Ako prežiť sedemnásť rokov doma s deťmi

Toto leto sme odštartovali verejnú diskusiu o rodičovskej dovolenke. Niektoré ženy sa vyslovujú za rýchly návrat do práce, iné podporujú model, že pracovať sa dá aj popri deťoch. A potom sú tu ženy, ktoré sa rozhodli, že ostanú s deťmi doma a nebudú pracovať. Prinášame rozhovor s Gabrielou Jankovou, ktorá strávila sedemnásť rokov na rodičovskej dovolenke, počas ktorej vychovala päť detí. Aj spätne si myslí, že to bolo najlepšie možné rozhodnutie. 

Kedy prišlo vaše prvé dieťa?

Rok po svadbe. Môj manžel Števo ešte študoval posledný rok na vysokej škole, po narodení Terezky narukoval na vojnu. 

Z čoho ste vlastne žili?

Z lásky (smiech). Finančne to bolo tak, že keď Števo študoval v Košiciach, poberala som na neho rodinné prídavky a ešte som pracovala. Potom som mala materskú a plus sme mali príspevok na bývanie, ktorý štát vtedy platil rodinám vojakov.

Sama vravíte, že na začiatku ste mali trochu problémy s financiami. Prečo ste dieťa neodložili?

Zmýšľanie typu "odložme tehotenstvo o rok-dva, poďme na dovolenku, kúpme si auto alebo byt" nám bolo cudzie. Skôr sme mali obavy, čo budeme robiť, keď deti nebudeme môcť mať. U nás bola priorita byť spolu a mať deti, to je ten skutočný prepych, nie auto, Chorvátsko či zariadený byt.

Prečo ste sa už na začiatku rozhodli, že budete doma s deťmi a manžel bude pracovať?

Malo to viacej dôvodov. Vstup do manželstva bol jednak najväčší životný projekt, aký som si vedela predstaviť. A druhá vec je tá, že som si uvedomovala, že niektorým mojim spolužiakom niečo chýba - boli príliš uzavretí, trpeli istými emocionálnymi výkyvmi, depresiami a podobne. Keď som sa s nimi bavila, zistila som, že to všetko ide z rodiny, že buď sa o nich nestarala mama, alebo otec bol často preč, alebo boli obeťou toho, že boli buď u jednej, u druhej babky, v škole, škôlke a ani nevedeli, kde sú poriadne doma. Jednoducho im chýbala prítomnosť rodičov. Keďže som mala blízko ku psychológii, naštudovala som si, že do siedmich rokov môže dať rodič dieťaťu najviac, a uvedomila si, že by bolo hlúpe od milujúceho rodiča, aby to zveril niekomu inému.

Všeobecne sa to chápe tak, že žena na rodičovskej je celý deň len s deťmi a ináč nie je nijako aktívna. Necítili ste sa niekedy ako otrok dieťaťa?

Som typ človeka, ktorý musí byť aktívny a prijímať nové informácie, lebo inak by som asi zomrela. Veľa som čítala, od kníh, ako ako vychovávať dieťa až po informatiku a kombinatoriku. Takisto bolo veľmi dôležité, že som sa stretávala s ľuďmi, mali sme a stále máme spoločenstvo rodín, kde sme sa pravidelne stretávali, chodili na výlety a aktivizovali sme sa vo farnosti.

Ale nemali ste pocit, že rodičovská vás vo všetkom brzdí? Chceli ste byť aktívna, túžili ste po poznaní a ďalšom vzdelaní.

Ak prišiel taký pocit, tak som si stále prehodnotila, na čom mi najviac záleží. Život je o tom, že niektoré veci robíte, pretože chcete a iné preto, že musíte. Niekedy som chcela, niekedy musela. No snažila som sa ostať verná svojmu rozhodnutiu, že má zmysel, keď ostanem doma.

No predsa aj matka sa potrebuje nejako realizovať.

