Spoločnosť Zdravie 09. september 2020

Digitálny minimalizmus S displejmi bojujeme o sústredenosť, vzťahy a vlastný mozog

Stanislava Horváthová
Stanislava Horváthová

Ako minimalizujú digitálny šum vedkyňa bez mobilu, dvaja marketéri aj krotiteľka displejov.

Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Stanislava Horváthová

S displejmi bojujeme o sústredenosť, vzťahy a vlastný mozog
Flickr/Michael Coghlan

Ako minimalizujú digitálny šum vedkyňa bez mobilu, dvaja marketéri aj krotiteľka displejov.

Dnes sa už bez telefónu nevieme ani najesť. Berieme si ho dokonca tam, kde aj králi chodia sami. Náš slovník obohatili výrazy ako „phubbing“ označujúci fenomén, keď ignorujeme osobu, ktorá je pri nás a riešime svoj telefón. Napríklad na pive s kolegami, na prechádzke s dieťaťom či večer pred spaním v manželskej posteli.

Otázka už neznie, či by sme mali viac kontrolovať čas a spôsob, akým používame displeje, aplikácie či sociálne siete, ale ako.

Digitálne technológie útočia na naše inštinkty, preto je také ťažké ich ovládnuť. Notifikácie využívajú automatickú odozvu tela na nezvyčajný podnet. Nová informácia či fotografia vyplavujú v našom mozgu dopamín. A nikdy sa nekončiaci „facebookový feed“ nám nedovoľuje odpojiť sa. Našu autentickú túžbu po vzťahoch, spätnej väzbe a kompetentnosti nahradili imitácie ako online chat a počty lajkov.

Denodenne bojujeme o sústredenosť, slobodu rozhodovať o vlastnom čase a vlastný mozog. Bojujeme o neprerušované rozhovory a hlboké vzťahy. A aj o to, aby sme dokázali vydržať sami so sebou, v realite a v tichu aj bez pomocných koliesok.

Jedna z otázok na redakčnej porade preto znela: poznáte pracujúceho človeka v aktívnom veku, ktorý nemá mobil? Nepoznáme. Nikto z našej širokej siete kontaktov nežije bez mnohých výhod a nevýhod mobilného telefónu. Vec zachránila naša pani účtovníčka, teda jej známa, ktorá mobil do života nikdy nevpustila. A vraj nie je sama.

Foto: Flickr/Fouquier ॐ

Hľadali sme tiež vyznávačov digitálneho minimalizmu. Cal Newport, autor knihy Hlboká práca a najnovšie aj Digitálny minimalizmus: vybrať si sústredený život v hlučnom svete, ho definoval takto:

Digitálny minimalizmus je filozofia, ktorá vám pomáha pýtať sa, ktoré nástroje digitálnej komunikácie (a správanie okolo nich) prinášajú vášmu životu najväčšiu hodnotu. Motivuje ju presvedčenie, že zámerne a nemilosrdne odstraňovať digitálny šum s nízkou hodnotou a optimalizovať, ako používate nástroje, na ktorých skutočne záleží, môže výrazne zlepšiť váš život.“

Spojiť sa s týmito ľuďmi nebolo také jednoduché, ako zvyčajne. Bolo to síce spomaľujúce, no osviežujúce. Ako na fronte digitálneho minimalizmu bojuje vedkyňa, mladý marketér aj otec dvoch detí? A ako krotí displeje autorka rovnomennej knihy? Na princípoch sa zhodnú: vypnuté notifikácie, vedomá práca s časom, keď má prioritu sústredená pozornosť na prácu či vzťahy a pravidelné úplné odpojenie sa.

Dá sa to aj bez mobilu, naozaj

Janka býva v Bratislave, má 39 rokov a pracuje ako vedecká pracovníčka v Slovenskej akadémii vied. „Mobil nemám, ani som nikdy nevlastnila. A nie som sama, poznám ešte minimálne ďalších dvoch. Tvrdím, že ho nepotrebujem. Veď doma i v práci mám pevnú linku. Kto potrebuje, dovolá sa mi. Telefonovať a vybavovať veci v dopravnom prostriedku či na ulici alebo v obchode ma vôbec neláka.”

