Spoločnosť 16. január 2020

Ako nervozita, hnev a smútok vznikajú v bruchu

Stanislava Horváthová
Stanislava Horváthová
Naše trávenie je viac ako len stroj na potravu. Je to skôr výkonný superpočítač, ktorý silno ovplyvňuje naše emočné programy.
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Stanislava Horváthová

Ako nervozita, hnev a smútok vznikajú v bruchu
Zdroj: Profimedia
Naše trávenie je viac ako len stroj na potravu. Je to skôr výkonný superpočítač, ktorý silno ovplyvňuje naše emočné programy.

Pred prvým rande nás šteklí v bruchu, niektorých „preženie“ pred prezentáciou v plnej sále. Pohľad na krv dokáže „zdvihnúť žalúdok“ a po hádke nám na jedenie skrátka nejde na chuť. Naopak, viacero domácností funguje na tichej dohode, že s hladným členom sa radšej nerozprávame. Tušíme, že existuje prepojenie medzi našou psychikou, emóciami a bruchom. Posledné roky výskumu ukazujú, že toto spojenie ovplyvňuje náš život omnoho viac, ako si myslíme.

Naše trávenie, presnejšie náš gastrointestinálny trakt (GIT), si často predstavujeme ako mechanický systém, ktorý stravu presunie z úst cez žalúdok a črevá až von a vezme si z nej pritom potrebné živiny. 

Náš GIT je však skôr supervýkonný počítač, ktorému rozumieme menej ako svojmu iPhonu. V stene tráviaceho traktu nájdeme viac imunitných buniek, ako nám koluje v krvi alebo koľko ich máme v kostnej dreni. Práve ony bojujú s patogénmi v našej strave. Tráviaci trakt obsahuje viac endokrinných buniek ako všetky naše ostatné žľazy s vnútorným vylučovaním dohromady a vyrába približne 20 hormónov. Tvorí sa tu 95 percent serotonínu, signálnej látky, na ktorej je postavený jeden z hlavných typov antidepresív. Serotonín ovplyvňuje našu náladu, spánok, chuť do jedla, citlivosť na bolesť a zároveň stimuluje sťahy tráviaceho ústrojenstva.

Rez hrubého čreva z elektrónového mikroskopu. Foto: Profimedia

To, že naše črevo má vlastný, takzvaný enterický nervový systém, vieme už od roku 1921. No termín „druhý mozog“, ktorý sa dnes s obľubou používa, zadefinoval v roku 1996 doktor Michael Gershon. V knihe s rovnakým názvom popísal, že náš tráviaci systém obsahuje 50 až 100 miliónov neurónov, teda približne toľko ako naša miecha. Tento „lokálny mozog“ dokáže riadiť tráviace procesy nezávisle od „veľkého mozgu“ a priamo na mieste kontroluje množstvo, konzistenciu a zloženie jedla, receptormi dokáže dokonca „cítiť“ jeho chuť, extrahuje údaje o nutričnom obsahu, ale aj o toxínoch či patogénnych baktériách. S „prvým mozgom“ je prepojený zväzkami nervových vlákien a najmä takzvaným blúdivým nervom (nervus vagus).

Náš tráviaci systém obsahuje 50 až 100 miliónov neurónov, teda približne toľko ako naša miecha. Zdieľať

Emeran Mayer, nemecký profesor fyziológie, psychiatrie a behaviorálnych vied na University of California, sa viac ako 35 rokov venuje prepojeniu tráviaceho a nervového systému. Vo svojej knihe Druhý mozek vysvetľuje, že okrem nervov posiela GIT informácie do mozgu aj prostredníctvom hormónov a zápalových látok. Neposiela len dáta, podieľa sa aj na tvorbe vnútorných pocitov – od sýtosti až po spokojnosť či nepohodu, na ktoré reagujeme emočne. Zvracanie väčšinou sprevádzajú negatívne emócie, ktoré nám dávajú najavo, že túto situáciu máme brať vážne.

