Brazílska lekárka Ľudia tu už koronu veľmi neriešia. Vedia, že sa s ňou musia naučiť žiť

Celkový počet obetí koronavírusu v Brazílii v sobotu prekročil 100-tisíc. Štát s populáciou 210 miliónov obyvateľov hlási od polovice mája v priemere viac ako tisíc úmrtí denne. Číslo nakazených sa už vyšplhalo na tri milióny a nákazou si už prešiel aj prezident Jair Bolsonaro so svojou manželkou Michelle. 

V absolútnych číslach je tak Brazília druhou najzasiahnutejšou krajinou sveta za Spojenými štátmi americkými. Viacerí odborníci sa však domnievajú, že skutočné počty nakazených sú zrejme omnoho vyššie, pretože sa v krajine málo testuje. 

Maria Luisa Quintino je brazílska pediatrička, ktorá od marca stojí v prvej línii boja s koronavírusom. Pre nedostatok lekárov pracuje v piatich nemocniciach. V rozhovore približuje, v akých komunitách sa dnes koronavírus v Brazílii šíri najviac, z akého dôvodu krajina nedostatočne testuje, prečo Brazílčania majú problém s dodržiavaním protiepidemiologických opatrení či tiež to, ako dnes verejnosť vníma kroky prezidenta Jaira Bolsonara.

Štáty Latinskej Ameriky dnes evidujú najviac úmrtí na Covid-19 na svete. Aká je dnes situácia v Brazílii?

V súčasnosti je situácia napriek číslam trochu lepšia. Dnes už napríklad v São Paule rušíme extra lôžka na oddeleniach jednotiek intenzívnej starostlivosti. Už teda nemám také enormné množstvo ľudí, ktoré potrebujú tento typ starostlivosti. Na začiatku pandémie boli zasiahnutí koronavírusom hlavne bohatí ľudia, ktorí cestovali veľa po svete. Boli to tiež oni, ktorí priniesli a rozšírili „koronu“ po celej Brazílii, teda najmä vo veľkých mestách, z ktorých následne vírus poputoval ďalej.

V mestách sa dnes situácia postupne zlepšuje, alebo teda aspoň to tak vyzerá. Na vidieku ide však o presný opak a situácia je horšia než na začiatku a to je tiež hlavný dôvod nárastu čísel nakazených. To isté platí aj o chudobných ľuďoch žijúcich vo favelách (termín označujúci chudobné štvrte v Brazílii, pozn. red.), kde bežne býva v jednom dome aj 15 ľudí.

Napriek tomu podľa štúdie univerzity v São Paule môžu byť čísla dokonca 6-krát vyššie.

Áno a je to spôsobené tým, že základným problémom Brazílie je to, že nemáme dostatok testov pre všetkých. Súčasný počet nakazených vypovedá len o tých, ktorých stav bol natoľko zlý, že museli vyhľadať nemocničnú pomoc. V nemocnici ich aj otestovali a na základe toho ich identifikovali ako nakazených. Množstvo ľudí bez ťažkého priebehu či tých, ktorí sú asymptomatickí a nemajú dôvod navštíviť nemocnicu, tak vôbec nie je zachytených. A takýchto prípadov je naozaj veľa. Žijú v domnienke, že majú štandardnú chrípku, a tak nemajú potrebu ísť na test. Aj keď pri súčasnom množstve testov by sa k nemu zrejme ani nedostali, čo je však aj chybou systému. Táto štúdia teda nemusí byť ďaleko od pravdy.

V čom systém pri testovaní zlyháva najviac? Nemáte dostatok testov?

Je to zapríčinené najmä spôsobom zdravotného poistenia. Štátna poisťovňa nestačí preplácanie testov manažovať a z vlastného vrecka si to väčšina ľudí nemôže dovoliť zaplatiť. Brazílčania sa zo zákona musia okrem verejného poistenia tiež pripoistiť v súkromnej poisťovni, no tá prepláca len časť sumy za test. Teda ak má človek príznaky ochorenia Covid-19, no nemá ťažký priebeh ochorenia a nepotrebuje hospitalizáciu, zaplatiť test jednoducho nemá z čoho.

