Odporučiť
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Dovolenka Spoločnosť
01. október 2020

Lesný kúpeľ

Keď v lese len beháme či telefonujeme, nevyužívame jeho terapeutické učinky

V Japonsku dnes „lesný kúpeľ“ dostanete od lekára na predpis. Prečo je dôležité les vidieť, počuť, voňať, ochutnať a dotýkať sa ho?

Keď v lese len beháme či telefonujeme, nevyužívame jeho terapeutické učinky
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

V Japonsku dnes „lesný kúpeľ“ dostanete od lekára na predpis. Prečo je dôležité les vidieť, počuť, voňať, ochutnať a dotýkať sa ho?

Za bežných okolností by sme azda sychravé jesenné či zimné dni celkom radi strávili aj niekde na trase domov, robota, kino, kaviareň na rohu alebo aj detský kútik v nákupnom centre. No s myšlienkou, že niekde vo výťahu, v reštaurácii či v kancelárii vo vzduchu možno koluje vírus, sa nám nechce iba sedieť za zavretým oknom.

Podľa Európskych dát trávime priemerne deväťdesiat percent nášho času vnútri. Dúfajme, že skúsenosť s prvou vlnou koronavírusu a lock-downom toto hrozivé percento o trochu zníži. Všetci cítime, že zavretí za štyrmi stenami to nedáme. A niet lepšieho miesta, ktoré prospieva nám, našim vzťahom a dokonca aj pandemickým semaforom, ako je príroda. Azda sa naučíme aj viac a lepšie vetrať.

Vedeli ste, že existuje Európska asociácia ventilačného priemyslu?

Pravdepodobne nie. Tá prepája ventilačné firmy s inštitúciami EU. Pred koronou by nás možno viac trápila prvá časť jej agendy ‒ teda že na budovy pripadá až 40 percent celkovej spotreby energie a ony sú zodpovedné za 36 percent emisií. (Oboje vieme výrazne znížiť dobrou ventiláciou). Dnes nás možno bude viac zaujímať druhý argument, a tým je kvalita vzduchu. Aj keď máme pocit, že doma sme sa pred výfukovými plynmi, smogom, chémiou či spalinami zavreli do čistého, táto inštitúcia tvrdí, že vzduch v domácnostiach a kanceláriách, ale aj na školách a vo výrobných halách vie byť dvakrát, päťkrát či v extrémnych prípadoch aj stokrát viac znečistený, než ten vonku. Výsledkom sú alergie, astma alebo infekcie ‒ a tiež zhoršené sústredenie a študijný či pracovný výkon.

Čo ovplyvňuje kvalitu vzduchu v našich budovách? K mnohým faktorom patrí napríklad vlhkosť a plesne, farby na báze olova, povrchové úpravy nábytku či chemikálie používané pri stavbe budov. Na vine sú aj rôzne vône a čistiace prostriedky, ktoré doma používame, ale aj cigaretový dym, CO₂ a vzduchové častice, ktoré sa zachytia zvonka. Tým, že sme v posledných rokoch budovy lepšie zaizolovali, zároveň sme vnútri zakonzervovali nekvalitný vzduch. Vo svojom manifeste združenie dokonca vyhlásilo, že dobrá kvalita vzduchu v uzavretých priestoroch je základné ľudské právo.

Flickr/Juraj Patekar

Kým o čistý vzduch vnútri budeme musieť zabojovať, prírodu máme na dosah. Na rozdiel od mnohých iných svetových miest, my máme možnosti nadýchať sa zhlboka a zdravo celkom blízko. Dokonca aj v oboch „metropolách“ východu aj západu stačí krátka jazda mestskou hromadnou dopravou a sme v nefalšovanom lese.

Keď sa na Kamzík vraj chodíme kúpať

To, čo na Slovensku ešte stále voláme prechádzka na Kamzík či Bankov alebo jednoducho len „vyjsť si za dedinu“, je vo svete známe už pod odborným názvom lesný kúpeľ. Tento termín je priamym prekladom japonskej praktiky shinrin-yoku: shinrin znamená les a yoku znamená kúpeľ. Nemáme tým však na mysli kúpanie sa v lese, skôr nasiaknutie atmosférou lesa alebo vnímanie lesa všetkými našimi zmyslami. Na rozdiel od túry či behu je pri lesnom kúpeli dôležité, aby sme prírodu naozaj vnímali a nevyužívali ju len ako trojrozmernú tapetu pre náš športový výkon.

Svetovým odborníkom na lesný kúpeľ a autorom knihy s rovnomenným názvom je japonský lekár Qing Li. Už len jeho medailón napovie mnoho o tom, kam sa svet v tejto téme posunul: Dr. Qing Li je popredným svetovým expertom v lesnej medicíne. Ako lekár na Nippon Medical School v Tokiu a bývalý hosťujúci lekár na Univerzite v Stanforde je dnes predsedom Japonskej spoločnosti pre lesnú medicínu, popredným členom Pracovnej skupiny pre lesy a ľudské zdravie a tiež generálny sekretár Medzinárodnej spoločnosti pre prírodnú a lesnú medicínu.