Až 90 percent z biliónov signálov putuje smerom hore, do mozgu nad ramenami. Väčšinu z nich si neuvedomujeme, no sú skryté v našom podvedomí. Svojím rozsahom, rôznorodosťou a komplexnosťou sa vymykajú tomu, čo mozog dostáva z iných častí tela. Mozog na oplátku posiela signály naspäť a dokáže meniť, ako nám trávenie funguje. Doktor Mayer toto prepojenie ukazuje na situácii známej všetkým vodičom na tomto jednoduchom diagrame.

Široké biele šípky naznačujú zosilnenie alebo, naopak, zoslabenie peristaltiky žalúdka alebo čreva pri určitej emócii. Fear/Anger/Sadness = Strach/Hnev/Smútok. Zdroj: Twitter/@emeranmayer

„Predstavte si, že vás niekto ,dopravne obmedzí‘. Váš mozog vyšle charakteristický súbor signálov vášmu tráviacemu systému. Keď sa hneváte, váš žalúdok začne robiť výrazné sťahy, ktoré zvýšia produkciu žalúdočnej šťavy a spomalí sa vyprázdňovanie praženice, ktorú ste mali na raňajky. Pritom sa vaše črevo pohne a začne vylučovať hlien a tráviace šťavy. Iná odozva nastane, keď pociťujeme úzkosť či znepokojenie. Počas depresie sa naše črevá nehýbu takmer vôbec. Rovnako ako náš výraz tváre, náš tráviaci trakt zrkadlí každú emóciu, ktorá vznikne v mozgu.”

No tu sa komplexnosť nášho druhého mozgu nekončí. Vo svojom bruchu totiž nie sme sami.

Ďalší hráči na poli

Väčšina z nás vie, že takmer 60 percent nášho tela tvorí voda. Už menej ľudí vie, že len 50 percent buniek, ktoré tvoria náš organizmus, sú vlastne naše. Druhú polovicu tvorí naša mikrobiota – viac ako sto biliónov mikroorganizmov, z ktorých väčšina žije v hrubom čreve. Zatiaľ čo srdce váži menej ako 0,5 kg a mozog asi 1,3 kg, toto spoločenstvo cudzincov môže vážiť až okolo dvoch kíl. Keď sa pozrieme na genetickú rozmanitosť týchto potvoriek, tak na každý ľudský gén pripadá až 360 mikrobiálnych génov. Keby sme ich dali dohromady, ľudské gény by tvorili menej ako jedno percento. 

Medzi nami a našimi mikróbmi existuje koaličná dohoda. Tieto mikroorganizmy majú u nás teplotne príjemné (aj keď tmavé) prostredie. Fungujú z našich živín a vďaka nášmu veľkému telu sa presúvajú, kam by samy nezašli. Na oplátku nám pomáhajú udržiavať v čreve vyvážené prostredie – poskytujú nám vitamíny, pomáhajú nám bojovať s votrelcami a štiepia látky, ktoré nevieme „stráviť“ my sami. Tento pakt o neútočení funguje vo všetkých mnohobunkových organizmoch od mravcov po žirafy. 

Mikróby v našom čreve hovoria mikróbštinou, ktorá je dialektom jazyka, aký používajú na dorozumievanie naše vlastné bunky. Zdieľať

Pri tom, ako nám mikróby pomáhajú tráviť, vznikajú látky, takzvané metabolity. Tie sa svojím zložením veľmi podobajú na naše hormóny a neurotransmitery, teda látky ktoré pomáhajú pri prenose vzruchov. Ako hovorí doktor Mayer, mikróby hovoria mikróbštinou, ktorá je dialektom jazyka, aký používajú na dorozumievanie naše vlastné bunky. Ako sa zapoja do rozhovoru?

Stena nášho čreva je pokrytá vrstvou hlienu, ktorá nás bráni pred toxínmi, infekciami a patogénnymi mikróbmi. V prípade, že ich bunky v stene čreva zaznamenajú, spustia zápalovú reakciu – niekedy lokálnu a niekedy „pošlú zápal“ cez blúdivý nerv do mozgu. Výsledkom môže byť zvýšená únava, citlivosť na bolesť a niekedy aj depresia. Priepustnosť tejto vrstvy sa mení s udalosťami v našom živote. Zvyšuje sa napríklad pri zápale alebo pri strave s vysokým obsahom živočíšneho tuku. Táto vrstva hlienu obmedzuje, koľko mikróbštiny sa k nám dostane, no mikróby sa tak či tak pripájajú do trojprúdovej diaľnice – hormóny, nervové impulzy a zápalové látky. Zapájajú sa do zložitej obojsmernej komunikácie medzi mozgom a GIT a ovplyvňujú nielen trávenie, ale aj naše emočné programy, a teda aj naše psychické zdravie.

Črevná baktéria, ktorá sa pod elektrónovým mikroskopom práve rozmnožila na dva identické klony. Pri veľkosti obrázka 10 cm ide o 48 000-násobné zväčšenie. Zdroj: Profimedia

Výživa + psychiatria = nutričná psychiatria

Kniha doktora Mayera a pravdepodobne aj vaše okolie je plné príbehov ľudí, u ktorých riešiť problém len v rámci jedného odvetvia medicíny nestačí. Sú to napríklad pacienti po vyhorení či traume, u ktorých sa vyskytol syndróm dráždivého čreva. Alebo ľudia s depresiou, ktorí trpia zápchami. Pacienti, ktorí zažívajú úzkosti či smútky a chudnú – aj keď im vylúčili vážne ochorenia žalúdka či čreva, je im často zle psychicky aj fyzicky. Zdá sa, že najlepšie výsledky dosahujú komplexné liečby, ktoré kombinujú riešenie gastro-problému s liečením psychického stavu a doktor Mayer často svojim pacientom s psychiatrickými problémami ako prvú pomoc radí nasadiť probiotiká a fermentované potraviny. 

Relatívne novým medicínskym odborom je nutričná psychiatria, ktorá skúma vzťah medzi výživou a mentálnym zdravím. Prezidentkou Medzinárodnej spoločnosti pre výskum nutričnej psychiatrie je austrálska profesorka Felice Jacka. V štúdii z roku 2017 rozdelila skupinu ľudí s depresiou a nezdravým jedálnym lístkom na dve skupiny – prvej sa snažili pomôcť priateľskými rozhovormi a druhá dostala sedem rozhovorov s odborníkom na stravovanie. Po troch mesiacoch bolo 33 percent tých, ktorí zmenili svoj jedálny lístok, v remisii, avšak len 8 percentám ľudí z druhej skupiny príznaky depresie odzneli. 

Riziko depresie zvyšujú priemyselne vysoko spracované potraviny. Zdieľať

Je autorkou knihy Brain changer, ktorá spája vedecký prístup s osobnými príbehmi jednotlivých pacientov s radami, ako prostredníctvom stravy predísť depresii či úzkostiam. Tvrdí v nej, že riziko depresie zvyšujú priemyselne vysoko spracované potraviny, zatiaľ čo vyvážená strava zložená z primárnych potravín bez umelých aditív môže zabrániť depresii a zlepšiť náladu. Aj ona vyzdvihuje stredomorský typ stravy, pri ktorej je napríklad nižší výskyt Alzheimerovej choroby.

Štúdia na potkanoch ukázala, že potkany, ktorým fekálnou transplantáciou obsadili črevo mikrobiotou iných potkanov s depresiou, začali mať príznaky depresie vrátane nechutenstva k jedlu a úzkostí. Tento typ medicínskeho zákroku, keď sa prenesie mikrobiota darcu do čreva prijímateľa, sa už začala vykonávať aj na Slovensku a podľa niektorých štúdií pomáha pri liečbe niektorých zápalových ochorení čreva. 


Sladkosti. Foto: Flickr/kbxxus

Emócie a črevo v rovnováhe

Ako teda dostať do rovnováhy tento komplexný systém? Doktor Mayer tvrdí, že to, ako funguje naša os mozog-GIT-mikrobiota je kombináciou našej osobnej minulosti (vrátane spôsobu, akým sme prišli na svet či raných tráum), životného štýlu a stresu a nášho jedálneho lístka. Dokážeme ju ovplyvniť takpovediac z oboch strán – napríklad aj kognitívne-behaviorálnou terapiou, ale aj stravou (a, samozrejme, negatívne antibiotikami).