Testovanie sa prepláca, paradoxne, len tým, u ktorých je jasné, že sú koronavírusom nainfikovaní. Ak vám teda chýbajú niektoré symptómy do celej palety potrebnej na bezplatné otestovanie, pravdepodobne vás nik neotestuje, hoci je viac než možné, že by sa koronavírus u vás objavil. A to hovorím o São Paule, čo je jedno z najväčších miest na svete. Mimo miest je to skutočne žalostná situácia. A to sa už vôbec nebavíme o kvalite našich testov.

Ste pediatričkou, ako vyzerá dnes vaša práca v nemocnici? 

Čo sa týka mojich detských pacientov, nie je to také zlé. Deti zvládajú všeobecne vo väčšine prípadov ochorenie Covid-19 lepšie, takže kritických prípadov nie je veľa a skôr sa to u mojich pacientov prejavuje ako horšia chrípka. Práca v nemocnici je už iná vec. Začiatok bol pomalý, ten sme ešte zvládali. Musím však povedať, že nemocnice na prelome apríla a mája kolabovali. Aj tu sme sa museli rozhodovať, kto dostane pľúcnu ventiláciu a kto už nie, pretože sme nemali dostatok prístrojov, pričom jeden sa bežne používal aj pre dvoch pacientov.

Dnes, hoci máme viac pacientov, vieme to lepšie organizovať, no vtedy sme na to neboli vôbec pripravení. Vo väčšine z piatich nemocníc, v ktorých dnes pracujem, sú stále niektoré poschodia vyhradené čisto pre Covid-19. A podobne ako aj inde vo svete, ešte stále sú aj viaceré oddelenia pretransformované na lôžka intenzívnej starostlivosti. Ale ako som už hovorila, počet takýchto lôžok sa pomaly znižuje.

Pacient s ochorením COVID-19 sa lieči vo vnútri neinvazívneho ventilačného systému s názvom "Vanessa Capsule“. FOTO TASR/AP

Pracujete v piatich nemocniciach? Dá sa to vôbec?

Môj deň je skutočne dlhý. Vo viacerých nemocniciach som však pracovala už aj pred pandémiou. Koronavírus len spôsobil, že musím pracovať ešte viac. Veľa doktorov sa totiž nakazilo, a tak sme boli požiadaní nahrádzať ich, a to aj na iných oddeleniach, na ktoré nie sme špecializovaní, aby mohli nemocnice bez čo najmenších obmedzení fungovať ďalej.

Aj vy ste si prešli ochorením Covid-19?

Vďaka Bohu zatiaľ nie, aj keď úprimne nechápem, ako je to možné.

Pracovať však v takomto móde bez vidiny výrazného zlepšenia situácie musí byť nielen frustrujúce, ale hlavne veľmi vyčerpávajúce.

To áno. Pracujeme naozaj veľa. Celkovo v Brazílii vládne kultúra, v ktorej sa veľmi veľa pracuje, a to platí rovnako pre doktorov aj za bežných okolností. No súčasný stav je skutočne veľmi vyčerpávajúci, stresujúci a musím povedať, že aj obmedzujúci. Myslím, že nehovorím len za seba, keď poviem, že ani ja nevládzem byť v takom neustálom strehu v súvislosti s dodržiavaním všetkých opatrení. Rovnako vracať sa domov v neustálom napätí, či náhodou nie som nakazená a nenakazím tak svoju najbližšiu rodinu. Je to neuveriteľne frustrujúce a neraz ma to veľmi znervózňuje. Ten vnútorný strach sa nedá vždy celkom ovládnuť.

Koľkokrát vás už testovali na koronavírus?

Minimálne šesťkrát, no vlastne ani sama presne neviem. Už to ani nepočítam.

Máte dosť ochranných prostriedkov ako rúška, obleky či rukavice?

