Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
27. marec 2008

Václav Moravec: Fico sa inšpiroval Zemanom

Ponuky na tykanie od politikov neprijíma. Aby predišiel vnútornému rozporu, stal sa z neho nevolič. Keby bol Ficovým poradcom, vojnu proti médiám mu nikdy neschváli. Vysokoškolský pedagóg a moderátor najsledovanejšej nedeľnej diskusnej relácie v Českej republike, Václav Moravec. Aký veľký vplyv maj...

Ponuky na tykanie od politikov neprijíma. Aby predišiel vnútornému rozporu, stal sa z neho nevolič. Keby bol Ficovým poradcom, vojnu proti médiám mu nikdy neschváli. Vysokoškolský pedagóg a moderátor najsledovanejšej nedeľnej diskusnej relácie v Českej republike, Václav Moravec.

Aký veľký vplyv majú podľa vás vlády na verejnoprávne média?

Ak porovnáme model médií verejnej služby v Británii, s médiami v Čechách a na Slovensku, nepriaznivejšie z toho vyjdú tie, ktorým podmienky fungovania vytvárajú politici. Na Slovensku a v Čechách došlo po roku 1989 k transformácii štátnych na médiá verejnej služby. Premena však ešte nie je dokončená. Politici si ponechávajú veľa nástrojov, ktorými môžu do médií zasahovať. Bolo by výborné, keby pristúpili k automatickej valorizácii poplatkov verejnoprávnych médií. Keď totiž navŕšenie nie je automatické, majú nad médiami ekonomickú kontrolu: „Ak budete poslušná televízia, tak my vám poplatky schválime. Ak budete hnevať, tak vám poplatky neschválime, a tým vás tej poslušnosti naučíme.“

Čo tlak na verejnoprávne médiá prostredníctvom nominácie členov do ich rád?

Politici sa pravdaže snažia dosadiť tam svojich blízkych. Nie osobnosti, ktoré by mali širšiu autoritu. Rady používajú ako nástroj politickej kontroly. Myslím, že transformácia nie je celkom dokončená. Politici sa snažia chápať verejnoprávne médiá ako svoje, parlamentné. Na rozdiel od Veľkej Británie nepochopili, že médiá sú určené širšej verejnosti a nie im.

Nie sú potom verejnoprávne média len ďalším orgánom štátu?

Myslím si, že nie. Česká televízia a Český rozhlas, rovnako ako Slovenská televízia a Slovenský rozhlas, nemajú za sebou osemdesiatročnú históriu existencie v demokracii alebo pluralitnej spoločnosti. Už od začiatku boli médiami štátnymi. Po roku 1989 sa ich politici pokúsili transformovať na verejnoprávne médiá západného strihu, ale zároveň sa toho zľakli. Uvedomili si, že médiá majú stále silný vplyv na fungovanie spoločnosti, a preto sa kontroly nad nimi nezriekli. Médiá nie sú orgánmi štátu, ale v niektorých ohľadoch nie sú tak silné ako by mali byť. Dôležité je uvedomiť si, že slúžia verejnosti a v žiadnom prípade nie politikom.

Odvíja sa sloboda verejnoprávnych médií len od vôle politikov prenechať im nejaké právomoci?

To záleží aj na manažmente a ľuďoch, ktorí v médiu pracujú. Riaditelia by nemali uzatvárať s politikmi dohody a snažiť sa im lichotiť. Mali by byť silnými riaditeľmi, a povedať: „Médiá verejnej služby sú tu od toho a od toho. Vy ako politici sa snažíte podmaniť si nás, ale verte, že ak raz budete v opozícii, tak k vám budeme pristupovať rovnako. Ak totiž dochádza v demokracii k striedaniu moci, my ako médium verejnej služby, budeme merať rovnako, či budete v opozícii alebo vo vláde.“

Ale riaditeľa verejnoprávneho média menuje rada, a tú zas menuje parlament. Nie je to bludný kruh?

