K veci Základom sú potraty

V tejto našej dobe, dobe všeobecnej skazy, kompromisov a znechutenia a tiež neviazanosti a anarchie, je podľa mňa dôležitejšie než kedykoľvek predtým pridržiavať sa svojho jednoduchého, ale hlbokého presvedčenia, ktoré som mal, keď som začínal svoju kňazskú prácu (a pridržiavam sa ho stále) a ktoré mi dáva planúcu túžbu povedať celému ľudstvu: „Tieto svetové krízy sú krízami svätých.“ –  z knihy Boží priatelia od sv. Josemaríu Escrivu (kapitola „Bohatstvo obyčajného života“ 4. odsek).

Povedzme si to konkrétne. Odpoveď na výtržnosti a nezákonnosť? Osobná svätosť. Na oponu klamstva, ktorá na nás musí padnúť po prípade Bostock? Svätosť. Na všeobecnú nevedomosť, pokrytectvo a zlobu, ktoré každý deň jasne vidíme? „Buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec.“

Nech je teda naším východiskom, že nekonečne dôležitejšie, ako mať správne názory, je stráviť každý deň hodinu v modlitbe, prijímať Eucharistiu, čítať evanjelium, modliť sa ruženec a pokúšať sa praktizovať cnosti.

No i tak je otázka, aký praktický postup je najlepší pre našu Res publica či „verejnú vec“, jednu z „troch nevyhnutných spoločností“, do ktorej ako kresťania patríme. A tu budem tvrdiť, že najlepším postupom, a to až natoľko, že si vyžaduje intenzívne a rozhodné sústredenie, je pro-life snaha.

Pod „pro-life snahou“ mám na mysli činnosť na všetkých frontoch: menovanie sudcov, voľbu úradníkov, výchovu a vzdelávanie detí, používanie médií a presviedčanie spoluobčanov – no predovšetkým to posledné. Musíme urýchliť pomalý posun verejnej mienky k prevládajúcemu konsenzu, že potrat je nemilosrdné zlo a že by mal byť v takmer všetkých prípadoch ilegálny.

Po prvé, skupina prípadov týkajúcich sa súkromia, v ktorých rozhodoval Najvyšší súd USA a ktoré zmenili rodinu a občiansku spoločnosť na základe nepravdivého chápania autonómie, je najzraniteľnejšia vo veci potratu. Pod „skupinou prípadov týkajúcich sa súkromia“ mám na mysli prípady Griswold, Eisenstadt, Roe, Casey, Lawrence, Obergefell a pravdepodobne, hoci len implicitne, aj prípad Bostock. Po nich budú pravdepodobne nasledovať rozhodnutia schvaľujúce polyamorné manželstvo, právo na samovraždu a ochranu genetickej manipulácie s ľudským potomstvom.

Zo všetkých týchto vecí je to práve potrat, pri ktorom obyčajní občania dokážu najlepšie odporovať Najvyššiemu súdu. Na nesprávnosti potratu je čosi zrejmé, čo sa nevyskytuje pri kontrole pôrodnosti ani údajnom rovnakopohlavnom manželstve. Nachádza sa na prístupnej „strednej úrovni“ prirodzeného zákona – ktorá nie je ani najzákladnejšia ani  príliš podrobná – presne tak ako Desatoro.

Nesprávnosť potratu sa dá ľahko vyjadriť jazykom práv, rovnosti a nediskriminácie, na ktorom stojí americká verejná diskusia. Zrušme potraty a nakoniec budú musieť padnúť aj ostatné rozhodnutia založené na falošnom „práve na súkromie“ a „sladkom tajomstve života“ z prípadu Casey, aj keď možno nie de iure, tak aspoň vo vlastnom svedomí.

Po druhé, legalizácia potratov je dokázateľne zdrojom klamstiev a totality politickej korektnosti. Aby sme ju zvrátili, musíme zvrátiť aj jej príčinu. Počnúc prípadom Roe nachádzame v kultúre elít a v médiách pravidlá, ako rozprávať, ktoré sú zamerané na zakrývanie pravdy (plod, a nie nenarodené dieťa, protipotratový, a nie za život, ukončenie tehotenstva, a nie zabitie nenarodeného), a v médiách „gentlemanskú dohodu“ neinformovať o prípade Roe korektne a neukazovať, čím potrat v skutočnosti je.