Janka je často „na maili”, takže spojiť sa ňou dá aj takýmto spôsobom. Zmena, ktorú si mnohí nevšimli vôbec, bola pre Janku škrtom cez rozpočet: na celom Slovensku zrušili takmer všetky telefónne búdky. „Stále ma to mrzí a nerozumiem tomu ‒ veď v zahraničí naďalej existujú. Keď som predtým zrazu potrebovala niekam zavolať, našla som búdku a bolo. Lenže teraz je to naozaj problém... Priznám sa, že som si už viackrát mobil musela požičať od kamarátky či od kolegyne.”

Foto: Flickr/Georgie Pauwels

Bolo síce zopár situácií, keď si povedala, že by to bolo s mobilom jednoduchšie, no vždy sa to nejako vyriešilo. „Namýšľam si, že tým, že nemám mobil, trošku učím ľudí aj zodpovednosti.” Keď sa totiž s Jankou dohodnete na stretnutí, nemôžete jej pár minút predtým zavolať, že budete meškať alebo že stretnutie rušíte. Aj ona sama musí chodiť načas.

Život bez mobilu považuje za dobrodružnejší a najmä pokojnejší. Keď niekomu povie, že nemá mobil, po prvotnom šoku je častou reakciou aj veta: „Závidím ti.” Uvedomuje si, že si túto vymoženosť môže dovoliť aj vďaka tomu, že nemá deti a nepotrebuje nikoho „kontrolovať“. No vie, prečo sa takto rozhoduje: „Už pred viacerými rokmi mi jeden malý chlapec povedal: „Ty nemáš mobil a nie si ani na Facebooku? Tak to ani neexistuješ!“ Zasmiala som sa: „Potom je krásne neexistovať!“

Keď sú sociálne siete súčasťou práce aj obživy

Mladý marketér Jaro Dodok sa technológiám, sociálnym sieťam a aplikáciám nevyhne ‒ vníma ich ako pracovné nástroje. No je veľkým nepriateľom akýchkoľvek notifikácií. Ponechal si len upozornenie na sms-ky a zmeškané hovory, pretože pri pracovných úlohách má zvonenie väčšinou vypnuté. „Veľmi sa mi páči myšlienka Marka Váchu, že sa nenarodil preto, aby celý život ´likeoval´ facebookové stránky a zaoberal sa tým, ako iní ľudia komentujú jeho život. Preto sa vrámci osobného času snažím tieto nástroje minimalizovať. Už niekoľkokrát som odmietol žiadosť klientov alebo priateľov, aby som si stiahol ďalšiu aplikáciu ako Whatsapp či Viber. Považujem to za zbytočné.”

Ako marketér vníma samozrejme aj pozitíva sociálnych sietí: vďaka nim môže vybudovať komunitu odborníkov, klientov aj dobrovoľníkov. No zároveň si myslí, že Instagram a Facebook v ňom posilňujú pocit, že musí ukázať druhým ľuďom, aký kvalitný a úspešný život žije. „A to je klamstvo a tlak, ktorému sa chcem vyhnúť.”

Rovnako považuje za nebezpečné očakávanie, že musí byť dostupný kedykoľvek a pre kohokoľvek. „Ak si ľudia myslia, že im mám odpísať do piatich minút, tak ma oberajú o moju slobodu rozhodnúť sa, kedy sa budem čomu venovať. A naopak, ich to oberá o príležitosť popasovať sa so svojou otázkou či problémom samostatne, skúsiť dostupné riešenia a až potom niekoho kontaktovať.”

Foto: Flickr/VV Nincic

V téme „digital detox“ je Jarovým najväčším objavom františkánska pustovňa Galamba pri Fiľakove. Navštevuje ju každé tri či štyri mesiace. „Na niekoľko dní odložím všetko na poličku. Priznávam, je to náročné, pretože ako hovorí Robert Sarah, ticho je výsadou odvážnych ‒ až v ňom objavujeme odpovede na tie najdôležitejšie životné otázky.” Takisto sa snaží aspoň na jeden letný mesiac odpojiť od sociálnych sietí a viac investovať do reálnych vzťahov.

Ale aj Jaro bojuje každý deň: zatiaľ sa mu nedarí nezapínať počítač po ôsmej hodine večer ani nečítať všetky správy a články v médiách, ako by raz chcel.

