Je matematik, ktorého facebook sledujú epidemiológovia, novinári či politici, pretože prichádza so zaujímavou interpretáciou epidemiologických dát.

Richard Kollár v rozhovore pre Postoj hovorí o najnovších prepočtoch zo sobotného celoplošného testovania, o tom, koľko ľudí z 26-tisíc pozitívne testovaných môže byť v skutočnosti falošne označených, naopak, aké množstvo antigénové testy zrejme neidentifikovali, v čom bol prekvapivý úspech celonárodného testovania, čo sú jeho riziká a čo si z neho zobrať do ďalších dní.

Po prvom pilotnom testovaní na Orave a v Bardejove ste na svojom facebooku napísali, že až po prvom dni celoplošného testovania bude možné presnejšie odhadnúť mieru špecificity antigénových testov, teda to, aký podiel tvoria falošne pozitívni. Inak povedané, akú váhu majú v celkovom údaji o infikovaných tí ľudia, ktorí vyšli v teste ako pozitívni, hoci koronavírus v sebe nemajú. Aká je podľa vašich prepočtov špecificita týchto testov?

Z tých limitovaných dát, ktoré sú teraz k dispozícii, sa ako najlepší odhad ukazuje úroveň okolo 99,6 percenta špecificity, čo je veľmi blízko údajom z príbalového letáka týchto testov. Na prvý pohľad sa môže zdať, že je to blízko 100 percentám, teda že tieto testy sú mimoriadne presné. Problém je, že keď testujeme povedzme štyri milióny ľudí, vyjde z toho 16-tisíc falošne pozitívnych.

Skúsme to povedať na základe včerajška, keď sa dalo otestovať vyše 2,5 milióna ľudí, z ktorých bolo podľa testov takmer 26-tisíc pozitívnych. Koľkí z nich mohli byť označení falošne?

Odhadujeme, že za sobotu by to mohlo byť približne 10-tisíc falošne pozitívnych, teda zhruba 15-tisíc zo včerajška je skutočne pozitívnych. To znamená, že sme včera identifikovali 15-tisíc infikovaných ľudí v populácii, čo je dosť veľa, pretože nájsť takýto počet nakazených by nám pomocou PCR testov trvalo povedzme štyri dni.

V skutočnosti veľká časť týchto ľudí, ktorí majú vysokú vírusovú nálož a viacerí z nich sú potenciálni superšíritelia, by sa na test ani nikdy nedostavili, keďže sú napriek vírusovej náloži zjavne bezpríznakoví.

Presne tak, mnohých z týchto ľudí by sa PCR testami nepodarilo identifikovať, keďže by sa nevyskytli v žiadnych väzbách a kontaktoch.

Váš odhad špecificity na 99,6 je naozaj taký presný na desatinnú čiarku alebo rátate s odchýlkou?

Samozrejme, tá odchýlka môže byť väčšia, pretože zatiaľ máme len limitované dáta z prvého dňa testovania. Pritom už z pilotného testovania na Orave a v Bardejove vieme, že sa tie údaje o nakazených za prvý aj druhý deň líšili. Ďalšie spresnenie bude možné po zhromaždení dát z oboch dní, navyše, zatiaľ máme len čísla zo 16 vojenských obvodov a veliteľstiev, v rámci ktorých sú pomiešané rôznym spôsobom zamorené oblasti. Teda nevyhnutne potrebujeme údaje z okresov, až potom to budeme vedieť povedať s väčšou spoľahlivosťou.

Ale tú úroveň 99,6 percenta špecificity vieme i dnes odhadnúť pomerne robustne, pretože rôzne regióny s rôznou mierou zamorenosti nám vychádzajú veľmi blízko tejto hranice. Keby sme mali teoreticky región, kde nie je nikto infikovaný, medzi nimi by nám vyšiel presne taký počet pozitívnych testov, aké zodpovedajú tej špecificite. Práve málo premorené oblasti sú veľmi dobrým indikátorom pre náš odhad, naprieč krajinou to vychádza konzistentne.

Pred týždňom ste boli k celoplošnému testovaniu veľmi skeptický aj z toho dôvodu, že ste sa obávali miery špecificity, ktorá by mohla byť aj pod 99 percent, teda by nám priniesla veľa falošne pozitívnych. Vtedy ste napísali, že špecificita vyššia ako 99,5 percenta by bola skvelou správou. Teraz sa tá skvelá správa dostavila, menia nové prepočty váš pohľad na projekt celonárodného testovania?

Je úplná pravda, že nás prekvapilo, že špecificita vyšla takto vysoko, to treba otvorene priznať. Po sobote sme sa dozvedeli, že tieto testy sú užitočnejšie vo väčšom počte oblastí, než sme si predtým mysleli. Kým pôvodne sme predpokladali, že takéto testy možno použiť v štyroch-piatich okresoch, dnes je zjavné, že ich možno použiť trebárs aj v desiatich okresoch.

Teda hranica, kde sú testy efektívne, sa posunula nižšie, aj na úroveň okresov s menšou incidenciou a menším výskytom ochorenia, než sme odhadovali predtým. To, čo sa nezmenilo, je logistická náročnosť vzhľadom na limitované zdroje, ktoré sú k dispozícii.

Naďalej si však myslíte, že trebárs v Bratislave, kde sa včera pretestovalo vyše 230-tisíc ľudí a bolo odhalených 700 pozitívnych, nemalo veľký zmysel robiť prvé a nebude mať zmysel robiť ani druhé kolo testovania?