Priznávam, že tu bludný kruh je. Ale ľudia, ktorí sa hlásia na post riaditeľa verejnoprávneho média sú zodpovední za to, aby sa nestali súčasťou toho bludného kruhu. Aj keď ich volí rada. Musí to byť osobnosť, ktorá svojím životom dokazuje, že si ctí pravidlá fair hry a zároveň sa nebude doprosovať zvolenia. Ak má byť súčasťou zvolenia dohoda, ktorej plnenie bude potom politická reprezentácia vyžadovať, je to začiatkom konca. Taký riaditeľ sa stáva rukojemníkom, ktorý nemôže dobre riadiť verejnoprávne médium.

Pri sledovaní slovenských médií, máte dojem, že sú proti terajšej vláde zaujatejšie, ako voči predošlej?

Myslím si, že nie sú. Je to folklór. Každá vláda vám bude hovoriť, že k tej predchádzajúcej boli média menej kritické. Je to hra na mačku s myšou. Ficova vláda to hovoriť bude, pretože musí. Snaží sa tým zmierniť kritiku na adresu svojej vlády. Mirek Topolánek si tiež myslí, že by k nemu mali byť média ústretovejšie. A že mu krivdia a ubližujú. Ale to si myslí každý politik.

Politici by nemali podliehať pokušeniu podmaniť si médiá, lebo sa im to vymstí. Éra vlády Vladimíra Mečiara a chápanie médií ako štátneho nástroja sa aj samotnému Mečiarovi vypomstilo pretože nebol dôveryhodný ako politik. Pretože nerešpektoval pravidlá parlamentnej demokracie a fungovanie slobodných médií v spoločnosti. V tom je vaša slovenská skúsenosť ojedinelá, ak ju porovnávam s českou republikou. To je aj dôvod prečo ste aj oveľa náchylnejší k snahám vlád uzurpovať a obmedziť slobodný priestor médií.

Slovenský premiér Robert Fico zaútočil na médiá už viackrát. Naposledy nazval novinárov prostitútkami a ako odplatu im prisľúbil prísny tlačový zákon. Je naše členstvo v medzinárodných štruktúrach dostatočnou zárukou, že sloboda slova nebude obmedzená?

Určite áno. Sú tú právne normy, ktoré jasne deklarujú, že sloboda slova je základnou hodnotou Európskeho spoločenstva. Je to aj v národných ústavách jednotlivých krajín a tiež v listinách základných práv a slobôd.

Inzercia

Zaujímavé je, že to čo sa deje v súvislosti s návrhom nového tlačového zákona u vás, sa u nás odohralo za vlády Miloša Zemana, ktorý označoval novinárov ako prostitútky, hnoj a žumpu. Myslím, že Robert Fico sa ním inšpiroval. Ak by som porovnával návrh tlačového zákona, s ktorým prišla Zemanova vláda s tým vašim, tak sú si v mnohých ohľadoch podobné. V Českej republike ten zákon v pôvodnom znení neprešiel, lebo Miloš Zeman mal menšinovú vládu. V diskusii padali rovnako ostré slová ako u vás. Napríklad že je náhubkom pre novinárov alebo zákonom proti slobode tlače. V parlamente bol však prepracovaný a pre novinárov to dopadlo pozitívne. Je otázne, čo sa stane s vašim tlačovým zákonom a v akej podobe bude nakoniec prijatý.

Nevnímam to ale tak, že by sa Slovensko stalo krajinou s oklieštenou slobodou slova. Vláda si to vlastne ani nemôže dovoliť. Slovensko je súčasťou Európskej únie, kde sa novinárom priznáva právo na samoreguláciu.

Ak by si zo súčasného stavu mohla slovenská žurnalistika niečo vziať, tak to, aby v oveľa väčšej miere využívala právo na samoreguláciu a stanovenie si vlastných štandardov.

Vo chvíli keď začne vláda s novinármi bojovať, oni začnú bojovať tiež a potom dochádza k podrazom na obidvoch stranách.

Nie je boj politika proti médiám prvým znakom začiatku neslobody a autoritárstva?

Ak je tá krajina súčasťou širšieho spoločenstva, tak by ste nasadzovali Robertovi Ficovi väčšiu „psiu hlavu“, než si zaslúži. Slovensko je členom Európskej únie, a teda obava, že by mohlo dôjsť k zásadnému zvratu či dokonca návratu k nejakej autoritárskej spoločnosti, je strašenie. Ale v každom prípade by si sám Robert Fico a jeho vláda mali uvedomiť, že ak chce skrotiť novinárov prísnou legislatívou, môže to byť prejavom jeho politickej slabosti. Keby som bol jeho poradcom, tak mu to neodporúčam.