Vďaka knihám ako Sila ticha alebo Digitálny minimalizmus som si uvedomil, ako veľa vecí robím len preto, aby to videli druhí ľudia; ako veľmi mi záleží na ich názore. Bolo to šokujúce a bolestivé zistenie. Tiež som prišiel na to, že som oveľa šťastnejší, keď som raz za čas OFF. Naučil som sa vďaka tomu tešiť z maličkostí a pousmiať, keď som nevidel, nečítal alebo nepočul, čo rieši celý Facebook. Oveľa dôležitejším sa pre mňa stalo to, čo sa deje v skrytosti, čo vidím, čoho sa dotýkam, čo vnímam, keď som sám, s Bohom, s rodinou či s priateľmi. Keď sú objektívy vypnuté a sieť nedostupná.”

Keď je „škatuľkovanie“ dobrá vec a hlavne: nereagovať hneď

Marek je otec dvoch detí a pracuje vo veľkej digitálnej agentúre. Mobil a e-mail používa počas dňa skoro stále. No po piatej večer či cez víkendy otvára emaily len zriedka. Trvalo mu dlhšie, kým sa k tomuto návyku dopracoval.

Úplný základ je mať vypnuté notifikácie ‒ na emaily, ale aj na väčšie skupiny ľudí na Whatsappe či Messengeri. Každá jedna odoslaná správa vtiahne človeka do synchrónnej komunikácie a vyruší hneď niekoľko ľudí naraz.” Na Facebooku ho neláka sledovať, kto práve raňajkuje v ktorej hipsterskej kaviarni, slúži preňho skôr ako filter článkov a informácií. No na Facebooku potrebuje používať viaceré pracovné skupiny. Pre Mareka je ťažké otvoriť len tie a nedať sa zlákať ostatným odporúčaným obsahom.

To, ako displeje podprahovo pôsobia na naše primárne inštinkty, pozná na vlastnej koži: „Viackrát som sa pristihol pri tom, ako som aj viac ako hodinu sústredene sledoval videá typu Tasty, kde ukazujú ako pripraviť geniálne jedlo. Pozrel som sa na seba z nadhľadu: videl som ich stovky, no nikdy som žiaden z video-receptov nevyskúšal. Uvedomil som si, že tento čas mi nič nedáva. No vtedy ma akoby zvonku niečo ovláda. Vnútri viem, že scrollovať Facebook nechcem, no neviem sa od neho odtrhnúť. Chcel som nad týmto pocitom zvíťaziť, preto som sa prvýkrát rozhodol dať si pauzu od sociálnych sietí počas pôstneho obdobia.”

Foto: Flickr/Georgie Pauwels

Marek vyskúšal aj trojmesačný duchovný program Exodus 90. Okrem ďalších podmienok programu musel úplne vypustiť aj čítanie online denníkov, čím dovtedy trávil aj hodinu denne. „Bol som presvedčený, že to nie je zabíjanie času, veď sa predsa zaujímam o veci verejné. Pri horúcich témach ako napríklad kauza Kuciak som čítal niekoľko článkov na tú istú tému z troch rôznych médií, ktoré sa vlastne odlišovali len formuláciami. Po tom, čo som prežil deväťdesiat dní bez akýchkoľvek článkov, som zistil, že mi vôbec nič neušlo. Tie najdôležitejšie informácie sa ku mne aj tak dostali, napríklad od kolegov pri kávovare. Jediné, o čo som prišiel, bolo množstvo detailov, ktoré môj názor nijako neovplyvnili.”

Dnes funguje jeho digitálny minimalizmus tak, že si stanoví čas, v ktorom sa sústredene venuje komunikácii s kolegami či klientmi a inokedy sa snaží mobil nepoužívať. Chce pracovať naplno a odísť z práce čím skôr, preto Facebook neotvára vôbec. Poobede sa snaží venovať čas rodine a k mobilu sa dostane väčšinou až večer, keď s manželkou uspia deti. „Naučil som sa nereagovať okamžite, skryť aj tých pár notifikácií, ktoré prídu a zareagovať až v čase, ktorý mám na to vyhradený. Samozrejme, sú obdobia, keď mi to ide lepšie a keď zase s mobilom bojujem.“ Pomáha mu, keď sa aspoň raz za rok od sociálnych sietí odpojí úplne .