Dosť sme ich nemali, ani ich stále nemáme. Vládol tu chaos, no už sme si našli svoj systém. Pre nedostatok rúšok s vyšším stupňom ochrany tie najlepšie nosíme len na oddeleniach vyhradených čisto pre Covid, kde potrebujeme byť najviac chránení. A momentálne aj vďaka tejto taktike môžem povedať, že netrpíme ich akútnym nedostatkom, no to určite nie je prípad všetkých miest. Predsa São Paulo v množstve parametrov nemožno porovnávať s väčšinou krajiny.

Brazílsky prezident Jair Bolsonaro je veľkým odporcom nosenia rúšok a v čase pandémie koronavírusu mal celkovo veľký problém so zavádzaním protiepidemiologických opatrení v krajine. Dokonca sa zúčastňoval na protestoch za rušenie „lockdownu“. Aj on sa však na začiatku júla nakazil koronavírusom a dnes je ním infikovaná aj jeho manželka. Ako vnímajú zdravotníci jeho postavu v boji s koronavírusom?

Väčšina z nás jeho reči na túto tému, myslím, ignoruje. Nemáme čas to riešiť, pretože si musíme robiť svoju robotu.

Som unavená vracať sa stále domov s napätím, či som sa náhodou nenakazila.Zdieľať

Čo názor širšej verejnosti?

Celá brazílska verejnosť je veľmi rozdelená na tých, ktorí prezidenta podporujú, a tých, ktorí ho vyslovene neznášajú. Takto to bolo už aj pred pandémiou, no nebolo to až také vypuklé, ako to vidieť dnes. Je to len môj osobný dojem, no zdá sa mi, že skupina odporcov narastá. Ani ja si nie som istá, kam by som samu seba zaradila, pretože v niektorých smeroch spravil aj dobré veci a to mu nemožno odoprieť. Ale teraz v čase pandémie jeho slová a činy nemajú nič spoločné s tým, čo káže veda či aspoň k čomu človeka vedie zdravý rozum. A to nehovorím o tom, že viac ako s koronavírusom bojuje s guvernérmi štátov, ktorí jeho politiku v čase pandémie odmietajú, čo platí aj pre São Paulo. Miestny guvernér je známy svojím vyjadrením, že okrem koronavírusu čelíme aj „Bolsonavírusu“.

Zdravotníci prevážajú pacienta podozrivého na koronavírus do nemocnice v hlavnom meste Brazílie. FOTO TASR/AP

Sú ľudia z prezidentových slov zmätení?

Určite sú, a veľmi. Keď človek počuje názor vedcov či lekárov, následne stanovisko guvernérov a na konci komentár prezidenta, má pocit, akoby žil v úplne inej krajine. Najmä však „vďaka“ prezidentovi, ktorý stále vo veľkej časti obyvateľstva vzbudzuje prirodzený rešpekt, si väčšina spoločnosti na samom začiatku pandémie myslela, že je to len chrípka a ochorenie tak podcenila. Počúvať dookola o tom, že koronavírus spôsobuje len „soplík“, prípadne že to celé je len mediálny trik, zanechalo svoju stopu. Veľa ľudí prezidentovi verilo, však predsa to hovorí prezident. Je pravda, že súčasná mortalita sa pohybuje v rozmedzí troch až piatich percent, čo nie je zas také dramatické číslo a mohlo by to byť aj horšie, no ak máme viac ako 100-tisíc mŕtvych, nemôžeme to v žiadnom prípade ignorovať a tváriť sa, že sa nič nedeje.

Ďalšia vec je, že viac ako posledné dva mesiace nemáme poriadneho ministra zdravotníctva. Potom čo prezident odvolal ministra, ktorý bol za zavádzanie reštriktívnych opatrení a kritizoval jeho ľahkovážnosť vo vyjadrovaní, vystriedalo sa ich niekoľko, ktorí s týmto rezortom nemali nič spoločné. A tak už nikto nie je dnes prekvapený, že na čele ministerstva stojí generál. Je to proste jeden veľký neporiadok.

