Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Voľby v USA Politika
02. november 2020

Trump alebo Biden

Koho by slovenské osobnosti volili za prezidenta USA

Za koho by hlasovali Dzurinda, Mikloš, Krajniak, Remišová, Sulík, Palko, Mikloško, Lexmann, Osuský, Schutz, Luterán a Šúst.

Koho by slovenské osobnosti volili za prezidenta USA

Na kombosnímke z 29. septembra 2020 zľava americký prezident Donald Trump a bývalý americký viceprezident Joe Biden počas prvej predvolebnej prezidentskej debaty v Clevelande. FOTO TASR/AP

V utorok 3. novembra Američania volia novú hlavu štátu, kde proti sebe stoja kandidát Republikánskej strany a úradujúci prezident Donald Trump a jeho vyzývateľ Joe Biden, kandidát Demokratickej strany a bývalý viceprezident.

Dvanástim osobnostiam slovenského politického a spoločenského života, ktoré sa hlásia k stredo-pravému či konzervatívnemu priestoru, sme položili otázku, koho by volili, ak by mohli hlasovať v amerických prezidentských voľbách.

Veronika Remišová, podpredsedníčka vlády a ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatiácie, predsedníčka strany Za ľudí

Som veľmi rada, že som občan Slovenskej republiky a nemusím si vyberať v amerických voľbách. USA stojí momentálne pred veľkými výzvami, podobne ako zvyšok sveta – zvládnutie pandémie, kde doteraz v USA na COVID zomrelo 227 000 ľudí, na americké pomery vysoká nezamestnanosť, polarizácia americkej politiky.

Verím, že občania Spojených štátov si vyberú dobre a USA bude spoľahlivým partnerom Slovenska a krajín EÚ. V súčasnej dobe potrebujeme partnerstvá posilňovať, a nie rúcať.

Milan Krajniak, minister práce, podpredseda hnutia Sme rodina

Jednoznačne by som volil Donalda Trumpa, pretože stabilizoval americkú ekonomiku a nezačal žiadnu novú vojnu vo svete, čím sa pridal k veľmi málo americkým prezidentom, ktorí vojny ukončovali, a nie začínali.

Richard Sulík, minister hospodárstva, predseda strany Sloboda a solidarita

Som rád, že pred takouto voľbou nestojím.

Miriam Lexmann, poslankyňa Európskeho parlamentu (KDH)

Ako Európanka sa ťažko dokážem úplne vložiť do úlohy voliča v Spojených štátoch. Ako konzervatívna politička sa nemôžem stotožniť s ľavicovo-progresívnou politikou Joa Bidena, ale zároveň mám výhrady k nekoherentnému a často neadekvátnemu konaniu prezidenta Donalda Trumpa.

Pokiaľ ide o zahraničnú politiku, program oboch kandidátov sa podľa analytikov zhoduje na 90 percent. Rozdiel bude v spôsobe komunikácie.

Peter Osuský, poslanec NR SR (SaS)

Ako presvedčený republikán hľadím na americké voľby s krvácajúcim srdcom. Zhýčkaný Ronaldom Reaganom, spokojný s Bushom otcom i synom, smutný z nezvolenia dobrých  kandidátov Roberta Dolea a Mitta Romneya, no predovšetkým Johna McCaina nedokážem pochopiť personálnu biedu Grand Old Party. Otázkou zostáva, či nejde o biedny vkus tých, pre ktorých je súčasná ponuka „dobrou ponukou“. To platí pre oba tábory.

Aj ako teoreticky demokratický volič by som vďačne spomínal na Wilsona, Roosevelta, Trumana, Kennedyho či Johnsona a nemal dnes žiadny dôvod na radosť. Faktom je, že nevypočítateľný Trump urobil okrem mnohých chýb a hlúpostí i pozitívne kroky, na ktoré by sotvakto iný nabral odvahu.

A odkaz demokratickej Európe, že sa má o svoju bezpečnosť starať aspoň tak, ako sa o ňu už trištvrte storočia starajú americkí daňoví poplatníci, je načim tesať do kameňa.

Pred časom som v televíznom dialógu povedal: Trump dočasu, Amerika naveky. Nemyslel som tým osem Trumpových rokov. S nechuťou by som mu dal svoj hlas...

 

Inzercia

Mikuláš Dzurinda, bývalý dvojnásobný predseda vlády a minister zahraničia, prezident Centra Wilfrieda Martensa pre európske štúdie

Ako človek, ktorý má od čias Ronalda Reagana bližšie k republikánom, by som tentokrát volil Joa Bidena. Lebo si myslím, že s Bidenom sa dá skôr viesť dialóg, kým pri Trumpovi sa v podstate dá iba načúvať jeho monológu. Európa a USA potrebujú opäť nájsť cestu k sebe a nadviazať na pevné spojenectvo z minulosti. V otázkach bilaterálnych, ale aj v otázkach globálnej bezpečnosti, obchodu, ochrany životného prostredia a politiky všeobecne. Ani s Bidenom to nebude jednoduché, ale skôr možné a reálne než s Trumpom.