A prečo by sa nerealizovala pri svojich deťoch?

Lebo to nevynáša. Navyše, mnohé ženy potrebujú iný typ realizácie, chcú pracovať vo svojom odbore.

Áno, lenže čo nič nestojí, za veľa nestojí. Keď materstvo a námaha byť s deťmi nič nestoja, lebo sa realizujem v práci a deti za mňa vychováva niekto iný, tak to potom za veľa nestojí. A potom to vidno na deťoch.

Nikdy ste nemali pocit, že ostať doma s deťmi je menejcenné?

Bolo mi to dávané najavo. Mali sme napríklad stretnutie z gymnázia. Veľa mojich spolužiakov úspešne doštudovalo - boli tam lekári, ekonómovia, inžinieri, a ja som mala dve deti a tretie na ceste. Oni mi rozprávali, ako boli tam a tam, na zahraničnej ceste, na kongrese a ja som mohla tak akurát povedať, že keď dieťaťu stúpla teplota nad 38,5 treba dať Paralen, dovtedy to nie je potrebné. Jasné, že som sa vtedy cítila menejcenná, ale vedela som, čo chcem. Vždy ak chceš niečo získať, musíš aj niečo stratiť. A vzdelanie, kariéru a realizáciu som bola ochotná stratiť alebo odložiť na neskôr.

Na druhej strane sa často možno tí druhí cítili menejcenní v oblasti rodiny, starostlivosti o domácnosť a o deti. To bola istým spôsobom moja profesia, ktorú som sa snažila robiť naplno. A to nielen po tej stránke, že mám mnoho načítané, ale tiež som sa snažila vedieť o mojich deťoch veľa ako o osobnostiach - aký mali dnes pozitívny, aký negatívny zážitok, ako hodnotia to a ono, aby som vedela, čo prežívajú. V takých situáciách sa zas Števo cítil veľakrát menejcenný, lebo na ne nemal toľko času ako ja, nemal taký prehľad. On mal kariérny rast, ja som mala prehľad o deťoch.

Nechýbala vám nikdy práca?

Tej práce doma je dosť. A keď sa rozrastá rodina, pribúda rôzna práca. Musím povedať, že veľkým plusom bolo to, že sme na to boli dvaja. Obidvaja sme prijali filozofiu, že urobíme všetko preto, aby som bola doma. Čiže ak Števo videl, že je to na mňa už veľa, tak mi dal trošku priestor alebo ma povzbudil, vypočul. Obaja sme ťahali za tú istú nitku, pretože to bolo rozhodnutie nás oboch. A čo bolo perfektné, učil sa so mnou rozprávať. To asi najviac chýba žene na materskej, pretože s deťmi rozpráva tak detsky a mužovi nie je vlastné rozprávať. No on sa o to veľmi snažil. A vážim si aj to, že keď prišiel z práce, rozprával mi aj odborné úlohy. Keď si v roku 2009 otvoril živnosť, zapojil aj mňa a riešil so mnou všetky záležitosti. Vlastne sme začali spoločnými silami budovať „našu firmu“, pre ktorú dnes pracujem aj ja.

Nemali ste počas rodičovskej niekedy krízu, pocit, že toho máte plné zuby, že chcete čím skôr vypadnúť z domu a nechcete už ďalšie dieťa?

To som si povedala viackrát. A musím povedať, že zopárkrát som sa vo vnútri aj zbalila a odišla. Teda som ostala fungovať doma a snažila som sa spĺňať všetky potreby rodiny ako dovtedy, teda, že varím, periem, učím sa s deťmi, vozím ich do školy, no istým spôsobom som bola preč a fungovala som len tak ako stroj. No to deti rýchlo vycítia.

Ako ste zvládali také krízy?

Snažila som sa to zvládnuť s Bohom. A s vierou, že som sa dala na cestu, ku ktorej patrí aj kríza. Napokon, každá kríza mi viac dala ako vzala. Lebo ak je človeku dobre, veľa sa nezamýšľa, vychutnáva si to, že mu je dobre, ale keď príde kríza, pýta sa: kde robím chybu? Čo robím zle? Čo ma zraňuje? Prečo to neviem riešiť? To človeka posúva.

Jeden okruh tých, ktorí sú proti dlhodobej materskej, hovorí o sebarozvoji. Ďalší vravia o peniazoch. Vy ste boli niekedy v situácii, že ste premýšľali nad odchodom z materskej kvôli finančným problémom?

Nie. Neviem, my sme boli tak skromne nastavení, že sa ušetrilo, odložilo, dokonca sme požičali, lebo niekto iný potreboval. To by musel byť veľmi tvrdý mínus, aby sme prehodnotili svoje rozhodnutie, že nepôjdem do práce. A tiež si myslím, že keď človek žije z mála, je to dobré aj pre výchovu detí.

A ako sa dostanete do modu, že chcete žiť z mála? Veď väčšina ľudí chce žiť naopak, chce mať veľa.

Zasa je to o tom, ako si nastavíte hodnoty. Našou prioritou bolo, že budem doma. Dnes je to tým ťažšie, že vtedy nebol facebook. Pretože dnes každý zo sto prežitých hodín dá len dve sekundy šťastia na facebook a urobí si reklamu, ako je neskutočne šťastný. A ostatní si myslia: „Tak ten je šťastný, ten je šťastný, ten je šťastný, no tak aj ja chcem kus svojho šťastia." Ale podstata je tá, že on bol len dve sekundy šťastný, no dozvedel sa o tom celý svet. Ale to, že môže byť nešťastný v práci, vo vzťahoch, že bol unavený, nemal kde spať, zmokol, tým sa už ľudia nechvália. A to aj mladých, a mladé rodiny vedie k zmýšľaniu typu „a my si nezaslúžime“? My sme to pokušenie až také nemali.

Existuje niečo, čo by vás prinútilo odísť preč z rodičovskej dovolenky?

Áno. Ak by Števo ochorel alebo by sa mu niečo vážne stalo a nebol by schopný pracovať a prišli by sme o jeho príjem. Ale zase musím povedať, že za úspešným mužom, ktorý sa dobre a úspešne realizuje, stojí jeho rodinné zázemie. Keď obaja pracujú, tak fungujú - ideš ty, či idem ja? Toto Števovi odpadlo. Tým pádom sa mohol realizovať viac v práci, tým pádom bola aj lepšia odmena, bol kariérny rast a tak ďalej. Ja som sa o ten zvyšok postarala, že som robila nákupy, že som mala na starosti lekárov, išla na STK a podobne.

Koľko by mala podľa vás žena minimálne stráviť na rodičovskej dovolenke?

Aspoň do troch rokov. Moja méta bola do šesť rokov. Ale nečudujem sa žiadnej žene, ktorá ide do práce.

Prečo?

Lebo mnohé vyštudujú, dajú do toho veľa energie aj financií, potom získajú nejakú prácu a chcú v nej rásť. Vtedy je pre ženu veľmi ťažko rozlíšiť, že nastal čas byť doma. Taká žena ide oveľa ťažšou cestou než ja.

Myslíte si, že vaša cesta by mala byť ideálom?

Myslím si, že to bola moja cesta. Dopriala by som všetkých deťom, aby mali mamu doma. Niekedy mám taký dojem, že pracujúce ženy to majú oveľa ťažšie, pretože musia dennodenne lavírovať medzi prácou a deťmi. Stále mi však v ušiach znie otázka z predstavenia o sv. Františkovi z Assisi, ktorý cez chudobu a jednoduchosť pomohol ľuďom nájsť Boha a tým aj šťastie: František, dokedy budú ľudia šťastní? On odpovedá otázkou: Dokedy sa nechajú viesť Bohom? A to je aj moja odpoveď. Ak ťa vedie Boh, čokoľvek, čo robíš, bude dobré. Mňa Boh viedol k povolaniu matky, ktorá má byť s deťmi. Neexistuje jedna správna cesta. Nechať sa viesť Bohom, to je tá správna cesta.