Predpokladám, že spoločnosť bude zrejme rozdelená aj v názore na to, či má zmysel nosiť rúško, keďže sám prezident ho nenosí.

Celá táto komunikácia viedla k viacerým nedorozumeniam. Je faktom, že časť ľudí rúška vôbec nenosí. Došlo k tomu najmä po tom, čo Bolsonaro zrušil povinnosť ich nosenia na viacerých miestach, ako napríklad aj v kostoloch. No aj tu je opäť spor medzi centrálnou vládou a miestnymi vládami, ktoré chcú obnoviť povinné nosenie rúšok na verejnosti, keďže pandémia neustupuje a je to zatiaľ jedno z najlepších a najjednoduchších riešení, ktoré v boji s koronavírusom poznáme. Asi nie nadarmo mnohé svetové štúdie pripisujú rúškam taký veľký význam. Napriek všetkému však z vlastného pozorovania usudzujem, že skoro všetci ľudia rúška nosia, no svojským brazílskym spôsobom. Ale to platí pri viacerých okolnostiach.

Ako to myslíte?

Snažíme sa robiť to, čo sa pokladá za správne, no nie tak, ako by to človek naozaj mal robiť. (Smiech.) Takže napríklad keď sú ľudia na ulici, rúško si dajú, no keď si myslia, že sú už v bezpečnej vzdialenosti, hneď si ho dajú dole. A to nehovorím o tom, že skoro nikto pri nosení rúška nemá zakrytý nos, len ústa, čím to v podstate stráca zmysel. Ale hlavne že všetci rúško majú, takže neprichádzajú o pocit, že si splnili svoju úlohu.

Brazílsky prezident Jair Bolsonaro hovorí bez rúška počas aprílového protestu k stúpencom, ktorí pred hlavným veliteľstvom armády protestovali proti nariadeniam obmedzujúcim pohyb, vydaným guvernérmi niektorých štátov. Po prekonaní koronavírusu však už rúško na verejnosti nosí. FOTO TASR/AP

Hovoriť o dodržiavaní sociálneho odstupu pri brazílskej náture asi tiež nemá veľmi zmysel.

To teda nie. V našej kultúre sú si ľudia veľmi blízki, pri stretnutí sa vždy pobozkajú, objímu. Pandémia je v tomto veľká záťažová skúška. Ale ľudia sa naozaj snažia zvyknúť si na nový normál, no nie vždy sa to darí. Pre ľudí je nesmierne čudné stretnúť niekoho a nepobozkať ho na líce. Čo ma však najviac desí, a vidím to aj pri svojej práci s deťmi, je výrazný nárast depresívnych a úzkostných stavov. U ľudí za zvyšuje počet problémov spojených s duševným zdravím, čo je určite dôsledkom aj sociálneho odlúčenia. A vnímam to aj na vlastnej koži.

Aká je vaša skúsenosť?

Ja osobne som svojich starých rodičov nevidela päť mesiacov. Ani s vlastným priateľom som sa nestretávala vyše štyroch mesiacov, čo je pre našu kultúru oveľa náročnejšie ako pre kohokoľvek iného. Pandémia tu však trvá už veľmi dlho a ľudia jednoducho viac nevládzu. Sú vyčerpaní z toho množstva obmedzení. Verejné miesta sú stále do istej miery zavreté a pre ľudí tu jednoducho je nezvykom nestretávať sa. Keby sme pridali na začiatku pandémie, možno by sme boli dnes na tom ako v Taliansku. Zažili by sme ťažké obdobie, ale už by bolo dobre. No ľudia nevidia svetlo na konci tunela.

Fungovala karanténa v Brazílii v praxi?

Ako pre koho. Ja som ju striktne dodržiavala. Formálne sme ako krajina boli v pomerne drastickej karanténe vyše dvoch mesiacov. Prvé dva týždne to fungovalo, pretože sa ľudia báli. Ulice boli prázdne, nikde žiadne autá. No potom si Brazílčania išli opäť vlastnou cestou. Ale v tomto prípade treba povedať, že ľudia si ani nemohli dovoliť zostať doma, a to hlavne z ekonomických dôvodov. Väčšina z nás nemá skoro žiadne finančné rezervy, museli sme jednoducho pracovať, aby sme mali z čoho žiť. Ľudia tu žijú od výplaty k výplate a pracovať z domu si tu len tak niekto dovoliť nemohol.

Viac ako 60 združení brazílskych zdravotníkov viní prezidenta Jaira Bolsonara z genocídy a zo zločinov proti ľudskosti vzhľadom na jeho prístup k pandémii. Čo si o tom myslíte vy?

Myslím si, že ľudia by mali byť opatrní v tom, čo hovoria. A to platí ako pre prezidenta, tak aj pre tieto organizácie. Nemôžete len tak prísť s takýmito tvrdeniami a už v beztak veľmi polarizovanej spoločnosti ešte viac diskusiu vyhrotiť. Toto nie je zápas jedného proti druhému. Pandémia znamená boj všetkých spoločne proti vírusu a hľadanie toho najlepšieho riešenia. Nie sa tu okrikovať a len tak hovoriť, čo si myslím. Ale dodávam, musí to platiť pre obe strany.

Brazília napriek nárastu počtu prípadov po štyroch mesiacoch opäť otvorila medzinárodné letiská. Spozorovali ste už nejaký nárast turistov?

Ani nie. Ľudia, ktorí dnes cestujú, sú naozaj len tí, ktorí potrebujú cestovať, či už za prácou, alebo rodinou. Alebo sú to tí, ktorí sa tu nachádzali ešte pred pandémiou. Zároveň však neviem, prečo by sem chcel v súčasnom štádiu pandémie nejaký turista vôbec prísť.

Aktivisti v špeciálnych ochranných odevoch vykopávajú hroby na slávnej pláži Copababana v brazílskom meste Rio de Janeiro. Chceli tak vyjadriť úctu obetiam infekčného ochorenia COVID-19. FOTO TASR/AP

Bolsonaro tiež odporúčal používať na liečbu koronavírusu antimalarikum hydroxychlorochín, ktoré však podľa niektorých štúdií môže spôsobiť viaceré vedľajšie účinky a jeho používanie sa v prípade koronavírusu neosvedčilo. Používali ste ho aj vy v nemocniciach?

Áno, skúšali sme ho, no v súčasnosti ho už nepoužívame, lebo sme videli, že to fungovalo len na začiatku pri veľmi ťažkých pacientoch. Aj pri nich to však bolo diskutabilné, takže sme od tohto lieku v nemocniciach aj pomerne rýchlo upustili.

Boja sa ľudia stále koronavírusu alebo pandémiu už natoľko nevnímajú?

Zo svojej skúsenosti usudzujem, že to už veľmi neriešia. Uvedomujú si, že sa s ňou musia naučiť žiť a svet sa kvôli korone nezastaví.

A čo školy? Otvoria sa v septembri?

Pôvodný plán bol otvoriť ich 8. septembra, no mesiac pred otvorením museli byť všetky mestá v štáte São Paulo aspoň v žltej zóne, pričom zelená je najlepšia a červená najhoršia. Celý štát sa totiž riadi epidemiologickým semaforom zohľadňujúcim súčasnú situáciu. Neskôr sa podiel miest potrebných na otvorenie znížil na 80 percent, no zatiaľ je v žltej zóne len 65 percent z nich. Takže všetko nasvedčuje tomu, že sa školy asi neotvoria.

Čo potom?

Malo by sa pokračovať v online vyučovaní, no v prípade štátnych škôl sa o ňom nedá vôbec hovoriť. Školy nemajú pre deti dostatok tabletov či notebookov a veľa detí si podobné zariadenia nemôže dovoliť. A to sa nerozprávame ešte o dostupnosti internetu. Brazíliu čaká ešte ťažké obdobie.