Je otázne prečo mu to niekto radí a čo je jeho motiváciou. Prečo sa rozhodol ísť proti médiám a použiť na to silu exekutívy.

S akým výsledkom môže takýto boj skončiť?

Ak presadia zákon silou, tak by som sa nedivil, keby skončil na ústavnom súde. Ak budú v zákone paragrafy, ktoré môžu byť pre slobodu tlače likvidačné, tak sa môže stať, že ho budú posudzovať európske inštitúcie. V návrhu tlačového zákona Zemanovej vlády boli podobné pokuty ako u vás, ale udeľoval ich súd. Výška sa pohybovala vo výške od stotisíc až tri milióny korún, čo pri opakovaných pokutách mohol byť zásadný problém. U vás by to posudzovalo ministerstvo kultúry, o to to je horšie. Ja len dúfam, že zákon vrámci legislatívneho procesu v slovenskej národnej rade bude zmenený. Čomu sa ja divím je, že vláda Roberta Fica takýto tlačový zákon predložila pretože on, ako politik sa teší veľkej obľube a popularite verejnosti. Preto si myslím, že je to zbytočné, lebo v boji s médiami v prvom rade utrpí politik.

Zo strany EÚ, ak nerátame slovenských novinárov, prúdila na adresu návrhu tlačového zákona najväčšia vlna kritiky. Aké riziká vidíte v predloženom návrhu vy?

Je dobré ak sa ozývajú slovenskí novinári aj medzinárodné inštitúcie, lebo obojstranný tlak môže viesť k tomu, že bude schválený rozumný tlačový zákon. Z pohľadu novinára, ho vnímam ako nebezpečenstvo. Silné zásahy do regulácie médií vypovedajú o tom, že politik nechápe čo je to otvorená spoločnosť a pluralitná demokracia.

Keby som bol politikom, tak by som to neurobil, pretože to vypovedá o mojej neschopnosti obhájiť si svoju politiku. Ak by som mal pocit, že mi médiá krivdia, oveľa viac by som jazdil za občanmi a komunikoval by som s nimi priamo. Snažil by som sa rozlišovať medzi novinármi, ktorí mi škodia a nebol by som k nim ústretový v individuálnych rozhovoroch.

Veronika Folentová, Martin Koleják

(článok vyšiel v krátenej forme v časopise .týždeň)
foto: internet

• Ak sa Vám článok páčil, podporte ho navybrali.sme.sk

Odporúčame

Miesto, kde zomrela ľudskosť

Miesto, kde zomrela ľudskosť

Jedna z najkrvavejších a najčiernejších kapitol svetových dejín sa začala písať presne pred 75 rokmi. Dňa 20. marca 1933 Heinrich Himmler oznámil zriadenie prvého koncentračného tábora v Dachau. Veliteľom sa stal Theodor Eicke, člen SS. Práve tento nenápadný a málo známy muž vytvoril štruktúru a o...

Tibet, hračka v rukách veľmoci

Tibet, hračka v rukách veľmoci

Krajina poznačená tvrdým osudom. Osudom menom Čína. Krajina rozprestierajúca sa pod Himalájami má vskutku ťažký údel. Geopolitická situácia urobila z Tibetu akési náraznikové pásmo medzi kedysi britskou Indiou a najľudnatejším štátom sveta. Práve Čína sa stala Tibetu osudnou. Tibet, hračka v ruk...

Kritizujem Cirkev, lebo ju milujem

Kritizujem Cirkev, lebo ju milujem

Spovedá, prednáša na Karlovej univerzite, a ako riadny profesor skúša. Je kriticky lojálny voči vlastnej Cirkvi. Dôvod? Miluje ju. Prof. PhDr. Tomáš Halík ThD. Prišiel „medzi nás“ prvý júnový deň v roku 1948. Keď sa ho pýtajú na postoj voči potratom, obhajuje život vlastným svedectvom. Narodil sa a...