Sedeli sme v lietadle z New Yorku a cítili sme sa trochu ako Krištof Kolumbus. To, čo sme mali len naštudované v teórii, o čom sme snívali a za čím sme prekročili Atlantik, existuje. Amerika, ktorú sme s Martinom Luteránom z Kolégia Antona Neuwirtha objavili, sa volá katolícke klasické vzdelávanie.

Navštívili sme školu v New Jersey, ktorá ide týmto smerom, a ostali sme v úžase. Bola to škola, z ktorej boli kompletne všetci nadšení. Riaditeľ, učitelia, rodičia, deti aj miestny farár. Čo je to za škola, na ktorú siedmaci nenadávajú, ale si ju pochvaľujú? Učia sa latinčinu, študujú dejiny, diskutujú, hrajú basketbal, robia chemické pokusy, tieňujú portrét Júliusa Cézara, spievajú chorály a sú šťastní. Keby som to nevidela na vlastné oči, myslela by som si, že je to poriadna utópia. Ale ono to existuje a od septembra to budeme mať aj na Slovensku https://www.citadela.kolegium.org/.

Ako sa to začalo

Veľa mesiacov pred tým, ako sme s Martinom sedeli v lietadle, sme spolu sedeli za stolom v našej obývačke. Viedli sme debatu o založení novej školy a aká by mala byť. Chceli sme, aby to bola škola, ktorá odovzdá deťom katolícku tradíciu v jej plnej kráse. No zároveň bude vychádzať z moderných psychologických poznatkov.

Čakal nás rok práce, hľadania, riešenia mnohých veľkých a malých dilem. Ktorý model vzdelávania zvoliť? Montessori? Vysokoefektívne učenie? Výuku založenú na autorite učiteľa a strachu zo zlých známok? A kde tá škola bude? A ako bude fungovať z hľadiska slovenskej legislatívy? A kto tam bude učiť? A čo sa tam má učiť?

Dnes poznáme odpovede na všetky tieto otázky. Sny a vízie sa zhmotnili do reality. Našli sme funkčný model vzdelávania, ktorý je prepracovaný a ponúka všetko, čo sme chceli v našej škole mať.

Dve prvácke triedy

Založili sme vzdelávaciu skupinu Citadela a otvárame dve prvácke triedy, jednu v kaštieli v Ivanke pri Dunaji a druhú v centre Bratislavy. Vzdelávacia skupina znamená, že deti budú zapísané na kmeňovej škole, ktorá im povolí individuálny plán. Deti robia dvakrát do roka preskúšanie zo štátneho vzdelávacieho programu.

V prípade Citadely je kmeňovou školou Spojená škola svätej Uršuly v Bratislave, s ktorou sme rozbehli konštruktívnu spoluprácu.

Máme dve nadšené a kompetentné učiteľky a tiež jedného učiteľa na polovičný úväzok, ktorý bude pomáhať s niektorými predmetmi. Učitelia v Citadele dostanú podporu vo forme tréningov a mentoringu, aby sme im pomohli správne nastaviť fungovanie v triedach. Tak, aby sa všetky deti mohli v pokoji učiť.

Podľa mňa je však najväčším počinom rozbiehajúceho sa projektu sylabus. Deti v Citadele dostanú viac ako len učivo predpísané štátom.

Dejiny, hudba, jazyk aj matematika

Špecialitou klasického vzdelávania je kurikulum, čiže študijný plán, ktorý je nastavený na 12 rokov. Koncept ráta s tým, že deti si postupne prejdú základné dejinné príbehy, osobnosti, diela. Začína sa to už v prvom ročníku, keď sa deti zľahka a primeranou formou postupne začnú ponárať do príbehu dejín.

Aby toto bolo možné aj v Citadele, zavolali sme za jeden stôl odborníkov na jednotlivé oblasti. Napríklad odborníčku na dejiny umenia, oxfordského absolventa cirkevnej hudby či doktora teológie. Výsledkom ich práce je kvalitný študijný plán pre prvý ročník, ktorý deti prevedie cez príbehy, osobnosti, ale aj literatúru, hudobné diela či obrazy.

Deti sa dozvedia, ako to bolo s jablkom sváru, ktoré spôsobilo trójsku vojnu, vypočujú si gregoriánsky chorál aj Čajkovského. Budú sa čudovať tomu, ako najväčší Dizajnér vymyslel vesmír a ako perfektne nastavil prírodu na planéte Zem. Pošpekulujú o tom, čo má spoločné Picasso s jaskynnými maľbami. Zoznámia sa s Abrahámom, Mojžišom, Šalamúnom a, samozrejme, Ježišom.

Naučia sa niekoľko básní, prečítajú niekoľko rozprávok a zahĺbia sa do písania a čítania. A hoci býva matematika postrachom detí, v Citadele majú šancu si ju obľúbiť. (Budú sa ju učiť Hejného metódou, ktorá stavia na prirodzenom objavovaní dieťaťa.)

Toto? Prváci?

A áno, mohla by prísť námietka, že tomu prváci teda ešte vôbec nebudú rozumieť.

 Ale prečo by nemali rozumieť kresleniu, rytmu, melódiám či príbehom? Všetko sa dá deťom predsa priblížiť ich jazykom a na ich úrovni.

Tak ako to napríklad robí Daniela Čarná v knihe Nakresli si ovečku alebo Tomáš Boroš na hudobných workshopoch s deťmi. (Mimochodom, Daniela Čarná robila pre Citadelu sylabus z výtvarnej výchovy. A jedna z našich učiteliek, ktorá má v Citadele na starosti hudbu, študovala u Tomáša Boroša.)

Podrobnejšie informácie o našom modeli vzdelávania, sylabe, učiteľoch a pedagogických metódach nájdete na webe (citadela.kolegium.org). Dobrá správa je, že ešte máme niekoľko voľných prváckych miest. Pre potenciálnych záujemcov budeme organizovať v júni webinár, kde projekt predstavíme bližšie.

Autorka je riaditeľkou Citadely a spolupracovníčkou Postoja.