Zistil som, že technológie sú bohužiaľ silnejšie ako ja. Nikdy nad nimi nevyhrám. Aj keď sa mi to krátkodobo darí, je len otázkou času, keď znova podľahnem. Treba začínať stále od začiatku a neustále bojovať. Je to jediná cesta.”

Ako krotí displeje sama krotiteľka

Slávka Kubíková strávila pátraním po tom, ako displeje a technológie ovplyvňujú náš život celé mesiace. Jej kniha Krotitelia displejov pomáha rodičom, ako vychovať deti, ale aj samých seba, aby sme zvládli tento digitálny svet. Ako funguje, po tom všetkom, čo o mobiloch, sociálnych sieťach, hrách a displejoch zistila, ona sama a jej rodina?

To, ako využívam digitálne technológie, sa u mňa mení podľa momentálneho pracovného nastavenia a aktuálnej rodinnej konštelácie ‒ napríklad, či sú pri mne deti.

Keď som sa intenzívne venovala písaniu, opatrenia boli extrémne. Žiadna televízia, žiadne rádio, žiadne správy, žiadne internetové portály, sociálne siete len v minimálnom režime. To bolo síce už pred rokom, ale odvtedy som si zvykla, že nič z toho vlastne nepotrebujem. Teraz to už tak prísne nemám, no keď treba, viem byť minimalista. Je v tom veľký kus slobody. Je to trochu ako s koronou. Občas som v červenej zóne, tak zavediem opatrenia. A potom, keď vidím, že veci sú pod kontrolou prirodzeným rytmom a nárokmi života, tak opatrenia zruším.”

Foto: Flickr/Roberto Trombetta

Slávka o sebe zistila, že čím sú jej povinnosti menej zorganizované, tým viac ju láka surfovanie na internete či sociálne siete. V takých obdobiach si napríklad odinštaluje z mobilu Facebook, počas sústredenej práce na počítači si vypína wifi a mobil zapne na tichý režim. „A potom príde obdobie, keď opatrenia nie sú nutné, lebo skutočne nie je kedy sa na mobil ani pozrieť.”

V Slávkinej rodine nikdy nemali televízor a posledných pár rokov s manželom už nesledujú ani žiadne filmy či seriály cez internet. Dlhodobo sa večer venujú čítaniu kníh a keď vládze, zahrá si na klavír. Na filmy chodieva len občas do kina a vtedy si samozrejme dôkladne vyberá.

Do digitálneho sveta sa vracia preto, lebo ho potrebuje na prácu. Ale keď si človek vie dobre vybrať obsah, dá sa technológia použiť aj na oddych, dokonca aj na duchovný rast. Slávka používa internet na hľadanie ďalšej dobrej knihy alebo na počúvanie dobrej hudby. Aplikáciu Breviár používa na modlenie alebo v rámci duchovného povzbudenia sleduje amerického kňaza-youtubera.

Technológie vplývajú na návyky mysle: ak si človek nedá pozor, ľahko stráca schopnosť dlhšie sa sústrediť a ponoriť sa hlboko do práce. Stráca produktivitu aj kreativitu. Tiež to priamo vplýva na myšlienkový svet človeka. Aké idey si púšťa do hlavy, na čo myslí, čím sa zaoberá. Pochopila som, že je potrebné nad týmto prebrať vlastnú kontrolu a nenechávať to na náhodu ‒ čo nám vyberie sociálna sieť, youtube, či iní tvorcovia obsahu.”

Niekoľko tipov od digitálnych minimalistov:
  • Vypnite si notifikácie: zvukové aj obrazové, zo všetkých aplikácií. 
  • Vytvorte medzi sebou a mobilom fyzickú vzdialenosť: dajte ho do tašky, vedľajšej miestnosti alebo si ho na stretnutie neberte vôbec. 
  • Počas takzvanej hlbokej práce dajte mobil na letový režim alebo vypnite wi-fi.
  • Stanovte si čas, po ktorom počítač už neotvoríte.
  • Vyhraďte si v kalendári čas na maily či telefonovanie, mimo neho im nevenujte pozornosť.
  • Neberte si mobil do spálne - nikdy. Prvú aj poslednú hodinu dňa strávte bez technológií.
  • Nadizajnujte si vlastný digitálny detox: nedeľu bez displejov, štvrťročný pobyt v pustovni alebo veľký pôst od sociálnych sietí. 
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0