Stratený a nájdený: Marťan Ridleyho Scotta

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Stratený a nájdený: Marťan Ridleyho Scotta

Kedykoľvek sa Hollywood vzopne a vzlietne do vesmíru, berie so sebou na palubu pozemskú záťaž. Inak to ani nemôže byť. Dráma je vždy ľudskou drámou, dokonca aj vtedy, keď sa týka zelených bytostí so špicatými ušami pochádzajúcich z Marsu. Alebo ľudí, čo idú tam.

Nový film Ridleyho Scotta s názvom Marťan nie je o zelených mužíčkoch (ak nerátame byrokratov z NASA, ktorí pri svojich pokusoch o záchranu človeka strateného vo vesmíre vyzerajú, akoby mali morskú chorobu). V skutočnosti sa film napriek svojej technickej veľkoleposti (či už ide o filmové remeslo alebo zobrazenú technológiu) viacej podobá na Robinsona Crusoea než Bucka Rogersa. Je to príbeh muža odtrhnutého od ľudskej spoločnosti, ktorý sa musí rýchlo adaptovať na nepriateľské prostredie.

Keď botanika Marka Watneyho (Matt Damon) zastihne na Marse piesočná búrka, zvyšná časť posádky misie Aries III ho pri núdzovej evakuácii opustí v domnienke, že je mŕtvy, a vydá sa na cestu na Zem na palube materskej lode Hermes.

Na rozdiel od Crusoea Watney nemá za sebou niekoľko predchádzajúcich stroskotaní, únosov ani iných dobrodružstiev, no podobne ako jeho náprotivok zo 17. storočia aj on sa pokúša prežiť pomocou vecí, ktoré zostali po predchádzajúcich misiách na Mars. Problémom je, že búrka, ktorá ho takmer zabila, prerušila jeho spojenie s NASA. Zásob má toľko, že by s nimi vydržal asi rok, za predpokladu, že by si ich vhodne rozdelil. No misia Ares IV má prísť až o niekoľko rokov, a tak všetko robí s plným vedomím, že zomrie opustený na červenej planéte. (Neskôr si povie, že to nevadí, lebo zomrie „za niečo väčšie, než som ja sám,“ pravdepodobne za vedecký pokrok.)

Sartre kedysi vyhlásil, že „peklo sú tí druhí,“ no v skutočnosti všetci vieme, že peklo je bez tých druhých: úplná samota sa rovná beznádeji, keď je ľudská prirodzenosť obnažená na nedostatočnú individualitu. Aj v Marťanovi nálada stúpa vo chvíli, keď Watney zistí, ako obnoviť spojenie so zelenou planétou.

Ako sa vyrovnať so zdrvujúcou izoláciou a úzkosťou? S trochou práce a humoru, no keďže sme v Hollywoode, bez modlitby.

Scottov film je vzrušujúci, ale aj omamne krásny. Scény na Marse sa nakrúcali v jordánskom Mesačnom údolí, ktorého červený piesok pripomína povrch Marsu. Pocit, že sme tam, je veľmi silný. Zdieľať

Scottov film je vernou adaptáciou románu od Andyho Weira. Už v minulosti som sa sťažoval na to, ako je Hollywood presvedčený – parafrázujúc legendárnu vetu z iného Scottovho filmu – že vo vesmíre ťa nikto nepočuje modliť sa. V knihe pána Weira sa náboženstvo spomína iba raz (ak nepočítame kliatby a vtipy): keď Watney vezme „drevený kríž“ istého katolíckeho člena posádky (vo filme je na ňom i korpus), rozláme ho, aby mal niečo na rozloženie ohňa, a spáli: „Ak Boh existuje,“ utrúsi Watney (román je z väčšej časti jeho marťanský denník), „myslím, že mu to nebude vadiť, vzhľadom na to, v akej som situácii.“

Pán Weir venuje mimoriadnu pozornosť vedeckým detailom, aj keď občas tým nudí. Jeho kniha je v žánri „hard“ science fiction. Ridley Scott vo svojich sci-fi filmoch vždy rád ukazoval techniku (VotrelecBlade Runner, Prometheus a nepochybne aj jeho ohlásený Votrelec: Stratený raj). Na vedecké fakty je v Marťanovi radosť pozerať. Vo vrcholných okamihoch knihy sa čitateľovi zíde znalosť odborného žargónu; to isté platí aj o divákovi filmu. Úsečné výmeny medzi členmi záchranného tímu sú tak úplne zrozumiteľné, lebo títo záchranári robia to, čo vedia Američania najlepšie: prispôsobujú sa počas letu. Doslova.