S legalizáciou potratov prišla „zrada intelektuálov“, ako napríklad znalecké posudky historikov v súdnych procesoch, ktoré nehanebne prekrúcali dejiny potratovej legislatívy štátov. (Potratovú legislatívu štátov stimulovala lekárska profesia po objavoch o povahe počatia a vnútromaternicového vývinu.)

Prvou obeťou „kultúry rušenia“ (cancel culture) bol Robert Bork. Pri jeho nominačnom pohovore bola občianska diskusia prvýkrát otrávená hanobením, útokmi na charakter a starostlivým zbieraním dôkazov určených na jeho očiernenie a ohovorenie.

Po tretie cítime, že Američania, ktorí chcú budovať svoju rodinu, vyučovať svoje deti a riadiť svoju firmu podľa kresťanských princípov, sú čoraz viac akoby zvieraní do klieští. V snahe zistiť, kto a čo je za tým, tápeme a trochu nasilu hovoríme o „elitnej kultúre“ a tak ďalej. Akadémia, odborné organizácie, mainstreamové médiá, veľké technologické firmy, environmentalizmus – zdá sa, že toto všetko je posadnuté týmto duchom. No nech už je za tým akákoľvek hybná sila, jedno je isté: najviac im leží na srdci to, aby boli legálne potraty. Tieto inštitúcie treba zdiskreditovať, čo sa právom stane vtedy, keď sa zdiskreditujú potraty.

Po štvrté, reálne najdramatickejší potenciál otvoriť ľudí pravde o rodine, spoločnosti a evanjeliu má konverzia vo veci potratov u jednotlivých ľudí (čo je jediný spôsob, akým sa deje).

Jeden osobitne úprimný človek raz po dlhom rozhovore o potratoch, keď už bol presvedčený intelektuálne, sa zrazu stiahol a zvolal: „Ak odmietnem potraty, musím sa vzdať aj sexu.“

Áno, potraty predstavujú nevyhnutný predpoklad pre kultúru náhodného sexu a sexuálnej revolúcie (ako pripustil prípad Casey). Odmietnuť jedno prakticky núti zavrhnúť aj druhé. A nech je Bernard Nathanson príkladom pravdy, že cesta od potratovej kliniky sa zbieha s cestami, ktoré vedú do Ríma.

Po piate, zrušenie legálnych potratov – potratov ako „práva“ – je preukázateľne základom pre obnovu rodinnej lásky a vlastenectva. Nemám na mysli len to, že vojakovi pripadá odporné zomrieť za slobodu chápanú ako slobodu ísť na potrat. Skôr mi ide o to, že vlastenectvo sa v klasickom zmysle chápe ako pietas, láska k vlasti ako k zdroju vlastného života, výživy, výchovy a vzdelávania (podobne ako pri rodičoch).

Ako však môže byť človek, ktorý jasne myslí, vďačný svojim rodičom za svoje narodenie, keď bolo predmetom kalkulácie? Alebo ako môžeme mať hlbokú lásku ku krajine, ktorá nedokáže prejaviť žiaden záujem o to, aby sme sa vôbec narodili?

Zjavne je to základná vec: legalizácia potratov je hlavným zlom, ktoré postihuje našu krajinu, a ostatné z neho vyplývajú.

Michael Pakaluk, odborník na Aristotela a riadny profesor na Pápežskej akadémii sv. Tomáša Akvinského, je profesorom na Buschovej škole obchodu a ekonomiky na Americkej katolíckej univerzite. Žije v Hyattsville v štáte Maryland so svojou manželkou Catherine, ktorá je tiež profesorkou na Buschovej škole, a s ich ôsmimi deťmi. Jeho najnovšia kniha je o Evanjeliu podľa Marka The Memoirs of St Peter (Pamäti sv. Petra). Nasledujúca kniha, Máriin hlas v Jánovom evanjeliu, vyjde vo vydavateľstve Regnery, v edícii Gateway.

Pôvodný článok: Abortion is the Crux

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.