Doktor Quin Li nie je básnikom, ale vedcom, ktorý účinky pobytu v lese študuje. V často citovanom experimente zistil, že skupina mužov v strednom veku, ktorí sa vydali na dva krátke výlety do lesa ‒ oproti kontrolnej skupine, ktorá sa vybrala na prechádzku do mestského prostredia ‒ zaznamenala znížený pulz, zmiernenú únavu aj depresívne symptómy a našli u nich menej hormónu dopamínu v moči. V druhej štúdii sa ukázalo, že pobyt v lese môže zvýšiť aktivitu takzvaných NK buniek (z anglického „natural killer“ – prírodný zabíjač), teda buniek prirodzenej imunity, ktoré sú schopné rozpoznať a zlikvidovať predovšetkým nádorové a vírusom infikované bunky.

Flickr/Freddy Fehmarn

Japonsko medzi rokmi 2004 a 2012 investovalo štyri milióny dolárov do štúdií, ktoré merajú efekt lesného kúpeľa na zdravie. Dnes má táto krajina viac ako 60 „terapeutických lesov“, ktoré ročne navštevuje viac ako 5 miliónov návštevníkov. Lesný kúpeľ tu môžete dostať aj na lekársky predpis. Pri príchode vám napríklad lekár urobí vstupnú prehliadku, vyplníte psychologický dotazník a „lesný terapeut“ vám navrhne váš vlastný lesný program. Aj bez sprievodu odborníka sa mnohí uponáhľaní Japonci nielen z Tokia rozhodujú ísť do lesa na prechádzku, urobiť si v lese dýchacie cvičenia alebo zacvičiť si T’ai chi. Unavení ľudia z kancelárií chodia do lesa na hodiny umenia, pozorovať lesnú faunu a flóru alebo aj na nordic walking.

Podobne aj Južná Kórea má ambíciu stať sa svetovým vodcom v lesnej terapii. Jej Lesná agentúra investuje desiatky miliónov dolárov do vzniku nových liečivých lesov či obrovského liečebného lesného komplexu, ktorého súčasťou je aj centrum na liečbu závislostí. Rozvíja napríklad aj lesné programy určené pre žiakov, ktorí šikanujú svojich spolužiakov, a ďalšie, na liečbu ADHD či dokonca pre hasičov, ktorí trpia posttraumatickou stresovou poruchou.

Čo o lese tušíme, dnes dôkazmi potvrdzuje veda

Benefitom pobytu v prírode, ktoré sa nám azda zdajú samozrejmé, sa venuje seriózny vedecký výskum všade po svete. Vedecký časopis Greater Good Univerzity v Berkeley na základe experimentov tvrdí, že pobyt v prírodnom prostredí zvyšuje pozitívne emócie, zlepšuje sústredenie aj kreativitu a môže pomôcť, aby sme boli k sebe láskavejší a štedrejší. Podľa iných zdrojov holandskí vedci zistili, že 15 rôznych chorôb – vrátane depresie, úzkosti, srdcových chorôb, cukrovky, astmy a migrény – sa vyskytovali menej u ľudí, ktorí žili asi kilometer od parku či lesa. A anglická longitudinálna štúdia na 10 000 obyvateľoch hovorí, že tí, čo žijú v blízkosti zelene, zaznamenali menšie psychické ťažkosti, a to aj keď dáta očistili o rozdiely v príjme, vzdelaní či zamestnaní (ktoré všetky takisto korelujú so zdravím).

Inzercia

Flickr/John Munt

Od tohto leta už aj na Slovensku nájdeme certifikovaných terapeutov lesného kúpeľa, ktorí i vďaka finančnej podpore Košického samosprávneho kraja prevádzkujú prvú oficiálnu trasu tohto inovatívneho produktu ekologického turizmu, ako ho sami nazývajú. Za uvádzaciu cenu 19 eur dostanete 2,5 hodiny lesného kúpeľa, 2,5 hodiny fytoterapie, vyrobíte si vlastnú liečivú masť, tinktúru aj soľ do kúpeľa či sirup... Navyše, časť ceny poputuje aj na výsadbu nových stromčekov, ktorej sa môžete zúčastniť.

Pohľad na naše zmysly trochu inak

Mnohým z nás zatiaľ úplne postačí obyčajná prechádzka. Ani v západnom myšlienkovom priestore však neodškriepime tvrdenie, že ísť do lesa vybaviť pracovný telefonát či zabehnúť si je zásadne iná skúsenosť, ako keď sa rozhodneme pri prechádzke zapojiť všetky naše zmysly: aby sme les naozaj videli, počuli, voňali, ochutnali a dotýkali sa ho.