Aj keď sa v tejto zložitej téme chceme vyhnúť zjednodušeniam, doktor Mayer ponúka viacero rád, z ktorých vyberáme niektoré:

  • Myslime na mikrobiotu ako na svoju malú farmu a dávajme jej čo najkvalitnejšiu potravu, aby mohla tvoriť čo najlepšie produkty – signálne molekuly, ktoré poputujú do mozgu. Čo najviac vylúčme zo svojej potravy priemyselne spracované potraviny, pridané látky a chémiu. Jedzme čo najviac vecí z babičkinej záhrady a chlieva.

  • Udržujme svoju mikrobiotu čo najpestrejšiu – pýtajme sa, čo sme jej už dávno nedali. Jedzme prevažne rastlinnú stravu a menšie množstvo mäsa, zaraďme viac vlákniny. 

  • Dostaňme živočíšne tuky vo svojej strave pod kontrolu.

  • Jedzme fermentované potraviny a probiotiká, ktoré podporujú zdravú mikrobiotu – v našej slovenskej kuchyni ich máme pomerne dosť: kvasená kapusta, kvasené uhorky či kefír a niektoré jogurty a syry alebo exotickejšie miso, tempeh, kombucha či kimchi. 

 

Kapusta v procese kvasenia. Foto: Flickr/ccbarr

  • Držme z času na čas pôst: keď sa žalúdok vyprázdni, začnú sa pomalé sťahy čreva a vypúšťanie tráviacich štiav – nastane upratovanie a tiež „zresetovanie“ niektorých mechanizmov pri komunikácii s mozgom.

  • Buďme pozorní k svojim emóciám a nejedzme, keď máme stres, keď sa hneváme alebo sme mrzutí. Naše emočné programy menia intenzitu trávenia aj priepustnosť čreva – okrem toho, že sa nám zle strávi daná večera, môžu zasiahnuť do fungovania GIT aj mozgu. Keď máme dlhodobo stres, úzkosti či smútok, vyhľadajme odborníka.

  • Vychutnávajme si jedlo s ostatnými – pozitívne emócie majú s veľkou pravdepodobnosťou pozitívny vplyv na naše trávenie. Buďme vnímaví na to, čo jeme a ako sa cítime, praktizujme relaxačné cvičenia, mindfulness, meditujme. 

Práca doktora Mayera otvára mnohé ďalšie témy. Jednou je laická túžba po tom, aby sa gastroenterológ dokázal stretnúť s neurológom a terapeutom (či akákoľvek iná kombinácia odborníkov) na jednej káve či nebodaj v odbornej konzultácii pod strechou jedného zdravotníckeho zariadenia, kde by v dialógu s pacientom prišli na riešenia medzi riadkami. 

Téma prepojenia mysle a trávenia je iba v začiatkoch a vyžiada si rozsiahly výskum, kým pochopíme všetky súvislosti. No zdá sa, že jedno je jasné. Tak ako sme starostlivosť o blížneho a jeho potreby rozkúskovali na hotely, nemocnice či hospice, rozmýšľame nad človekom a jeho zdravím ako nad autom, v ktorom riešime brzdy nezávisle od riadenia. A túto paradigmu potrebujeme zmeniť. Naše telo a myseľ sú krásny, zložitý a prepojený celok, tak potrebujeme pristúpiť aj k jeho liečeniu.

 

Zdroje:

www.emeranmayer.com

https://www.gutmicrobiotaforhealth.com/en/home/

https://www.youtube.com/watch?v=UCjHKhff6Q8

https://www.nytimes.com/2005/08/23/health/the-other-brain-also-deals-with-many-woes.html

https://www.scientificamerican.com/article/findings-from-the-gut-new-insights-into-the-human-microbiome1/

https://www.scientificamerican.com/article/gut-second-brain/

https://twitter.com/emeranamayer/status/986398240500137984

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0

Najčítanejšie

Deň Týždeň

Najčítanejšie

Deň Týždeň
Diskusia 0