Ivan Mikloš, bývalý vicepremiér pre ekonomiku a minister financií, prezident MESA10

Volil by som Bidena, a to napriek tomu, že v minulosti som vždy mal bližšie k republikánom ako k demokratom. Bidena by som volil práve kvôli Trumpovi a kvôli tomu, kam sa pod jeho vplyvom posunula celá Republikánska strana. Stručne povedané, napriek tomu, že niektoré Trumpove politiky a kroky boli správne, iné boli nesmierne škodlivé, dokonca až nebezpečné, a to nielen pre samotné USA, ale pre celý svet. A tie škodlivé, žiaľ, dosť vysoko prevažujú nad tými užitočnými.

Navyše, považujem za dôležité aj osobnostné kvality kandidáta na pozíciu najvplyvnejšieho človeka planéty, a preto mi pripadá prirodzené, že by nemal vyhrať sebastredný narcis, o ktorého charaktere a pravdovravnosti sa dá veľmi úspešne pochybovať.

Vladimír Palko, bývalý minister vnútra, vysokoškolský pedagóg

Som rád, že nie som americkým voličom. Keby som dostal túto otázku pred štyrmi rokmi, neviem, či by som povedal, že som za Donalda Trumpa, hoci Hillary Clintonovú by som nebol volil určite. Dnes, i keď stále nerád, musím povedať, že by som volil Trumpa. Na strane jednej, niektoré jeho osobnostné vlastnosti ma nútia povedať, že jeho kandidatúra je dôkazom určitého úpadku americkej kultúry vrátane tej kresťanskej. Tiež ma vyrušuje jeho vyhrocovanie konfliktu s Iránom. Na strane druhej, predstava, že by mal byť prezidentom Biden, je neprijateľná. Bidenova Demokratická strana je dnes neomarxistickou stranou a jej víťazstvo je ohrozením slobody.

František Mikloško, bývalý predseda SNR

Keby som žil v Amerike, mal by som blízko k republikánom, aj keď vojna v Iraku bol ich veľký omyl. Politika demokratov má sociálny akcent, ale v hodnotových otázkach sú pre mňa vykorenení. V súčasnej občianskej kríze, ktorá sa môže rozšíriť do celého západného sveta, sú republikáni pevnejší ako demokrati. Preto by som volil Donalda Trumpa.

Peter Schutz, komentátor denníka SME

Joe Biden. Nie je moja šálka kávy, je to voľba čisto proti Trumpovi, ktorý pripravil západné spoločenstvo o USA ako lídra a základný pilier svetového poriadku, ktorý viedol k 75 rokom mieru, slobody a prosperity. Všetko, aj vrece zemiakov, je lepšie ako popletený konšpirátor, ktorý – napríklad – volal svojmu bezpečnostnému poradcovi (Bolton), že „dnes vystúpime z NATO“. A takých epizód je sto. To platí napriek faktu, že s viacerými  krokmi  Trumpa – zníženie daní, výpoveď iránskej zmluvy, menovanie dvoch sudcov (tretieho si mal vzhľadom na voľby odpustiť), čínska politika atď. – sa viem viac či menej stotožniť.

Martin Luterán, rektor Kolégia Antona Neuwirtha

Teším sa, že nie som Američan a v slovenských parlamentných voľbách som mal na výber viacero relatívne dobrých možností. Keby som musel voliť v amerických voľbách, volil by som kandidáta Republikánskej strany, nie kvôli kandidátovi samotnému, ktorý má ďaleko od cnostného politika, ale hlavne kvôli tomu, že Demokratická strana je v stále väčšom zajatí čudnej ideológie, ktorá oberá Spojené štáty o to, čo bolo pre ne vždy typické – slobodu, sedliacky rozum, úctu k rodine a komunitám a o verejne prežívané náboženstvo.

Juraj Šúst, riaditeľ Spoločenstva Ladislava Hanusa 

Volil by som Trumpa. Dôstojnosť ľudského života a tiež chápanie ľudských práv v kontexte prirodzeného zákona považujem za rozhodujúce kritériá pre rozhodovanie. V prípade víťazstva Bidena by sa zvrátili kroky súčasného prezidenta v prospech nenarodených a zúžila by sa sloboda kresťanov žiť svoju vieru v občianskom živote (školy, zdravotné zariadenia, biznis).

Foto: TASR, archív Postoja 

Odporúčame