Keď hovoríme o lesnom kúpeli, v európskom kontexte nemôžeme nespomenúť nemeckého lesníka Petra Wohllebena. Už len jeho meno, ktoré v preklade znamená „dobrý život“, ho, zdá sa, predurčilo pomôcť nám vrátiť sa tam, kam patríme: viac do lesa. Peter Wohlleben je autorom série kníh, ktorých názvy hovoria za všetko. Po prvom bestselleri Tajný život stromov tak v slovenčine vyšli už aj Duševný život zvierat, Sprievodca lesom alebo aj Tajomné puto medzi človekom a prírodou. Populárne názvy však skrývajú serióznu vedu.

Možno nepotrebujeme rady o tom, ako chodiť do lesa. No Wohlleben vo svojej poslednej knihe zhrnul viaceré zaujímavé poznatky o ľudských zmysloch, ktoré nám pomôžu „pozrieť sa“ na prechádzku lesom novými očami. Teda, ak sa rozhodneme dať svoj mobil na letový režim a nevyužiť svoj pudový inštinkt na to, aby sme zareagovali na zvonenie, notifikáciu či vibráciu.

Flickr/Ian Jacobs

Zrak. Aj vás možno prekvapí fakt, že jednu z najkrajších súčastí prechádzky v lese ‒ pohľad na nekonečné odtiene zelenej – vidíme len my. Teda takto: väčšina cicavcov nevidí les zelený. Nemajú na to v oku potrebné čapíky. Keď si napríklad v 360 stupňovom videu pozriete, ako z nášho pohľadu sivo a nezáživne vidia les napríklad také psy, možno budeme pri našej najbližšej návšteve lesa za túto zázračnú hru zelených odtieňov viacej vďační.

Sluch. Myslíme si, že hýbať ušami dokáže len tých šťastných desať či dvadsať percent ľudí, ktorí podľa niektorých anekdotických štúdií vedia pohnúť vonkajšou ušnicou dopredu a dozadu. Oveľa zaujímavejšia je však nedávna malá štúdia. V nej vedci zistili, že ušné bubienky účastníkov, ktorí sedeli v tmavej miestnosti, sa nasmerovali na svetelný bod. A to dokonca o niekoľko milisekúnd pred tým, než ho našli ich oči. Vyzerá to tak, že naše oči a „vnútorné uši“ sa synchronizujú a bubienky sa dokážu zamerať na predmet, ktorý vidia oči. Na zajtrajšej prechádzke za domom sa tak môžeme hrať a zaostrovať nielen náš zrak, ale aj sluch na vtáky, veveričky, možno aj jesennú ruju alebo len zvuk našich topánok. Teda, ak si ušnice nezapraceme slúchadlami.

Flickr/Gerard Mengerink

Čuch a chuť. V posledných rokoch sme doslova zaplavení umelými vôňami ako napríklad osviežovače vzduchu, vonné sviečky, domáce čistiace prostriedky, ale aj osobná kozmetika či parfumy. Štúdie z Austrálie aj USA ukazujú, že tieto voňavé produkty spôsobujú viac ako tretine ľudí zdravotné problémy. Napríklad migrény, záchvaty astmy a ťažkosti s dýchaním, kožné problémy, tiež nevoľnosť či dokonca hnačku. Platí totiž, že receptory čuchu máme aj v prieduškách a „cítiť“ vôňu jedla dokážu aj receptory v čreve. Čuch a chuť sú prepojené aj naopak: chuť je vraj z troch štvrtín založená na vnemoch nosa. Kým v potravinárskom priemysle sa používa približne 2700 predovšetkým umelých aróm, v prírode (na celom svete) ich vedci našli približne 10 000. Mnohé kyslasté a horkasté chute lesa v podobe menej známych jedlých plodov, orechov, nových výhonkov ihličnanov či listov dnes už nedokážeme cítiť. Alebo nám skrátka nechutia. No pri našej ďalšej prechádzke sa môžeme skúsiť zamerať práve na tieto vnemy: ako vonia šiška, ako chutí šťaveľ alebo či dokážeme zacítiť miesto, kde rastú huby.

Dotyk. Veda dnes ponúka presvedčivé dôkazy o tom, že dotyk je kľúčový pre naše vzťahy: vyjadrujeme ním súcit a má obrovský vplyv na naše fyzické aj emočné zdravie. Aj podľa slovenských výskumov platí, že človek sa najrýchlejšie upokojí v prostredí, v ktorom je veľa dreva. Naše výlety tak môžeme obohatiť o haptický rozmer. Ako dospelí sa mu zväčša vyhýbame, no nič nám nebráni vrátiť sa do detského obdobia: nebáť sa zdvihnúť zaujímavý kameň či pohladiť mach, zobrať si do vrecka gaštan a dotknúť sa stromu, ktorý nás zaujal.

Teraz nám zostáva už len jediné: po dočítaní dobre vyvetrať a pri prvej príležitosti vyraziť do lesa.

Odporúčame