Dá sa pracovať aj popri malých deťoch?

Dá, ale na plný úväzok asi nie. Ale keď chcem robiť štyri veci naraz, nedajú sa robiť poriadne. Keď mi niektorá žena povie, že ona si z domu pracuje na počítači, a pritom má na rukách dieťa, tak podľa mňa ona vtedy nie je s dieťaťom, to dieťa je s ňou, pracujúcou matkou. Je mysľou preč a dieťa je samo. Myslím si, že vychovávať sa dá dobre, len ak dáte tomu všetko. Takže nesúhlasím úplne s tým, že sa dá skĺbiť práca s materskou, ale nečudujem sa, ak to ženy tak robia. Ak chce žena pracovať a rásť, no niekto ju zubami-nechtami núti byť tri roky doma s dieťaťom, i keď ona neprijíma svoju rolu matky, radšej nech ide do práce. Čiže funguje to iba, ak žena prijme poslanie matky.

Keď sa spätne obzriete za tými sedemnástimi rokmi, ako ich vnímate?

Skôr mi je ľúto, že sme nemali viac detí, nie menej. Vnímam to teraz, keď druhý rok ako-tak pracujem pre našu firmu, i keď ešte stále nie na plný úväzok. Uvedomujem si, že materská je to, čo mi išlo - manažovať domácnosť, robiť nákupy, učiť sa s deťmi, riešiť lekárov, naplánovať výlety a také tie rodinné veci. Keby sme boli obaja pracovne vyťažení, neviem, kto by to stíhal pri takej početnej rodine ako je naša.
Ďalšia vec je pomoc iným. Teraz vidím tú zmenu. Keď som bola doma, skôr som si všimla tých, ktorí potrebujú pomoc, a mali sme energiu pomôcť im. Ale keď sú obaja v práci a nič, len v práci, potom doma už len dobiehaš to domáce - drobné opravy, pranie, žehlenie, varenie, diktuješ diktát a podobne, a už si ťažšie všimneš tých ostatných. Pamätám si, že za tých sedemnásť rokov sme mali veľakrát možnosť pomôcť niekomu vďaka tomu, že sme mali energiu na pomoc.

Aké bolo vrátiť sa po toľkých rokoch znova do práce?

Neviem si na to úplne zvyknúť, najradšej by som sa vrátila domov. Je to pre mňa ťažké, lebo som bola sedemnásť rokov zvyknutá, že som doma, že mám čas a priestor a teraz už ten čas a priestor chýbajú a vidím, že keď chcem ísť s deťmi do hĺbky, musíme ísť niekam na výlet alebo si vybojovať čas na spoločné zážitky. Napríklad, syn Timotej sa rozrozpráva, keď varíme v kuchyni a pripravujeme nejakú oslavu. Vtedy diskutujeme, zisťujem, čo prežíva. Ale nejde to hneď. Zdieľanie príde až po dvoch hodinách strávených v kuchyni. Predtým mali deti nádrže mojej prítomnosti viac naplnené. Ale zas vidím, že majú jeden druhého, že sa vyrozprávajú navzájom. Má to svoje plusy aj mínusy, lebo zase vždy byť deťom za zadkom tiež nie je dobré. A tiež vnímam, že si ma viac vážia. Pre mňa bolo ťažké ukázať deťom hodnotu mojej práce. Tá bola „len“ ďakujem, a niekedy ani to nie. No dnes, keď už chodím do práce a prídu peniaze, vidím, že aj deti si uvedomujú, že naša mamka vie aj zarobiť, nie len nás doma dirigovať.

Michal Čop

Foto: Archív rodiny

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo