Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
K Veci Kultúra
05. september 2020

K veci

Diabol a Karl Marx (knižná recenzia)

O novej knihe Paula Kengora.

Diabol a Karl Marx (knižná recenzia)

Náhrobok Karla Marxa na cintoríne Highgate v Londýne. FOTO Paasikivi/Wikimedia Commons

Paul Kengor je učiteľ a spisovateľ, ktorý vždy dokázal v dejinách, politike a ekonomike vnímať duchovný rozmer. (Pre mňa bol dokonalým partnerom pri našej knihe a dokumentárnom filme The Divine Plan: John Paul II, Ronald Reagan, and the Dramatic End of the Cold War (Boží plán. Ján Pavol II., Ronald Reagan a dramatický koniec studenej vojny).

Nová kniha od profesora Kengora, The Devil and Karl Marx: Communism’s Long March of Death, Deception, and Infiltration (Diabol a Karl Marx. Komunistický dlhý pochod smrti, podvodov a infiltrácie) predstavuje dôkladnú demontáž diabolského charakteru Karla Marxa (1818 – 1883). Ako píše Michael Knowles v predslove knihy, „Kengor vie, ako iba málokto z dnešných spisovateľov, že pojmy ako kolektivizmus a individualizmus nám v diskusii pomôžu len čiastočne... V konečnom dôsledku ide o duchovný boj dobra proti zlu“.

Naozaj, Kengorova kniha je celá o súboji moderných diabolských síl socializmu a komunizmu – hlavných marxistických systémov – proti večnej božskej sile viery.

Kniha sa začína portrétom Marxových raných formačných rokov, čo je podobný prístup, aký zvolil Paul Johnson vo svojej knihe Intelektuáli. Od Marxa a Tolstého po Sartra a Chomského (1988). Johnson bol obvinený z prílišného moralizmu, lebo Marxove idey posudzoval cez optiku jeho charakteru. O Marxových spisoch Johnson vraví, že ich „skutočný obsah môžeme dať do súvisu so štyrmi aspektmi jeho charakteru: záľubou v násilí, túžbou po moci, neschopnosťou zaobchádzať s peniazmi a predovšetkým s jeho sklonom zneužívať ľudí okolo seba“.

Profesor Kengor ide ešte ďalej a zobrazuje Marxa ako človeka, ktorý bol možno posadnutý diablom. Mladý Marx napísal niekoľko veľmi temných básní plných protináboženských nálad, aké neskôr inšpirovali aj jeho Komunistický manifest. „Sčasti ide o tragický portrét jedného muža,“ píše Kengor, „no v ešte širšom zmysle aj ideológie, mrazivý spätný pohľad na nečistého ducha, ktorý nikdy nemal byť vypustený zo svojej jamy.“

Tu je jeden príklad z Marxovej básne „Bledá deva“ (1837):

Tak nebo stratila som,

duša mi riekla.

Kedysi Bohu verná

ide do pekla.

Kengor (podobne ako Johnson) dokazuje, že Marx bol samoľúby intelektuál, ktorý sa nikdy nesprával podľa svojich presvedčení, pokiaľ ide či už o peniaze, alebo o ich prerozdeľovanie, čoho dôkazom bol jeho odmietavý postoj voči zabezpečeniu tých, ktorí boli v jeho starostlivosti. Marx napríklad vyčerpal zdroje a dobrú vôľu svojich rodičov a namiesto toho, aby sa trápil výčitkami svedomia a ospravedlnil sa, ich drzo odvrhol, len čo už preňho nemali žiadnu hodnotu.

Keď prišlo na peniaze, všetko, čoho sa Marx dotkol, sa premenilo na prach. Jeho výbušný život bol plný tragédií, dlhov a s výnimkou smrti jeho ženy Jenny aj zjavnej absencie žiaľu zoči-voči najväčším stratám. Samovraždy v rodine, sexuálne avantúry (vrátane možného zneužívania rodinnej slúžky) mu rozpálili život krutým hnevom a živili v ňom revolučného ducha. Táto búrlivá minulosť v sebe skrýva počiatky jeho komunistického svetonázoru – úplnej vzbury proti všetkému tradičnému a posvätnému. To vysvetľuje názov Kengorovej knihy.

