Povinne od piatich rokov? (výber z blogov)

Tak sme sa zase dočkali. Máme tu poslanecký návrh troch koaličných poslancov pani Smolíkovej (SNS, na obr.) a pánov Petráka (Smer) a Vörösa (Most-Híd) na zmenu školského zákona, ktorou sa vykonáva závažné politické rozhodnutie o predĺžení povinnej školskej dochádzky o jeden rok. A to smerom dole. Povinné vzdelávanie podľa novely sa začne v materských školách od piatich rokov života dieťaťa. Návrh je rovno v parlamente. Teda bez toho, aby sa k takejto vážnej zmene mohla vyjadriť verejnosť a všetci zainteresovaní. A vyjadrovať sa veru je k čomu. Návrh je postavený úplne chybne a obsahuje zásadné omyly. Tie najzákladnejšie zhŕňam teraz do piatich bodov.

Prvá závažná chyba: povinné predškolské vzdelávanie je podľa návrhu novely súčasťou povinnej školskej dochádzky. Okrem iného to znamená, že už neexistuje „odklad školskej dochádzky“ pre deti, ktoré ešte nie sú spôsobilé nastúpiť do základnej školy. Tieto deti po novom jednoducho „prepadnú“ a to sa s nimi bude ťahať celú školskú dochádzku. Riešením je oddeliť povinné predškolské vzdelávanie a povinnú školskú dochádzku. Dávam na vedomie, že povinné predškolské vzdelávanie nie je v iných krajinách súčasťou povinného školského vzdelávania. Chystáme sa byť raritou.

Druhá veľká chyba: Šokujúco sa nezmyselne zvádzajú dva typy povinného predškolského vzdelávania: poldenné a celodenné. To je to isté, ako keby ste povedali, že prvá trieda (alebo iná) v základnej škole bude trvať denne štyri hodiny alebo osem hodín. Samozrejme, je to úplný nezmysel. To čo je povinné pre všetkých, musí mať rovnaký rozsah pre všetkých. Škôlky (a ani štát) predsa nebudú mať dva programy povinného vzdelávania, jeden poldňový a jeden celodenný. Alebo inak: povinné vzdelávanie celodenné má viac vzdelávacieho obsahu a, naopak, poldenné bude mať menej? A zase dodávam: všetky krajiny, ktoré poznám a majú zavedené povinné predškolské vzdelávanie, vymedzujú jeho rozsah. Ten býva cca 4 hodiny denne.

Tretia veľká chyba: Obrovským problémom je, že pri realizovaní individuálneho povinného predškolského vzdelávania sa očakáva, že tieto deti majú podstúpiť „overenie osobnostného rozvoja“. Žiadne nástroje na takéto vyhodnocovanie nemáme a nemá ich nikto na svete. Takže nič také sa nebude dať reálne robiť. V predškolskom veku sa totiž nedá vôbec presne určiť, čo sa u detí rozvíja cez vzdelávanie a cez iné vplyvy. Všetky pokusy, aj medzinárodné, pre takéto vyhodnocovanie boli oprávnene odmietnuté. Zase dodávam, že v materských školách ani vzdelávacie štandardy neslúžia na to, aby sme deti na ich základe „vyhodnocovali“.

Štvrtý omyl: Celá idea individuálneho predškolského vzdelávania je zákonom zdeformovaná. Rodičia sú nútení prenajímať si učiteľky a sú povinní im platiť. Žiadna matka, ak nie je učiteľka materskej školy, už nemá právo poskytovať ranú pedagogickú podporu svojmu dieťaťu. Nehovoriac o tom, že z povinného predškolského vzdelávania sú vyšachované všetky škôlky, ktoré nie sú zaradené v sieti materských škôl a ktoré doteraz mohli celkom slobodne vzdelávať deti až do nástupu povinnej školskej dochádzky.

Piaty omyl, východiskový: Návrh sa nelegitímne a v chybnej interpretácii opiera o Dohovor o právach dieťaťa a o jeho klauzulu o práva detí na vzdelanie. Ono je to však tak, že právo na vzdelanie sa týka najmä zabezpečovania základného vzdelávania a najmä tam, kde je problém s jeho dostupnosťou. Právo na vzdelanie je čosi celkom iné ako uvalenie povinnosti vzdelávania (už pred nástupom do základnej školy). Predpokladal som, že každému je jasné, že zdôrazňovanie práva na vzdelanie sa do Dohovoru dostalo najmä s ohľadom na problémy detí z rozvojových krajín. Ako sa zdá, navrhovateľom novely nie je, a zneužívajú Dohovor na svoje politické ciele.

Na záver len veľmi stručne: Za optimálne riešenie predškolského vzdelávania sa v celosvetovej odbornej komunite považuje prístup, keď sa štát zaväzuje, že poskytne predškolské vzdelávanie každému, kto oň prejaví záujem. To je potom právo na vzdelanie a povinnosť štátu ho zabezpečiť. Na to si však táto vláda zjavne netrúfne.

Foto: František Iván/TASR