Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Naše školy Spoločnosť
16. jún 2020

Otvorené školy

Pomohli žiakom, ktorí to najviac potrebovali?

Oslovili sme ľudí z viacerých škôl, ktoré navštevujú rómske deti, a zisťovali sme, či sa do nich žiaci vrátili.

Pomohli žiakom, ktorí to najviac potrebovali?

Foto – TASR/František Iván

Inštitút vzdelávacej politiky zverejnil v apríli analýzu, podľa ktorej bolo počas koronakrízy bez pripojenia na internet odhadom až 32-tisíc detí.

Veľkú časť z nich tvoria deti z rómskych rodín, z ktorých má prístup k internetu iba štyridsať percent. Pokiaľ nedostávali od svojich učiteľov úlohy v inej forme, napríklad cez pracovné listy, mnohé z nich ostali bez kontaktu so vzdelávaním takmer tri mesiace.

Aj preto sa v súvislosti s otvorením škôl od 1. júna hovorilo, že pre túto skupinu detí by bol návrat medzi učiteľov a spolužiakov najprospešnejší.

Keď ministerstvo školstva po prvom júnovom týždni zverejnilo, koľko škôlok a základných škôl otvorilo svoje brány, ukázalo sa, že najmenšie percento škôl obnovilo vyučovanie v Prešovskom kraji. Práve tu žije vysoký počet rómskych detí, z ktorých veľká časť pochádza z chudobných rodín.

Podľa informácií od ministerstva nastúpilo do základných škôl na celom Slovensku 63 percent žiakov prvého stupňa a 5. ročníka, ktorí sa mohli od júna do škôl vrátiť.

Z viac ako štyristo škôl v Prešovskom kraji sa začalo opäť učiť v 306 školách, ďalších 103 ostalo zatvorených. Ministerstvo však nevie povedať, aké sú dôvody, pre ktoré taký veľký počet škôl na východnom Slovensku neotvoril svoje brány.

Oslovili sme viacero ľudí zo škôl v tomto kraji, ktoré navštevujú rómske deti a zisťovali sme, či sa pre nich školy od začiatku júna otvorili a ako to bolo s ich návratom.

Nie všade bol záujem

Do školy v obci Zbudské Dlhé v okrese Humenné chodí do prvého až štvrtého ročníka spolu sedemdesiat detí. Ide o rómskych žiakov, z ktorých veľká časť žije v osade. Keď riaditeľ školy koncom mája preveroval záujem o návrat u rodičov svojich žiakov, zo sedemdesiatich sa prihlásili iba deviati. Starosta obce tak napokon rozhodol, že školu neotvoria. „Jeden z hlavných dôvodov, pre ktorý rodičia nechceli deti poslať do školy, bol ten, že z osady im v tomto období nepremával autobus a pešo sú to tri kilometre popri hlavnej ceste,“ vysvetľuje riaditeľ. „Rodičia by ich museli ráno priviezť a popoludní odviezť, čo je pre mnohých z nich nereálne.“

Riaditeľ Alexander Sluk dodáva, že napriek ťažkej situácii počas uplynulých mesiacov sa učitelia školy snažili ostať so žiakmi v kontakte a nosievali im priamo do osady pracovné listy.

Jana Kastovčáková, ktorá je vedúcou školského oddelenia na Mestskom úrade v Snine, potvrdila, že otvorili všetky školy, ktorých zriaďovateľom je mesto. Na jednu z nich, Základnú školu Budovateľská, chodí vyššie percento rómskych detí, no mnohé z nich napriek avizovanému záujmu od 1. júna napokon neprišli.

„Rodičia, ktorí sú zamestnaní, zistili, že ak s nimi ostanú doma, majú nárok naďalej poberať ošetrovné, a tak ich do školy nedali,“ vraví Kastovčáková s tým, že je to škoda, pretože v škole by mali deti okrem zmysluplnej činnosti zabezpečené aj stravovanie.

Verí, že po postupnom uvoľnení opatrení sa ich vráti do školy viac aspoň na posledné dva týždne. „Hoci je to ekonomicky náročné, ide hlavne o deti, a preto chceme, aby mali možnosť vzdelávať sa.“

Časť rómskych detí navštevuje aj základnú školu v obci Jarabina v okrese Stará Ľubovňa. Učitelia boli najprv trochu prekvapení, že práve žiaci z rómskych rodín sa do školy 1. júna nevrátili.

„Keď sme hľadali dôvod, zistili sme, že ich rodiny žijú viacgeneračne, a rodičia tvrdili, že deti neposlali do školy preto, aby náhodou potom nenakazili svojich starkých,“ vraví jedna z učiteliek školy Zuzana Kičurová. „Na druhej strane, popoludní sme ich videli vonku hrať sa s deťmi, ktoré do školy chodili.“

Inzercia

Ako ďalej vraví, od tohto pondelka sa už vrátili i rómski žiaci, a tak sa už väčšina žiakov stretáva v škole. I keď sa jej – podľa vlastných slov – darilo ostať s nimi počas uplynulých mesiacov v kontakte prostredníctvom online vyučovania, potvrdzuje, že najmä pre túto skupinu detí je teraz vyučovanie v škole najviac prospešné.

Ilustračné foto – TASR/Adriána Hudecová

Do staroľubovnianskeho okresu patrí aj známa rómska obec Lomnička, kde žije viac ako tritisíc Rómov, mnohí v zúfalých podmienkach. Do miestnej školy tu chodí viac ako sedemsto detí. Keď ju 1. júna po dlhom čase opäť otvorili, nastúpilo asi štyridsať percent detí.

„Keďže to bolo dobrovoľné, mnohí rodičia ich do školy neposlali,“ hovorí riaditeľ Miroslav Zelina. „Ak ráno pršalo alebo si chceli dlhšie pospať, jednoducho neprišli. Žiadne špeciálne dôvody za tým neboli.“

Podľa jeho slov sa učitelia snažili týchto žiakov motivovať, volali im alebo chodievali za nimi domov. Niektorých presvedčilo to, že v škole majú k dispozícii aj stravovanie. Situácia môže byť podľa neho o niečo lepšia, keď bude dochádzka do školy opäť povinná.

To, že sa školy otvorili na báze dobrovoľnosti, nepovažuje za šťastné riešenie ani riaditeľka školy v obci Rakúsy z Kežmarského okresu Lucia Brutovská. Tunajšiu základnú školu navštevujú iba rómske deti. „Na začiatku bol záujem asi tridsať percent, no po pár dňoch žiaci chodiť do školy prestali. Pravdepodobne sa od starších detí dozvedeli, že dochádzka nie je povinná, a tak ostali ďalej doma,“ tvrdí riaditeľka. „Doslova nám niektorí povedali, že načo majú prísť, keď aj tak sa dostanú do ďalšieho ročníka.“

Žiaci pritom, podľa jej slov, počas obdobia zatvorených škôl celkom poctivo pracovali z domu. Úlohy, ktoré im učitelia v obálkach nosili, sa snažili vypracovať.

Riaditeľku preto sklamalo, keď po ťažkých prípravách na znovuotvorenie školy bol záujem rodičov a detí taký nízky. „Všetko sme sa snažili zabezpečiť, kúpili sme dezinfekciu aj teplomery. Zabezpečili sme napriek malému záujmu aj stravu, do školy nám priviezli balíčky. Bolo nám dosť ľúto, keď minulý piatok prišiel do školy jeden jediný žiak.“

Brutovská si myslí, že dlhé obdobie bez vyučovania môže mať katastrofický dosah najmä na tie najmenšie deti. „Už keď sme sa vlani vrátili po letných prázdninách mnohí žiaci, ktorí prešli z prvého do druhého ročníka, zabudli písmenká. Teraz sú bez klasickej školy už tri mesiace, takže sa obávam toho, čo v septembri zistíme. Rodičia s nimi často učivo nepreberú a problémy s čítaním sa s nimi môžu potom ťahať celú základnú školu.“

Ilustračné foto – TASR/Milan Kapusta

Problém neskončil

Už v apríli sme v Postoji písali o tom, že dlhodobé zatvorenie škôl môže ešte viac prehĺbiť rozdiely medzi deťmi z bežného a sociálne znevýhodneného prostredia. Pomôcť tomu, aby sa to dialo v čo najmenšej miere, malo aj znovuotvorenie škôl. Hoci k nemu došlo, nedá sa povedať, že by tým problémy skončili.

Náš miniprieskum nevypovedá ani tak o tom, či sa do škôl vrátila väčšina alebo menšina rómskych detí, ale ukazuje, že nepriaznivé podmienky pre vzdelávanie u mnohých pokračujú a ich dôsledky pocítia viacerí učitelia až v septembri, keď by sa do škôl mohli vrátiť všetky deti povinne.

Zatiaľ sa dá len odhadovať, v akom počte a miere zasiahla koronakríza túto skupinu, ktorá to má v našom školskom systéme náročné aj v lepších časoch.  

Odporúčame