Drevo do nemocníc patrí

Veronika Kotradyová sa s nami podelila o výsledky tohto výskumu. Hovorili sme o princípoch dizajnu zameraného na človeka a čo z nich vyplýva pre dizajn našich nemocníc. A poradí nám aj to, ako prostredníctvom materiálov či členenia priestoru priniesť viac pozitívnych emócií a zdravia do práce aj do našich domovov. 

Odkiaľ pochádza váš záujem o dizajn, ktorý nevyrába stres?

V Nemecku som robila dizertačnú prácu zameranú na ekologické navrhovanie. Jeho súčasťou nie je len udržateľnosť a ochrana prírody, ale aj ochrana užívateľa. V rámci nej som si kládla otázku: Akú úlohu hrá prostredie v živote človeka? Ako by malo vyzerať, aby mu nevyrábalo stres? Wellbeing je dnes diskutovaná téma a dizajn prostredia s ňou úzko súvisí.

V roku 2006 ste získali prestížne Fullbrightovo štipendium na University of California v Berkeley v USA. Ako vás posunulo?

Pracovala som u profesorky Galen Cranz, ktorá je sociologička. Začala som sa na architektúru pozerať z tohto pohľadu. Dizajn zameraný na človeka bol obľúbenou témou veľkých antropológov a psychológov už v šesťdesiatych rokoch. Zistila som, koľko výskumu už v tejto oblasti existuje. Zároveň vznikajú stále nové metódy merania, ktoré sme vyskúšali aj my na Slovensku. 

Foto: Amália Kotradyová

Nie je každý dizajn zameraný na človeka?

Ešte stále je v architektúre a dizajne mainstreamom urobiť dojem. Mať veci iné, originálne, trendové. Alebo ostať v zabehnutých koľajach. To často znamená ísť proti ľudskej prirodzenosti.

Napríklad?

Veľa trendových vecí prišlo z hotelového dizajnu: kúpeľňa oddelená priehľadnou sklenenou priečkou či posteľ umiestnená uprostred miestnosti. Už je to lepšie ako v deväťdesiatych rokoch, stále sa však ľudia pýtajú, čo je v architektúre nové a trendové. Trendy sú však často od veci. Je prirodzené, že skúšame, čo tu ešte nebolo, no kreativita môže vznikať aj tam, kde dáme do stredu navrhovania potreby človeka a jeho prostredia. Je to výzva, ktorá môže podnietiť nové uvedomelé riešenia.

Ako by vyzerala kúpeľňa či spálňa zameraná na človeka?

V kúpeľni chceme hlavne súkromie. To platí aj pri spánku. Keď spíme a oddávame sa intímnym činnostiam, sme bezbranní. Spálňa by mala skôr pripomínať jednoduché hniezdo či brloh s minimom ďalších podnetov než otvorenú stanicu. Je to banálne, no pritom sa to nedodržiava.

Kde môžeme takýto dizajn vidieť?

Historicky je bývanie prostriedok na prežitie. V Škandinávii je drsná klíma. Ľudia tam trávili veľa času vo vnútri. Vedeli, že to, ako si dom zariadia, ovplyvní ako budú zvládať ťažšie chvíle. Dizajn zameraný na človeka je súčasťou ich mentality. Taliani či Španieli si na to potrpia menej, aj preto, že viac žijú vonku a vo verejných priestoroch. Hlavne nech je to krásne a zvyšuje pôžitok. 

Ako sa k dizajnu staviame my na Slovensku?

U nás sa pekne mieša Východ so Západom. Máme istú mäkkosť: slovanskosť, oduševnenosť, pohostinnosť. Znamená to, že vieme cítiť s druhými. Zároveň dokážeme byť spoľahliví aj zodpovední. Verím, že sa u nás ešte môže etablovať niečo, čo bude v dizajne ukážkou. 

Zdá sa, že pôvodné tradičné prístupy k stavbe a materiálom sa na človeka zameriavali, lebo museli. Znamená to, že sme stratili smer a vraciame sa k niečomu, čo bolo?

Áno. Dnes zisťujeme, koľko múdrosti mali naši predkovia. Slovensko je unikátne svojou biodiverzitou a vďaka nej jednotlivé komunity v rôznych klimatických a geomorfologických podmienkach používali rôzne stratégie na prežitie. Práve v ľudovej architektúre a kultúre si môžeme brať príklad z toho, ako stavali: aké materiály používali, ako veci načasovali, ale aj ako fungovala svojpomoc v komunite. Kombináciou sedliackeho rozumu s inováciami môžeme prispôsobiť to, čo funguje v zahraničí, našim podmienkam.