Keď sa posádka Herma dozvie, že Watney prežil (s pomocou čínskej zásobovacej lode), vracia sa ho zachrániť. Je to odvaha – vydať sa na túto šialenú misiu – a pokúsiť sa o záchranu, aj keď sú to napokon výcvik, znalosti, odhodlanie a tvorivosť posádky, ktoré sú akoby z iného sveta.

Scottov film je vzrušujúci, ale aj omamne krásny. Scény na Marse sa nakrúcali v jordánskom Mesačnom údolí (Wadi Rum), ktorého červený piesok pripomína povrch Marsu. Pocit, že sme tam, je veľmi silný. Keď musí Watney putovať na miesto, kde ho majú vyzdvihnúť, vyzerá skôr ako Mojžiš na púšti než ako Crusoe na opustenom ostrove.

Matt Damon podal úžasný výkon, zvyšné obsadenie je tiež výborné, zvlášť Jeff Daniels ako šéf NASA, Chiwetel Ejiofor ako vedúci záchrannej misie v NASA, Benedict Wong ako šéf technického tímu v Jet Propulsion Laboratory a Jessica Chastain ako veliteľka misie na palube Herma.

Samozrejme, napätie sa začína práve pri pokuse o záchranu. Pripomína Quintovo rozprávanie z Čeľustí, ako stroskotanci z potopenej lode USS Indianapolis, ktorí prežili útok žraloka, cítili najväčšiu hrôzu a úzkosť, keď sa objavili záchranné lode. Watney je emocionálne v koncoch, rovnako ako ľudia v NASA, v neposlednom rade preto, že sa na nich pozerá celý svet: na námestí Times Square, na Trafalgarskom námestí, na námestí Nebeského pokoja – na každučkom námestí sveta.

Takéto chvíle sme zažili aj v skutočnosti. Spomeňme si len na banské nešťastie v čilskom Copiapó v roku 2010: svet so zatajeným dychom sledoval a čakal šesťdesiat deväť dní, kým sa podarilo zachrániť tridsaťtri baníkov. (V novembri o nich príde do kín film 33 v hlavnej úlohe s Antoniom Banderasom.)

Prečo nám záleží na druhých? Weir uvažuje Watneyho ústami, že v jeho prípade je to sčasti preto, lebo vesmír je snom k zemi pripútaných smrteľníkov: „V skutočnosti to však urobili preto (postarali sa oňho), lebo všetky ľudské bytosti majú základný inštinkt navzájom si pomáhať. Občas to tak možno nevyzerá, ale je to tak.“

To je naozaj všetko? Inštinkt? Je záhadou, prečo by mali súcit či empatia prejsť prírodným výberom.

Skutočným prameňom starostlivosti je, samozrejme, Boh – prameň lásky, ktorú prejavujú tí, čo držia palce človeku stratenému na Marse alebo mužom uväzneným v bani: láska, nádej a viera. Sú to nadprirodzené dary, nie výsledok triliónov delení buniek počas miliónov rokov.

Nie náhodou sa uprostred jednej z najväčších kríz vo filme obráti jeden vedec k druhému a spýta sa ho, či verí v Boha. A keď príde katastrofa, jeden povie „Ježiš!“ a druhý „Kriste!“ Intuitívne, kam inam by sa mal človek obrátiť?

Brad Miner
Autor je zástupcom šéfredaktora The Catholic Thing, vedúcim členom Faith and Reason Institute (Inštitút pre vieru a rozum) a členom správnej rady Aid to the Church in Need USA (Pomoc Cirkvi v núdzi). Býval literárnym redaktorom v National Review. Jeho kniha The Compleat Gentleman (Ako byť dokonalým gentlemanom) je k dispozícii v audio formáte aj ako aplikácia pre iPhone.

Pôvodný text: Lost and Found: Ridley Scott’s “The Martian”, medzititulky redakcia, ilustračné foto: thecatholicthing.org, flickr.com (CC BY 2.0).

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo