Sme naozaj nešťastnejší, keď máme deti?

Svet obletela správa o štúdii, podľa ktorej deti nosia rodičom nešťastie. Štúdia však tvrdila niečo iné ako správy o nej.

Nedávno svet obletela svet správa o novej výskumnej štúdii z Nemecka. Narodenie prvého dieťaťa vraj znižuje kvalitu života rodičov na 10-stupňovej škále priemerne až o 1,6 bodu. Ďalej mnohé články uvádzali, že ide o výraznejší pokles než pri nezamestnanosti, rozvode či úmrtí životného partnera. Správu prebrali aj slovenské médiá. Najskôr o výskume informoval Šimon Betina v týždenníku .týždeň, v glose naň reagovala Terézia Rončáková na našom portáli a minulý utorok sa mu venoval aj Otakar Horák z Denníka N. Na Postoy.sk sa Slávka Kubíková zmieňuje o tejto správe už ako o samozrejmosti: „A niet divu, že noví rodičia (...) hlásili (...) väčšiu stratu dobrého pocitu zo života ako pri rozvode či smrti partnera.” Už vzhľadom na kontroverznosť témy výskumu – nevraviac o výsledkoch – sa na sociálnych sieťach články stretli s búrlivými reakciami.

Nakoľko boli opodstatnené? Žiaľ, všetky menované články priniesli viacero mylných údajov a interpretácií, ktoré so skutočnými výsledkami výskumu majú len málo spoločné. V tejto reakcii sa pokúsim uviesť na pravú mieru aspoň tie najpodstatnejšie nepravdy a skreslenia.

Autori štúdie Rachel Margolisová a Mikko Myrskylä uskutočnili svoj výskum na dátach zozbieraných v rokoch 1984 - 2010 v rámci projektu Sozio-oekonomisches Panel (SOEP). Ľudia z tisícov nemeckých domácností rok čo rok zaznamenávali výšku svojej životnej spokojnosti na škále od 0 po 10. Vzorku pre tento konkrétny výstup tvorilo okolo dvetisíc ľudí. Štúdia bola publikovaná začiatkom augusta 2015 v renomovanom odbornom časopise Demography. Spoločnosť Maxa Plancka – ktorej súčasťou je Inštitút pre demografický výskum, pracovisko druhého autora – po dvoch dňoch zverejnila spopularizované zhrnutie výskumu v tlačovej správe. Už tam sa pridružili prvé nepresnosti. Pri prebratí správy západnými, neskôr aj našimi médiami, sa skreslení nabalilo ešte viac. Porovnajme si teda tvrdenia našich médií s metódami a výsledkami pôvodnej štúdie, ako ich popisuje ona sama:

1. Hovoria výsledky novej štúdie, že narodenie dieťaťa znižuje životnú spokojnosť na 10-bodovej škále priemerne o 1,6 bodu?

Nie.

Ak vás detaily tohto omylu nezaujímajú, prejdite rovno na ďalšiu otázku.

Rôzne médiá uvádzali v tomto kontexte rôzne čísla: 1,6 (napr. Týždeň), 1,4 (napr. Denník N), narazil som aj na 1,3 (Daily Mail). Možno len hádať, ako novinári k takýmto údajom dospeli. Jediné prípady, keď sa medzi hromadou čísel v tabuľkách štúdie nachádza číslo 1,6, je len párkrát v zátvorkách ako veľkosť štandardnej odchýlky. Ide o pomocnú štatistickú veličinu, ktorá so samotnou výškou priemerného skóre a jeho zmenami nijako priamo nesúvisí. (Informuje skrátka o tom, či skóre jednotlivých ľudí, z ktorých sa počíta priemer, majú tendenciu byť navzájom podobné – blízko priemeru alebo viac rozptýlené od jedného extrému škály k druhému.)

Pokles o 1,4 bodu v životnej spokojnosti v období okolo narodenia dieťaťa štúdia síce uvádza, no znova iba v tabuľke, nie priamo v texte. Išlo totiž o pomerne nepodstatný údaj. Znova sa netýkal priemerného skóre životnej spokojnosti, ale inej, pomocnej miery, skonštruovanej pre zložitejšie výpočty. Nakoľko nebolo možné z dát určiť, v ktorom mesiaci roka sa dieťa rodičom narodilo, zahŕňala pomocná miera možný pokles spokojnosti od predošlých rokov k roku narodenia, no zároveň aj od roku narodenia k nasledujúcemu roku.

Vychádzala z iného predošlého výskumu rodičov pomocou rozhovorov, ktorý naznačoval, že ich najčastejšie maximum životnej spokojnosti by malo byť v období tesne pred alebo po narodení a najčastejšie minimum spokojnosti počas prvého roku po narodení. Kvôli zachyteniu každého možného poklesu spokojnosti, teoreticky spojeného s prítomnosťou dieťaťa, merala pomocná miera pokles takto: maximálna úroveň spokojnosti pred narodením (t. j. od dvoch rokov pred narodením po rok narodenia vrátane) mínus minimálna úroveň spokojnosti v období po možnom narodení dieťaťa (t. j. rok narodenia a rok po ňom). Prípadné záporné hodnoty sa jednoducho nahradili nulou. Príklad: ak dva roky a rok pred narodením dieťaťa uviedol človek skóre spokojnosti 8 a 9, v roku narodenia 10 a rok po narodení 9, výsledné skóre tejto miery bolo 10 mínus 9, teda pokles o 1. Ak uviedol v dvoch rokoch pred narodením 8 a 9, v roku narodenia 7 a rok po narodení hoci aj 10, výsledné skóre miery bolo 9 mínus 7, teda pokles o 2.