Sedenie z masívneho dreva, ktoré je súčasťou výskumu Veroniky Kotradyovej. Foto: Noro Knap

Venujete sa prírodným materiálom a najmä drevu. Prečo sú také dôležité?

Drevo ako aj ostatné autentické prírodné materiály nám evokujú prežitie, tým že sme si z nich dokázali vytvárať prvé príbytky a úžitkové  predmety. Po predkoch sme zdedili inštinktívne preferovanie prírodných materiálov. Zároveň sú súčasťou našej kultúry a jej zdieľaných hodnôt na vedomej a nevedomej úrovni.  

Rôzne štúdie dokazujú, že kontakt so živými stromami aj výrobkami z dreva má regeneratívny účinok a znižuje stres. Čo presne sa deje v mozgu človeka, keď sa pozeráme na drevo alebo sa ho dotýkame? 

Aktivujú sa časti mozgu, ktoré sú zodpovedné za takzvaný „wellbeing“. V jednom výskume človeka vystavili stresu a pozorovali, v akom prostredí sa najrýchlejšie upokojí. Bolo to v miestnosti, kde bolo najviac dreva. A naopak, my sme účastníkov štúdie vystavili rôznym materiálom a merali im tep či mozgovú aktivitu. Podľa výsledkov bolo ich telo viac v pokoji, keď boli v interakcii s drevom, než s laminátom. Samozrejme, je ťažké oddeliť a merať samotný vplyv materiálu od ostatných stimulov z prostredia a osobného života.

V čakárni Národného onkologického ústavu v Bratislave ste inštalovali sedenia aj umelecké prvky z dreva. Prečo ste si vybrali pre váš výskum toto prostredie? 

V autorskom tíme vznikol osobný záujem v tejto oblasti a navyše onkologickí pacienti sú vystavení mimoriadnemu stresu. Pre samotnú diagnózu, vyhliadky, následky liečby. Pokračovali sme štúdiou na Klinike neonatológie Lekárskej Fakulty UPJŠ v Košiciach. Prírodným borovicovým drevom sa pri rekonštrukcii vďaka nasadeniu prednostu a OZ Novorodenec podarilo zariadiť miestnosť, kam chodia mamičky odsávať mlieko pre nedonosené deti v inkubátoroch. Je teda priamo súčasťou nemocnice. Z medicínskeho hľadiska sú obe veľmi exponované a stresové prostredia. Zároveň sme tu našli priestor na partnerskú spoluprácu.

Autormi nového dizajnu čakárne Národného onkologického ústavu sú Martin Boleš a Veronika Kotradyová. Foto: Noro Knap

Aké boli reakcie ľudí na tieto zmeny?

Rôzne. Niektorým zamestnancom sa nová čakáreň páčila, iní vraveli: „Čo je to tu za welness?“ Pacienti reagovali dobre. Niektorí si želali trochu viac čalúnenia. Ak sa to vedenie ústavu rozhodne zmeniť, nebude to problém, takéto prvky sa dajú zvliekať a prať.

Prečo niektorí zamestnanci nereagovali pozitívne?

V zdravotníctve existujú veľmi silné stereotypy o tom, ako má toto prostredie vyzerať. Mnohí preferujú bielu farbu a keramiku, sklo a plasty – najmä, aby bolo všetko dobre čistiteľné. Zdravotnícky personál je na to naučený a citlivý. No drevo do prostredia nemocníc a zdravotníckych zariadení patrí. Štúdie z celého sveta dokazujú, že drevo nie je o nič horší materiál ako tie, čo používame. Práve naopak. A naša štúdia ako aj ďalšie svetové štúdie, to viac-menej dokazujú. 

Je jedno, o aké drevo ide? Záleží na tom, ako je spracované?

Keď niekde používame „drevo“, väčšinou ide len o materiály na báze dreva. Teda impregnovaný papier v močovino-formaldehydovej živici nalisovaný na drevotrieskových alebo drevovláknitých doskách. Pri dotyku je to viac umelá hmota. Pri pozitívnom pôsobení dreva na človeka však rozhoduje stupeň jeho prírodnosti. Masívne drevo interaguje s človekom ináč a najviac, keď je bez povrchovej úpravy. 

Čo zmení povrchová úprava?

Aj keby sme drevo natreli odolným syntetickým lakom, stále má svoje vyžarovanie a dá sa klasicky čistiť. Kompromisom sú povrchové úpravy na báze prírodných rastlinných olejov a voskov, ktoré umožňujú lepšiu klasickú údržbu mokrou cestou, ale nevytvárajú úplne súvislý nepriepustný film na povrchu dreva. No akosi sme si za posledných sto rokov zaužívali, že nemocničné prostredie má byť chladné, sterilné a dobre umývateľné. 

Pri pozitívnom pôsobení dreva na človeka rozhoduje stupeň jeho prírodnosti. Zdieľať

Ako drevo obstálo vo vašej štúdii, čo sa týka hygienickosti?

V čakárni sme použili smrekovec a borovicu bez povrchovej úpravy. Zistili sme, rovnako ako vedci po celom svete, že drevo má antimikrobiálne účinky. Najviac borovica a dub, do veľkej miery aj smrekovec. Majú vlastné antiseptické látky: v prípade ihličnanov sú to terpenoidy, v prípade dubu zase triesloviny. No rolu hrá aj prirodzená anatomická stavba dreva, ktorú majú všetky dreviny. Tým, že je pórovité a má absorpčné schopnosti, odsáva z povrchu vlhkosť. Nevzniká na ňom prostredie, v ktorom sa baktérie môžu dobre množiť. Preto je v podstate akékoľvek drevo lepšie ako plast či sklo. 

Musí zostať bez náteru?

Áno, tieto vlastnosti si drevo zachováva len pokiaľ je bez povrchovej úpravy. Záleží aj na tom, či je povrch hobľovaný alebo brúsený a tiež smer vlákien. Brúsený povrch dreva pozdĺž vlákien má najlepšie antibakteriálne účinky. Nesmie byť olejované či voskované a už vôbec nie lakované. Vtedy je kontaktná zóna lak, nie drevo a táto prirodzená interakcia nenastane. Drevo musí zostať otvorené a pórovité. Nevýhoda je, že sa pri dotyku špiní. Aj lavičky v čakárni, na ktorých ľudia sedeli v tmavých nohaviciach a s taškami, sa po niekoľkých týždňoch zašpinili. 

Čakáreň Národného onkologického ústavu pred a po rekonštrukcii. Foto: Noro Knap a Veronika Kotradyová.

Ako sa dá drevo v prostredí nemocníc čistiť?

Technickým liehom. Tým, čo sa dá bežne kúpiť a dezinfikujeme ním aj teraz počas korony. Je dokonca účinnejší ako Savo, ktoré sa u nás ujalo lepšie, aj keď v prípade čistenia dreva nemá také antimikrobiálne účinky. Lieh drevo vyčistí a jeho vlastnosti sa obnovia. V našej štúdii malo drevo po šiestich mesiacoch používania hodnoty hlboko pod hygienickou prípustnosťou. Čiže oproti iným materiálom obstálo ozaj výborne. Testy ešte potrebujeme zopakovať. 

Čo ešte drevo robí s prostredím?

Povzbudzujúce boli výsledky, že drevo čistí ovzdušie. Je dobré mať v našich interiéroch čo najviac dreva bez povrchovej úpravy. Samozrejme, nedáme ho na podlahu operačnej sály či tam, kde sa pracuje s farebnými tekutinami a kde je zaťažované. Patrí na strop či obklady stien, ktorých sa dotýkame málo. 

Ako drevo čistí vzduch?

Vyparuje prchavé látky, už spomínané terpenoidy či triesloviny. Sú antiseptické, baktérie ich nemajú rady a nerozmnožujú sa pri nich. Keď sa zdvihneme či prejdeme okolo, vzduch sa zvíri a baktérie putujú. Keďže na povrchu dreva je baktérií menej, toto sa pri dreve nedeje. 

Pri štúdii ste spolupracovali s viacerými multidisciplinárnymi slovenskými tímami. Čo ste skúmali a na čo ste prišli?