Súhlasím síce s Kengorom, keď ukazuje nevyhnutný súvis medzi Marxovým životom a jeho filozofiou, no nezdôrazňoval by som toľko jeho mladosť. Mnohé historické osobnosti v mladosti poblúdili, dokonca aj niektorí naši svätí. Apoštol Pavol vo svojej snahe násilne vykoreniť ranú Cirkev pomáhal pri vražde. Augustína tiež nedefinujeme podľa ľahkomyseľných rokov pred jeho obrátením. V skutočnosti sú títo muži svätcami práve preto, že sa zmenili.

Inzercia

Marx sa však, samozrejme, nikdy nezmenil. Pil diablov nektár (to sú moje slová) a ten ho otrávil – tak ako komunizmus otrávil veľkú časť sveta.

Stredná časť knihy sleduje vzostup a pád veľkého ľavicového mesiáša a jeho najbližšieho apoštola Friedricha Engelsa. Pokračuje dejinami Marxových učeníkov od Vladimíra Lenina v Rusku po Saula Alinského v Spojených štátoch.

Kengor tiež vysvetľuje, ako títo a iní gangstri zaútočili na katolícku vieru. Vedúci predstavitelia Katolíckej cirkvi sa proti marxizmu síce dôrazne stavali, no ten i tak získal v niektorých častiach Cirkvi stabilné postavenie. Kengor zdôrazňuje úspech pápeža Jána Pavla II. pri konfrontácii s marxizmom a komunizmom. Sv. Ján Pavol prežil veľkú časť svojho života v komunistickom režime, a tak dobre poznal marxistické myšlienky, čo mu umožnilo účinne sa vyrovnať s teológmi oslobodenia v Južnej Amerike.

Kengora vnímam ako človeka, ktorý vráža kôl do srdca diablovi a Karlovi Marxovi. Vieme však, že upírov nie je také ľahké zabiť. V 20. storočí marxizmus využíval triedny boj, čo väčšinou zlyhalo. V 21. storočí marxisti používajú politiku identity a v poslednom čase mali určitý úspech. No cieľ je ten istý: rozsievať deštrukciu kultúry. Ak vás to nehnevá, tak asi ani nedýchate.

Bizarne romantické revolúcie – od Maovej Číny až po zónu organizovaných protestov na Capitol Hill v Seattli – a Marxove nedomyslené utópie sú nielen ničivé, ale i vražedné. Počet obetí komunizmu po celom svete prevyšuje 100 miliónov! Kengor to nazýva „nič menej než diabolská – skutočne satanská katastrofa, smrtiaci stroj“.

Amerika má nepochybne dosť svojich zrád a neuskutočnených ideálov, no ktorá iná krajina spravila taký veľký pokrok s vládou zákona, slobodou jednotlivca a spoločnou prosperitou?

Marx bol presvedčený, že náboženstvo je droga (ópium ľudstva), ktorú využívajú bohatí na to, aby si uchovali svoju neúmerne vyššiu moc. Zo spätného pohľadu však, samozrejme, vidíme, že komunizmus díluje svoju vlastnú drogu: idealizovaný globálny svet, v ktorom zrušíme všetky rozdiely medzi ľuďmi a zmizne nerovnosť. Kengor vidí počiatky nášho flirtovania s marxizmom v propagácii sexuálnej slobody, „ktorá nás sužuje až do dnešného dňa.“

Písmo nás učí, že po zmŕtvychvstaní zostala Luciferovi iba moc obviňovať a jeho jedinou zbraňou je rétorika. Preto satan aj marxisti lovia tých najzraniteľnejších: tých, ktorí sú si najmenej istí svojou identitou. Satan prichádza ako „anjel svetla“ (2 Kor 11, 1), no spolu so svojimi učeníkmi, marxistickými skupinami, ako napríklad Antifa a zakladatelia organizácie Black Lives Matter, prináša iba temnotu.

Paul Kengor nám ukazuje svetlo.

Robert Orlando je filmár, spisovateľ a podnikateľ. Je zakladateľom firmy Nexus Media a medzi jeho najnovšie filmy patria The Divine Plan (Boží plán) a Citizen Trump (Občan Trump). Má aj novú knihu The Tragedy of Patton: A Soldier's Date with Destiny (Pattonova tragédia. Schôdzka vojaka s osudom), ktorá má vyjsť v novembri. Svoje práce publikoval v HuffPost, Patheos, Newsmax a Daily Caller. V rámci akademickej práce sa špecializuje na biografie, náboženstvo a vojenské dejiny.

Pôvodný článok: The Devil and Karl Marx (A Review). Preložil: Matúš Sitár.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.

Odporúčame