bolo skoro nemožné vzhľadom na vlastnícku rozdrobenosť pôdy – malé parcely s veľkým množstvom spoluvlastníkov, s ktorými sa dohodnúť býva neraz nemožné.

Zámer ministerstva, naopak, podporuje Agrárna komora Slovenska. Situácia je dnes podľa tohto združenia kritická, keď spoločnosti bez poľnohospodárskej činnosti skupujú pôdu od rôznych vlastníkov a za špekulatívne ceny.

„Oslovujú starších ľudí, že za tri hektáre dáme 8-tisíc eur. Ale to si tí jednoduchí ľudia niekedy neuvedomujú, že tá cena nie je na jeden hektár, ale na celý pozemok, a keď je zmluva podpísaná, už je neskoro. Ten lobing a skupiny, ktoré sú finančne silné, majú záujem nadobúdať vlastníctvo a potom pôdu prenajímajú,“ hovorí pre Postoj predsedníčka Agrárnej komory Helena Patasiová.

„Na pôde by mali pracovať ľudia tam, kde sídlia, kde je vidiek. A ľudia, ktorí pri tej pôde žijú. Oni by mali v prvom rade byť uprednostnení pri nakupovaní pôdy. Takto to funguje aj v iných krajinách – v Rakúsku, v Poľsku, v Maďarsku – a tam je to ešte prísnejšie, lebo môžu nadobúdať pôdu len do vzdialenosti 20 kilometrov od sídla. A u nás žiadne takéto obmedzenia nie sú v prospech slovenských občanov,“ tvrdí Helena Patasiová.

Do medzirezortného pripomienkového konania zaslala svoju pripomienku aj bližšie nešpecifikovaná verejnosť. Upozorňuje na nevykonateľnosť zákona, práve pre veľkú vlastnícku rozdrobenosť pôdy, keď je navyše mnoho spoluvlastníkov neznámych. Tiež sa pýtajú, ako sa bude uplatňovať predkupné právo pri susediacich pozemkoch, ak má parcela viacero susedov. Problém vidia aj v rušení predkupného práva, ktoré si na základe zmluvnej slobody dohodli budúci kupujúci a predávajúci.

Predávať či nepredávať cudzincom?

Ústavnú ochranu pôdy navrhuje napríklad Spolok farmárov Slovenska, ktorý varuje, že ak dôjde k pozemkovým úpravám a parcely sa scelia pod jednotlivých vlastníkov, zjednoduší sa aj obchod a výpredaj slovenskej pôdy.

Slovenská ústava hovorí len to, že pôda ako neobnoviteľný prírodný zdroj požíva osobitnú ochranu, bližšie však nerieši prípadný rozpor medzi vlastníckymi právami a týmto zámerom osobitnej ochrany. V prípade vodných zdrojov ústava, naopak, definuje štát ako ich výlučného vlastníka a potrubný či cisternový predaj vody do zahraničia zakazuje.

Ministerstvo pôdohospodárstva v dôvodovej správe k navrhovanému zákonu uvádza ako príklad Francúzsko, kde existuje silná právomoc štátu zasahovať do zmluvných vzťahov pri obchodovaní s pôdou, čo prakticky neguje zmluvnú slobodu a voľný pohyb tovaru a kapitálu.

Postoj oslovil vyššie spomenutých respondentov aj s otázkou, či si vedia predstaviť vyššiu ústavnú ochranu pôdy, podobne ako je to pri vodných zdrojoch.

„Na túto tému je predčasné diskutovať, keďže na vyjadrenie je potrebné mať k dispozícii znenie návrhu zákona. Ústavnú ochranu pôdy nevylučujem, ale keďže takýto zámer nie je v programovom vyhlásení vlády, nechcem sa vyjadrovať,“ uviedla koaličná poslankyňa Jarmila Halgašová.

Predseda SPPK Emil Macho bol konkrétnejší. Ak sme si ako štát chceli chrániť vlastníctvo pôdy, mali sme na to podľa neho myslieť pri predvstupových rokovaniach a v zmluvách, ktorými sme sa stali členmi Európskej únie. Ak raz totiž platí voľný pohyb osôb, tovaru, služieb a kapitálu, tak by sa to podľa neho malo vzťahovať aj na pôdu.

„Nemôžete jednoducho zabrániť nejakému Dánovi alebo Belgičanovi. Ako mu zabránite, že si tu kúpi hektár alebo dva hektáre pôdy. Táto debata je absolútne nezmyselná v tom, že tu neexistuje subjekt, ktorý vlastní desiatky tisíc hektárov. A prísne vzaté, keby aj prišla nejaká vojna, tak čo si tú pôdu niekto na pleciach zoberie preč?“ dodal Emil Macho.

Agrárna komora takisto nevidí problém s predajom pôdy cudzincom. Avšak za prísnejších podmienok.

„Keď tu žije, má bydlisko – existujú aj zmiešané manželstvá – nech si kúpi, ale na meno ako fyzická osoba. Dnes je to často tak, že na listoch vlastníctva figurujú napríklad dánske banky, od ktorých si ten, čo pôdu nakúpil, požičal. Pôdu teda v skutočnosti nevlastní fyzická osoba, ale banka v inom štáte. Ak sme vlastenci, mali by sme sa viac sústrediť na to, aby občania Slovenskej republiky boli v prvom rade. Aby to nedopadlo tak, že vnuci budú ako námezdníci pracovať na poliach, ktoré patrili ich dedom. V prvom rade treba podporiť vidiek, aby si ľudia mohli kupovať pôdu, na ktorej môžu hospodáriť. Starí nepredávať a mladí nakupovať,“ uzatvára Helena Patasiová.