V spolupráci s vedcami na Fakulte elektrotechniky a informatiky STU sme robili merania EEG, teda sledovali elektrické napätie na povrchu hlavy. Použili sme senzory, tzv. EEG holter, vyvinuté slovenskými vedcami a headset „EPOC“, ktorý meria mozgové vlny. Snažili sme sa zistiť, ktoré časti mozgu sa pri pobyte v čakárni aktivujú. S firmou Facemedia sme pomocou kamier snímali výrazy tváre a emočné reakcie ľudí na prostredie. Fyziológov z Lekárskej fakulty UK sme prizvali na meranie kortizolu, stresového hormónu. Respondentom sme odobrali niekoľko skúmaviek slín pred a po návšteve čakárne a sledovali úroveň ich stresu. 

Súčasťou experimentu bolo aj meranie EEG senzormi a EPOC plus. Foto: Veronika Kotradyová

Ako dopadli výsledky?

Tí, čo do čakárne vošli, boli spočiatku fascinovaní a výrazy tvárí ukazovali šťastie. Už po niekoľkých minútach ich fyziologické parametre ukazovali na pocit pohody. Asi po 15 minútach sa dostali do stavu harmónie a odchádzali v dobrom emočnom nastavení. Porovnávali sme u nich tie isté parametre vo vedľajšej časti vestibulu, ktorý zrekonštruovaný nebol. Podľa štúdie sa v novej časti čakárne skrátka cítili dobre. Je to zatiaľ pilotný výskum. Neustále pribúdajú štúdie, ktoré ukazujú, že drevo má naozaj pozitívny vplyv a človeka upokojuje. 

Neodrádza ľudí cena dreva či údržby?

Platí, že obstarávacia cena masívneho dreva je vyššia ako pri drevotrieske. Ľudia chcú prírodné veci, no nechcú s nimi mať starosti. No keď milujeme prírodnosť, rátame s tým, že si stôl budeme musieť o tri roky prebrúsiť. Prírodné materiály však vedia aj starnúť s gráciou. Autentický prírodný materiál vyzerá dobre aj po desiatich rokoch.

Ľudia chcú prírodné veci, no nechcú s nimi mať starosti. Zdieľať

To sa o desaťročnom plaste povedať nedá. Je tu paralela s nami, ľuďmi. Aj preto sú nám prírodné materiály sympatické. Nesú stopy času. Pripomínajú nám udalosti ako: tu sa moja dcéra udrela, tu si vyškriabala domácu úlohu. Dobrý interiér a výrobok sa s tým dokáže vyrovnať.

Aká je situácia s drevom na Slovensku, nepotrebujeme všetko dovážať? Nie je drevo preto drahé a zároveň neekologické, lebo nie je lokálna surovina? 

Je to veľká otázka. Dreva máme dosť, no veľká časť sa vyváža ešte v podobe guľatiny. Drevársky priemysel je preto bohužiaľ závislý od materiálu zo zahraničia. Ešte v deväťdesiatych rokoch to fungovalo dobre. V súčasnosti mnoho výrobcov radšej dováža. No aj u nás sa dá vyrábať z lokálneho zdroja, len treba dobre poznať lokálne podmienky a jednotlivé píly. Poradiť vám vie aj uvedomelý stolár.

V prostredí nemocníc nejde len o materiály. Čo môže nemocnice presvedčiť, aby navrhovali svoje priestory viac s ohľadom na človeka?

Štúdie ukazujú, že pacienti v izbe s výhľadom do parku sa zregenerovali skôr a lepšie, ako tí bez neho. Je dokázané, že pacienti s dobrým emočným nastavením pobudnú v nemocnici kratšie. Prostredie má vplyv nielen na emócie, ale aj dlhodobé zdravie a vzťahy. Nejde len o pacientov či návštevníkov. Aj zamestnanci sa potrebujú dostať do pohody. Personál, ktorý má náročné prostredie, interaguje s pacientmi horšie. Naše nemocnice potrebujú zásadnú zmenu. Platí to aj pri stavbe nových nemocníc. 

Drevom zmenená Klinika neonatológie Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach. Foto: Peter Krcho

Čo bráni tomu, aby sa naše nemocnice zásadne zmenili? 

Hovorovo to voláme pomer cena/výkon. Vedenie nemocníc chce čo najväčší efekt za čo najmenej peňazí, aj čo sa týka využitia priestorov či materiálov. 

Aké zmeny potrebujeme?

Je dokázané, že pacienti, ktorých je na izbe menej, sa vyliečia skôr. „Drobnosti“ ako pocit súkromia, možnosť dôstojne si k pacientovi sadnúť, keď príde návšteva, robia veľký rozdiel. Základná zmena by bola mať v nemocniciach jedno- maximálne dvojposteľové izby, čo je samozrejme z ekonomického hľadiska nemožné. V našich nemocniciach sa človek často nevyzná. Dezorientácia však vyvoláva stres a paniku. Potrebujeme vytvoriť zrozumiteľný koncept priestoru aj navigáciu. Poznatkov z dizajnu zameraného na človeka vieme preniesť do nemocníc veľmi veľa: príjemnejšie farby, prírodné materiály, väčší kontakt so zeleňou, výhľady aj väčšie prepojenie s krajinou. 

Aký dopad môže mať súčasná epidémia koronavírusu na to, ako sa tvorí prostredie v našich zdravotníckych zariadeniach a nemocniciach?

Verím tomu, že to transformácii napomôže. Máme novú vládu a s ňou aj veľkú príležitosť. Ak sa niečo bude prebudovávať, dúfam že si prizvú odborníkov. Prepojme know-how overené inde vo svete a aplikujme ho u nás. Ide najmä o členenie priestoru, jeho zrozumiteľnosť, pocit súkromia pre pacientov aj zamestnancov a použitie ergonomických prvkov. Prestaňme sa báť prírodných materiálov v nemocniciach: dreva, hliny, kože či vlny. Majú veľký vplyv na to, ako sa cítime. Samozrejme, sám materiál nepomôže, keď usporiadanie priestoru či výber prvkov je nevhodný.

Čo dizajn pracovného prostredia? Ktorí zamestnávatelia by sa mali zamyslieť nad zmenou?

Najstresovejšie sú call centrá a desk sharing, keď zamestnanec nemá vôbec svoj stabilný priestor. No každý open space je takmer úplne proti prirodzenosti. Všetkým zamestnávateľom by som radila eliminovať hluk a zväčšiť možnosť intimity a personalizácie.

Foto: Noro Knap

Prečo?

Pre pohodu je dôležité striedať tichú sústredenú prácu s miestami, kde sa budujú vzťahy. Tí, čo pracujú v open space, prirodzene trávia veľa času v kuchynkách, čo sú malé uzavreté priestory a je tu interakcia. Kuchynky sa dnes redizajnujú na malé „meetingovky”. Je potrebné zónovať a zároveň nechať istú mieru spontánnosti. Sú tu však aj malé firmy v starších budovách s „kamrlíkmi“, temnými chodbami a bludiskami. Ťažko paušalizovať. Ale pre všetkých je dobré zaviesť aj iné pracovné polohy okrem štandardného sedenia a tráviť v nich aj niekoľko hodín. Môcť pracovať aj ležérnejšie a veľa stáť, napríklad robiť stand-up meetingy. Niektoré vtipné riešenia umiestnia tlačiareň, kopírku či smetné koše ďalej od kancelárií. Keď je človek nútený vstať a prejsť priestorom, nastanú nové interakcie a vhľady.

Ako priniesť viac pohody do našich domácností? Viac dreva a rastlín?

Vyhla by som sa krikľavým farbám. Ak farby, tak na menších vankúšoch či kobercoch, ktoré sa dajú obmieňať. Voláme to redukcia environmentálneho stresu: vytvoriť čo najmenej podnetov. Každá vec nám dáva informáciu a my ju potrebujeme vyhodnocovať. Silnú informáciu je možné naopak využiť pre lepšiu orientáciu v priestore. Zakryme väčšinu nášho úložného priestoru. Je dôležité mať čo najviac priestorovej prázdnoty, tá oslovuje našu pravú hemisféru, ktorá je o emóciách či uvoľnení a chápaní celku. Môžeme si vytvoriť kútik či „oltárik“, kde máme svoje obrázky a predmety; kam chodíme myslieť na blízkych a podobne. Veci, ktoré chceme mať vystavené, radšej koncentrujme.   

Ktoré zo súčasných svetových trendov vás fascinujú?

V Škandinávii majú vo verejných knižniciach aj bežní zamestnanci stoličky najšpičkovejšej kvality: čo sa týka ergonómie aj svetového dizajnu. U nás sa zariadením interiéru skôr hierarchizuje. V rakúskom Vorarlbergu stavajú budovy z lokálnych materiálov, s lokálnymi architektmi a remeselníkmi. Fascinuje ma lokálpatriotizmus. U nás buď nie je prítomný, alebo sa dezinterpretuje politicky aj ľudsky.