Tu je práve dôležitý ten parameter špecificity. Odhadujeme, že z týchto bratislavských 700 prípadov môže byť až 500 falošne pozitívnych. Takže ak sa v Bratislave odhalilo len dve či pár stoviek, pričom dnes aj z PCR testov sa v Bratislave odhalí zhruba 100 ľudí denne, potom je efekt týchto testov v Bratislave oveľa nižší než niekde inde. Navyše platí aj to, že v Bratislave sú infikovaní relatívne pod kontrolou regionálneho úradu verejného zdravotníctva.

V Bratislave to bolo teda zbytočné?

Bolo by to užitočné, keby sme ďalej s tým výsledkom pracovali – ak by sa zisťovali ďalšími testami, koľkí z týchto ľudí sú naozaj pozitívni, a keby sa potom títo skutočne pozitívni zaradili do regulárneho trasovania, tak by sme vedeli odhaliť aj tých, ktorí sú infikovaní, ale testy ich vzhľadom na nižšiu senzitivitu, naopak, neodhalili. Tak by sme sa dostali ku skrytej časti ľadovca.

Osobne sa už vôbec nezamýšľam nad tým, či to v Bratislave alebo niekde inde malo alebo nemalo zmysel, kľúčové je pozerať sa dopredu a čo najlepšie narábať s dátami, ktoré sme získali.

V premorených okresoch by sa malo urobiť opakované testovanie, možno aj dve kolá, v menej premorených by sme sa mali usilovať o identifikovanie tých, ktorí boli skutočne pozitívni a trasovať ich. Energiu by som preniesol na takýto spôsob boja s pandémiu, než sa usilovať o ďalšie kolo celoplošného testovania.

Teda ak premiér ráno hovoril, že chce s výnimkou jedného-dvoch-troch okresov zopakovať druhé kolo opäť celoplošne, vy osobne to nepovažujete za dobrý nápad, pretože lepšie by bolo zamerať sa len na menšiu časť krajiny?

Premiér ráno tiež povedal, že sa chce o tom poradiť s odborníkmi, čo by bolo skvelé. Ideálne by bolo, keby sa konzílium odborníkov zaoberalo týmito dátami, vyhodnotilo ich a aby im načúval. Najväčším problémom dnes nie je, že by odborníci z jeho okolia zlyhávali, skôr to, že ich nepočúva.

Ak sa vrátim otázke, osobne si myslíte, že ďalšie kolo by sa malo zopakovať povedzme v Žilinskom a Prešovskom kraji, teda na severe krajiny, kde sú hlavné ohniská, a juh Slovenska skôr vypustiť?

Neviem to takto povedať, dúfam, že čoskoro uvidíme dáta za jednotlivé okresy, pretože v regiónoch sú rôzne odchýlky, napríklad sú problémom Topoľčany a okolie. Už nikdy nezískame lepšie dáta, než sme získali týmto celoplošným testovaním, otestovali sme každého, dávajú nám neuveriteľne kvalitnú informáciu, v akom stave sme z epidemiologického hľadiska, hovoria nám, aké opatrenia a kde sú efektívne.

Minister Milan Krajniak pred tromi týždňami vyhlásil, že na Slovensku máme okolo 200-tisíc infikovaných, vy ste na základe známych dát a odhadov skrytých prípadov protestovali, že je to určite rádovo menej. Koľko je dnes podľa vás na Slovensku infikovaných a koľkých z nich sa teda nepodarí celoplošným testovaním odkryť?

V čase, keď ten odhad vyslovil pán Krajniak, som odhadoval celkový počet infikovaných na zhruba 50-tisíc, odvtedy sa zvýšil, dnes je to asi 60-tisíc ľudí. Ak časť z infikovaných, to je asi 10-tisíc ľudí, neprišla na testovanie, predpokladám, že za tieto dva dni odhalíme okolo 25-tisíc, teda možno polovicu všetkých infikovaných. Verme, že tí, ktorí neprišli, ostanú naďalej izolovaní v karanténe. Problém je, že je tu okolo 25-tisíc ľudí, ktorých test neodhalil, a tí majú teraz v rukách papier, že sú negatívni.

Ak sa teraz podarilo odhaliť zhruba polovicu zo všetkých nakazených ľudí, akých by vo väčšine v najbližších dňoch nezachytili žiadne PCR testy, nejde vlastne o monumentálny výsledok celoplošného testovania?

Ťažko to hodnotiť práve pre tých 25-tisíc ľudí, ktorí majú v ruke svoj negatívny výsledok. 25-tisíc nakazených sme mali povedzme niekedy koncom septembra. Tí však vtedy nevedeli, či sú pozitívni alebo negatívni, teraz sú presvedčení, že žiaden vírus nemajú. To je presne riziko testov, ktoré majú nižšiu senzitivitu. Samozrejme, ak budeme pokračovať v pomerne tvrdých opatreniach, tak bude situácia zvládnuteľná, len je potrebné, aby regionálne úrady využili novú situáciu. Zatiaľ boli posilnené na trasovanie vojskom, ale nie som si istý, či to bude do budúcna stačiť.

Ak by sme budúci víkend použili plošné testovanie v najhorších regiónoch a keby sa organizovalo v najviac zamorených oblastiach, dostali by sme sa do lepšej situácie než koncom septembra. Mali by sme síce ľudí s negatívnym certifikátom, ktorí sú v skutočnosti pozitívni, ale zároveň by sme mali ohniská pod kontrolou. Z tejto logistickej skúsenosti sa dá upliesť veľmi silný bič proti pandémii, len ak ho budeme pliesť zlým spôsobom, môžeme sa dopliesť.