Miera teda pracovala s rozdielom len tých najväčších a len tých najmenších hodnôt počas daných období. Navyše, rok narodenia dieťaťa sa zarátaval v rôznych prípadoch ad hoc do rôznych období: ak bol vysoký, slúžil ako maximum obdobia „pred narodením“, no ak bol nízky, rátal sa ako minimum obdobia „po narodení“. Nečudo, že výška tejto pomocnej miery („priemerný pokles 1,4 bodu“) vykazovala oveľa vyššiu hodnotu než jednoduché rozdiely v priemernom skóre životnej spokojnosti za jednotlivé roky. Médiá však túto hodnotu chybne stotožňovali s rozdielom v priemernom skóre.

2. Aký bol teda v novej štúdii skutočný rozdiel v priemernej životnej spokojnosti pred a po narodení prvého dieťaťa?

Najviac 0,3 bodu.

V období 3-5 rokov pred narodením vykazovali rodičia spokojnosť priemerne na úrovni 7,40 z desiatich; dva roky pred narodením 7,34; rok pred narodením 7,56; počas roku narodenia 7,57; rok po narodení 7,28. Skutočný pokles spokojnosti pri „kritickom“ roku po narodení sa teda pohybuje v rozsahu medzi 0,06 a 0,29 bodu – podľa toho, s ktorým rokom v predošlom období ho porovnávame.

Porovnajme si teraz pokles v priemernej životnej spokojnosti v roku po narodení dieťaťa podľa médií a podľa skutočných čísel štúdie aj vizuálne. Takto vyzeral pokles priemerného skóre podľa údajov našich médií (verzie „1,4“ a „1,6“ spriemerované na 1,5):

... a takto podľa údajov z pôvodnej štúdie:

Či je takýto pokles skutočne „alarmujúcou hodnotou“ a „radikálnym zhoršením kvality života“ (Týždeň), to nechávam na posúdenie čitateľa.

3. Možno teda vôbec hovoriť o poklese, ak rozdiely vyzerajú tak nepatrne?

Áno.

Prísne vedecky to však z novej štúdie, na ktorú sa médiá odvolávali, ani nemožno posúdiť. Jej hlavná téma je totiž už inde: autori skúmajú, či tieto zmeny v spokojnosti majú následok na rozhodnutie rodičov mať ďalšie deti. Preto štúdia ani len neinformuje o teste štatistickej významnosti rozdielov v spokojnosti za jednotlivé roky (zjednodušene: netestuje, či tieto rozdiely nie sú iba náhodné, resp. príliš blízke nule). Na zodpovedanie tejto otázky treba siahnuť po staršej štúdii Myrskyläho a Margolisovej v rámci toho istého projektu SOEP, ktorá vyšla už pred rokom. Práve ona sa zaoberala samotným poklesom, a to veľmi detailne. Paradoxne, u nás ostala médiami prehliadnutá vlani, ako aj teraz.

Staršia štúdia pracovala tiež s väčšou vzorkou respondentov, s oveľa dlhším časovým obdobím, merala veľkosť efektu v rôznych populačných skupinách (u mužov aj žien, podľa veku, vzdelania či typu partnerského vzťahu) a štandardizovala počty vzhľadom na jednotlivé roky, mzdu, zdravie, rodinný stav a mnohé iné premenné. Navyše výsledky porovnávala s podobným výskumom v Británii. Hoci veľkosť efektu sa v jednotlivých skupinách mierne líšil, celkový trend bol jasný: v rokoch tesne pred narodením a v roku narodenia prvého dieťaťa spokojnosť vzrastala, rok - dva po narodení znova poklesla na predošlú úroveň, v ďalších rokoch poväčšine už k výrazným zmenám nedochádzalo. Rozdiely medzi obdobiami bezprostredne pred a po narodení boli síce štatisticky významné („takmer isto to nebola len náhoda“), no pokles bol pomerne nízky:

Upozorňujem, že v grafoch vyššie zvislá os nepredstavuje rozdiel v priemernom skóre spokojnosti. Ide o druh regresného koeficientu, očistený o sociálne, ekonomické a iné premenné. V konečnom dôsledku ale akurát v inej veličine vyjadruje to, čo by malo (za hypotetických konštantných podmienok iných faktorov) vyjadrovať priemerné skóre: smer zmeny v životnej spokojnosti.

Samotné skóre spokojnosti za jednotlivé obdobia štúdia neudáva. Udáva však skóre pri úplne prvom meraní a pri narodení prvého dieťaťa - t. j. vtedy, keď spokojnosť býva na vrchole: rozdiel medzi nimi je 0,09 bodu pre Nemecko a 0,22 bodu pre Britániu. Nakoľko pri poklese rok, dva po narodení má priemerná spokojnosť tendenciu vracať sa k pôvodnému stavu spred rokov, môžeme logicky odhadovať, že približne rovnako veľký - lepšie povedané, malý - bude aj tento pokles.

4. Hovoria výsledky novej štúdie, v porovnaní so staršími štúdiami, že narodenie dieťaťa znižuje životnú spokojnosť viac než nezamestnanosť, rozvod či dokonca smrť partnera?

Nie.

Článok v .týždni čísla o znížení spokojnosti pri rozvode o 0,6 bodu a smrti partnera o 1 bod čerpá z denníka Washington Post. Washington Post ich zas zjavne čerpá z tlačovej správy Spoločnosti Maxa Plancka. (Tá zároveň udávala zníženie spokojnosti pri narodení dieťaťa o 1,4 bodu na škále 0-10, ale o tom už vieme svoje.) Tlačová správa sa ohľadom údajov rozvodu a smrti partnera odvoláva na iné „predošlé výskumy“, ktoré nekonkretizuje.

Vo vedeckých databázach sa mi nedarilo dopátrať k žiadnej štúdii s takýmto poklesom. Až som napokon narazil na staršiu, vysoko citovanú štúdiu od Clarka a kol. (2008), ktorá sa zhodou okolností venovala rovnakej tematike - pokles spokojnosti pri nezamestnanosti, rozvode, úmrtí partnera či narodení dieťaťa (tu bez ohľadu na poradie). A zhodou okolností bola súčasťou toho istého nemeckého výskumného projektu SOEP. A zhodou okolností údaje v jej grafoch (tutu) nápadne pripomínali čísla v tlačovej správe: v porovnaní s minulosťou maximálny pokles 0,6 jednotiek v období okolo rozvodu a 1 jednotka v roku smrti partnera. Až na to, že tieto jednotky znova nevyjadrovali zmeny v priemernom skóre, ale regresné koeficienty, vypočítané podobne tým zo štúdie Myrskyläho a Margolisovej z roku 2014 (pozri grafy vyššie).

Všetko teda nasvedčuje tomu, že anonymný pisateľ tlačovej správy porovnával údaj jednej, kompozitnej miery z novej štúdie s úplne inou, regresnou mierou zo staršej štúdie, mýliac si obe miery s rozdielom v priemernom skóre. Po slovensky: porovnával hrušku s jablkom, a pritom si ešte myslel, že porovnáva navzájom dva pomaranče.

V konečnom dôsledku je to pochopiteľné. Odborné štúdie v sociálnych vedách takú „banalitu“ ako priemerné skóre škály za všetky jednotlivé merané obdobia často ani neudávajú. Pracujú skôr so zložitejšími koeficientmi a mierami. Tie síce sú schopné vedecky exaktnejšie popísať skúmané vzťahy alebo odkontrolovať potenciálne skresľujúce faktory, lenže o to menej bývajú zrozumiteľné pre laickú verejnosť. Zato priemerný počet bodov je pre bežného človeka oveľa zrozumiteľnejšia, „intuitívnejšia“ miera, ktorá mu dáva zmysel.

Problémy to môže narobiť napríklad aj tým neborákom, ktorí majú za úlohu spracovanie tlačových správ v mene obrích inštitúcií, ktoré združujú celé spektrum najrôznejších vedných odborov. A nemôžeme sa diviť, že keď - inak seriózna - inštitúcia ako Spoločnosť Maxa Plancka vypustí takúto senzáciu, chytia sa jej novinári - inak uznávaných - médií ako Washington Post, či dokonca CNN. Naši publicisti môžu byť pokojní: v porovnaní so svojimi západnými kolegami v tomto popletenom príbehu nedopadli oveľa horšie. Chyby sa z času na čas stávajú. Netreba za nimi hľadať vždy zlé úmysly, konšpirácie alebo, ehm, prinízky intelekt.

A tak máme na svete ďalší hoax: narodenie dieťaťa zhoršuje kvalitu života radikálne, viac než smrť najbližšieho. Možno už zajtra tento hoax zapadne prachom. Ale ktovie, možno začne žiť vlastným životom a úspešne sa zaradí medzi ďalšie populárne „vedecké“ mýty o tom, aký je špenát vynikajúci zdroj železa, akí sú ľaváci od pravákov intelitgentnejší a ako využívame iba 10  % kapacity mozgu. Tak to už chodí.

PS: V tomto príspevku som sa snažil zamerať sa na to, čo čerstvá štúdia Margolisovej a Myskyläho nehovorí. V pokračovaní si povieme viac o tom, čo štúdia hovorí, o ďalších chybách publicistov pri jej interpretovaní a o tom, či a načo nám podobné výskumy vôbec treba.

Lukáš Pitel
Autor je vedecký pracovník na Ústave experimentálnej psychológie CSPV SAV a spolupracovník Postoy.sk

Ilustračné foto: flickr.com (CC BY 2.0)

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo