Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
03. august 2020

„Woke“ ideológia

Ružový teror

Blížime sa k mäkkej totalite. „Woke“ ideológia a rasové povedomie získavajú kontrolu nad kľúčovými inštitúciami amerického života.

Ružový teror

6. jún 2020. Demonštrácia proti rasizmu vo Washingtone. Foto: TASR/ AP – Alex Brandon

Jeden čitateľ, ktorý si žiada zachovať anonymitu, pracuje na federálnej prokuratúre v republikánskom štáte a slúži pod prokurátorom menovaným Republikánskou stranou, mi poslal e-mail, v ktorom píše:

Falošným bohom „woke“ ideológie sa klania nielen Baylorova univerzita a „konzervatívni“ akademici. Pozrite sa, s čím mám do činenia vo svojej práci na federálnej prokuratúre v štáte. [...] Prezidentom je Donald Trump, ministrom spravodlivosti (pod ktorého federálne prokuratúry spadajú – pozn. prekl.) William Barr, prokurátorom [v čitateľovom okrsku] je republikánsky nominant. Napriek tomu máme komisiu pre diverzitu a odporúčané čítanie od najväčších radikálov ako napríklad Robin DiAngelová. Ak budú federálnych žalobcov biť po hlave týmto odpadom, keď sú pri moci Trump a republikáni, viete si predstaviť, aké to bude, keď prevezme opraty Biden?

Veľmi presvedčivo hovoríte, že táto „protirasistická“ agenda prenikla hlboko do inštitúcií, ktoré by človek normálne považoval za konzervatívne.

Moja práca je od politiky dosť izolovaná. V minulosti veľmi nezáležalo na tom, či je prezidentom Bush, Obama alebo Trump. Dokázal som fungovať a žalovať prípady bez ohľadu na hlúposť Washingtonu D.C. Cítim však, že táto izolácia slabne. „Woke“ ideológia tak skoro neodíde a keď je teraz na zozname odporúčanej literatúry DiAngelová, neviem si predstaviť, čo sa bude vyžadovať neskôr.

Čitateľ mi potom preposlal e-mail odoslaný celému svojmu úradu. Reprodukujem ho tu bez adries ministerstva spravodlivosti:

V mene Komisie pre diverzitu by sme chceli poďakovať každému, kto sa zúčastnil na dnešnom virtuálnom okrúhlom stole. Ak ste sa nemohli zúčastniť, prišli ste o výbornú diskusiu medzi našimi hosťami a o úžasné vstupy od našich spolupracovníkov. Dúfame, že sa na virtuálnom okrúhlom stole budete môcť zúčastniť budúci mesiac. Keby sa niekto z vás chcel skontaktovať s [meno] alebo [meno], sú v kópii tohto e-mailu.

Získali sme spätnú väzbu v rámci prieskumu, ktorý sme rozoslali minulý týždeň, a podelili sa s ňou v skupine, aby sme rozbehli diskusiu. Ak ste prieskum premeškali, navštívte, prosím, tento odkaz [zmazaný], na ktorom sa stále môžete anonymne zúčastniť na tomto prieskume. Tiež si môžete prečítať odpovede niektorých svojich spolupracovníkov, aby ste lepšie pochopili, ako sa práve teraz cítia.

Cieľom tohto úvodného stretnutia bolo pomôcť rozbehnúť v našom okrsku diskusiu o rase a o súčasných udalostiach. Dohodli sme sa, že v dnešnej diskusii budeme pokračovať v skupinkách po celom okrsku. Slobodne si vytvorte svoju vlastnú skupinku. Potom ide o to, aby zástupca skupinky prišiel s problémami/dôležitými vecami k virtuálnemu okrúhlemu stolu. Dúfame, že to umožní hovoriť pravdu bez strachu. Silno by som vám odporúčal, aby ste sa vo svojej skupine všemožne snažili o diverzitu, no identifikovali aj to, čo máte všetci spoločné.

Nasledujúci virtuálny okrúhly stôl plánujeme na [dátum]. Dovtedy sa, prosím, stretnite so svojou skupinkou a porozprávajte sa o veciach prebratých na dnešnom stretnutí. Pozrite si aj ďalšie témy na zamyslenie.

– Čo pre vás znamená diverzita a inklúzia?

– Čo je v skutočnosti rasizmus a ako vyzerá dnes?

– Aké výhody by mala väčšia diverzita zamestnancov?

 

Čítate? Tu je zopár kníh, ktoré môžete zvážiť prečítať.

– Robin DiAngelová: White Fragility (Biela krehkosť)

– Ijeoma Oluová: So You Want to Talk About Race (Takže vy sa chcete rozprávať o rase)

– Eduardo Bonilla-Silva: Racism Without Racists (Rasizmus bez rasistov)

 

Tu je niekoľko užitočných odkazov:

Stránka programu pomoci zamestnancom

Blog programu pomoci zamestnancom

Tipy na nábor zamestnancov a službu verejnosti mimo úradu

Inzercia

Antirasistické zdroje z programu Väčšie dobro

21-denná výzva budovania návykov pre rasovú rovnosť

Už je tu Rod. Klikol som si na 21-dennú výzvu budovania návykov pre rasovú rovnosť, ktorá je od Americkej advokátskej komory. Je to čistá, nefalšovaná, úplne nevyvážená ľavicová ideológia. Predstava, že niekto nabáda právnikov z Ministerstva spravodlivosti USA, aby sa ponorili do tohto toxického materiálu, je hlboko znepokojivá.

Všetci sme už veľa počuli o knihe od Robin DiAngelovej, no ešte som toho veľa nepočul o knihe od Ijeomy Oluovej. Trochu som si počítal časti, ktoré sú dostupné na Amazone vďaka funkcii Look inside. Vlastne získate celkom dobrú predstavu, o čom kniha je. Pozrite si tento úryvok z úvodnej kapitoly:

Systémový rasizmus je stroj, ktorý beží, či už ťaháme za páčky, alebo nie. Už len tým, že ho necháme na pokoji, sme zodpovední za to, čo vytvára. Ak chceme niečo zmeniť, musíme tento stroj úplne rozobrať.

Preto by ste si práve teraz mali položiť otázku: Prečo som tu? Vybral som si túto knihu s konečným cieľom pričiniť sa, aby boli ľudia voči sebe milší? Vybral som si ju s cieľom spriateliť sa s viacerými ľuďmi z rozličných rás? Alebo som si ju vybral s cieľom pomôcť bojovať proti systému, ktorý utláča a doslova zabíja farebných ľudí? Lebo keď sa chcete silou-mocou pridŕžať definície rasizmu, ktorá sa redukuje len na „čokoľvek, keď je niekto zlý k niekomu inej rasy“, tak vďaka tejto knihe svoje ciele nedosiahnete. A sú to ciele skutočné a vznešené, keď ich nazveme ich pravým menom, lebo naozaj by sme mali byť navzájom voči sebe milší. Keď sa však pozerám na to, čo vystavuje mňa a milióny ďalších farebných ľudí riziku, potom je to, že bieli ľudia nie sú milí ku mne a k ľuďom, ktorí vyzerajú ako ja, na zozname priorít veľmi nízko.

A:

Navyše keď ignorujeme faktor inštitucionálnej podpory rasovej zaujatosti ako súčasť rasizmu, vymazávame tým reálnu škodu, ktorú táto inštitucionálna podpora spôsobuje. Keď povieme: „všetky rasové predsudky sú rovnako škodlivé“, popierame tým veľkú časť škody spôsobenej farebným ľuďom a zbavujeme sa príležitostí túto škodu napraviť.

A:

Na účely tejto knihy budem používať druhú definíciu rasizmu: predsudok voči niekomu na základe rasy, keď tieto predsudky posilňuje systém moci. A túto definíciu vám odporúčam používať vo vašom každodennom živote, ak ste si dali za cieľ znížiť systémové škody, ktoré rasizmus v Amerike spôsobuje farebným ľuďom.

Ak si prečítate to, čo je z Oluovej knihy k dispozícii na internete, zistíte, že nebude tolerovať akýkoľvek nesúhlas so svojím pohľadom. Buď s jej názorom na „systémový rasizmus“ súhlasíte, alebo ste súčasťou problému a (ako píše) necíti sa pri vás „v bezpečí“. Je to nepokrytá manipulácia a nerozumnosť. Predstavte si však, že niekto prikazuje žalobcom ministerstva spravodlivosti čítať túto knihu, ktorá má veľmi jasný názor na to, čo je to spravodlivosť, keď príde na rasové otázky – a nejde o spravodlivosť v obvyklom zmysle slova. Je to spravodlivosť určená výsledkami celej skupiny. Nemám potuchy, aké má Oluová osobné politické presvedčenia, no takto chápali spravodlivosť Sovieti. Jej najzákernejšiu a najvražednejšiu formu sformuloval riaditeľ Leninovej tajnej polície na Ukrajine. Citujem ho v tomto úryvku zo svojej nadchádzajúcej knihy Live Not By Lies (Nežite podľa lží):

V roku 1918 Lenin rozpútal červený teror, vyhladzovaciu kampaň proti tým, ktorí odporovali boľševickej moci. Martin Lačis, riaditeľ tajnej polície na Ukrajine, dal svojim agentom tieto pokyny:

Keď chcete vedieť, či sa obvinený búril proti Sovietom zbraňami alebo slovom, nepozerajte sa do zložky s inkriminujúcimi dôkazmi. Namiesto toho sa ho spýtajte, do ktorej triedy patrí, aký má pôvod, aké vzdelanie, aké zamestnanie. Toto sú otázky, ktoré určia osud obvineného. Toto je význam a podstata červeného teroru.

Dobre si všimnite, že slová a skutky jednotlivca nijako nesúviseli s tým, či bol uznaný za vinného alebo nevinného. Jeho vina sa predpokladala čisto na základe jeho triedy a sociálneho statusu. Z revolúcie, ktorá začala ako pokus napraviť historické nespravodlivosti, sa rýchlo stal vyhladzovací výkon surovej sily. Komunisti ospravedlňovali väznenie, ožobračovanie, ba dokonca aj popravovanie ľudí, ktorí stáli v ceste pokroku, ako nevyhnutnosť na dosiahnutie historickej spravodlivosti nad údajnými privilegovanými vykorisťovateľmi.

Mäkšia a nekrvavá forma tej istej logiky funguje v amerických inštitúciách. Progresívci, ktorí bojujú za sociálnu spravodlivosť, presadzujú svoje nenávistné chápanie spravodlivosti sčasti tak, že terorizujú ľudí, ktorí s nimi nesúhlasia, a robia to tak dôkladne ako ktorýkoľvek inkvizítor na love nepriateľov náboženskej pravovernosti.

Nežartujem, keď vravím, že sa blížime k mäkkej totalite. „Woke“ ideológia a rasové povedomie získavajú kontrolu nad kľúčovými inštitúciami amerického života. Ako upozorňuje môj korešpondent, ak sa toto deje na ministerstve spravodlivosti za Donalda Trumpa a Billa Barra, len si predstavte, čo sa bude diať za demokratického prezidenta a ministra spravodlivosti. Vôbec nehovorím, že by právnici a zamestnanci na ministerstve spravodlivosti nemali nič z tohto čítať. Je dôležité, aby sledovali súčasné myslenie o týchto veciach. No kde je vyváženosť? Kde je kritický odstup? A prečo by niekto, kto nesúhlasí s ľavicovou politickou líniou, mal byť taký hlúpy, aby na tieto tri otázky odpovedal nahlas?

Nie, neverím, že budeme mať v Amerike červený teror. Keď však ministerstvo spravodlivosti odporúča právnikom, ktorí preň pracujú, aby sa ponorili do teórie spravodlivosti, ktorá súdi ľudí podľa výsledkov celej spoločnosti, ako môžu členovia tried, ktoré upadli do nemilosti, nemať obavy z toho, čo nás čaká na právnom fronte? Ak ste biely, ste vinný – toto je význam a podstata ružového teroru.

Text vyšiel v The American Conservative. Uverejnené so súhlasom redakcie. Preložil Matúš Sitár. 

Rod Dreher je redaktor časopisu The American Conservative. V minulosti bol prispievateľom a redaktorom New York Post, The Dallas Morning News, National Review, South Florida Sun-Sentinel, Washington Times a Baton Rouge Advocate. Rodove komentáre boli uverejnené okrem iných publikácií v The Wall Street Journal, Commentary, Weekly Standard, Beliefnet a Real Simple a bol hosťom v NPR, ABC News, CNN, Fox News, MSNBC a BBC. S manželkou Julie a s ich tromi deťmi žije v Baton Rouge v štáte Louisiana. Napísal štyri knihy: The Little Way of Ruthie Leming (Malá cesta Ruthie Lemingovej), Crunchy Cons (Chrumkaví konzervatívci), How Dante Can Save Your Life (Ako vám Dante môže zachrániť život) a The Benedict Option (Benediktova voľba).

Odporúčame