Kauza CIA

Edward Wilson (Matt Damon) stráca otca už ako šesťročný chlapec. Posledná rada otca je, aby nikdy v živote neklamal, lebo inak stratí svojich blízkych a nebude šťastný. Chvíľu po nej počuje malý Edward cez dvere výstrel z pištole. Otec je mŕtvy.

Univerzita Yale, 1939. Usilovný a ambiciózny Edward je prijatý do prestížneho tajného spolku Skull and Bones (Lebka a kosti; kam údajne patril i George Bush jr. či prezidentský kandidát John Kerry). Pri vstupe doň po prvý krát porozpráva ostatným „kostlivcom“ o otcovej smrti. Predtým o nej nepovedal nikomu.

Edward študuje literatúru, hrá divadlo, má priateľku, ktorá je z trošku iného sveta než svet prestíže. Raz večer ho osloví vysoký agent FBI a požiada o pomoc. Edwardov učiteľ je podozrivý z kontaktov s nacistickým Nemeckom. FBI žiada o pomoc pri získaní dôkazov. Apropo, agent nežiada o pomoc pri posedení na káve. Edwarda primäje ku komunikácii pomocou spustenej duše jeho bicykla.

Štúdium končí, noví „kostlivci“ sa stretávajú na prestížnej párty so staršími členmi klubu. Všetko pánmi z dobrých rodín a s výborným postavením. Jeden z nich (Robert de Niro) ponúka Edwardovi miesto v novovznikajúcej CIA (Central Inteligence Agency). Je vojna, Amerika potrebuje tých najlepších. Ako všetci vieme, neskončí sa skoro. A po nej nasleduje ďalšia, studená. CIA bude mať teda v najbližších rokoch dosť práce.

Kauza CIA je presne o nej – o práci CIA, jej metódach a vplyve na ľudí, ktorí sa špionáži a kontrašpionáži venujú. Je o svete, kde nemôžete veriť nikomu. Viete o tajných záležitostiach, ktoré okrem vás pozná iba niekoľko ľudí. A je dôležité, aby nikto z mála zasvätených nezradil. Aj malé podozrenie môže byť tvrdo potrestané. Žijete v neustálom riziku. Uprostred noci rozhodujete o tajných operáciách. Vždy máte na mysli, že vás niekto môže sledovať. Vaša rodina ani známi nesmú vedieť, čo robíte. Týchto niekoľko faktov môže vyústiť do situácie, že sa už takmer s nikým nerozprávate. Nemáte priateľov a aj rodina je vám cudzia. Klamstvu sa tiež nevyhýbate. Nie je to presne to, pred čím vás kedysi varoval otec?

Vo filme sa strieda obdobie začiatku šesťdesiatych rokov (po nevydarenej operácii na Kube v Zátoke sviní, keď USA definitívne prišli o svoj vplyv v tejto oblasti) s univerzitou, obdobím druhej svetovej vojny i časom krátko po nej. Rytmus je veľmi dobrý – ani veľmi rýchly, ani pomalý. V napätí vás udrží i to, že dej je stále trošku zahmlený. Celú mozaiku si poskladáte až na konci. Toto hodnotím veľmi kladne. Výborné herecké výkony podáva nielen Matt Damon a Angelina Jolie, ale i ostatní, viac či menej známi herci. Inak, jedna stránka filmová stránka tu uvádza aj J.F.Kennedyho a Adolfa Hitlera – no vo filme ich vidíte iba na dobovách záznamoch. Trošku skritizujem prácu maskérov – nedarí sa im presvedčiť vás, že Matt Damon je v prvom zábere o dvadsať rokov starší než v druhom.

Pod skutočný príbeh o zrode CIA očami nikdy neexistujúceho muža sa režisérsky podpísal Robert de Niro. Podarilo sa mu dielo, ktoré na svojej domovskej stránke uvádza komentáre ako „doposiaľ najlepší špiónsky film“ či „Krstný otec (Godfather) filmov o CIA“. Tento komentár môže prameniť i v tom, že na produkcii sa podieľal aj Francis Ford Coppola, režisér a producent trilógie z prostredia mafie Krstný otec.

Oľga Horváthová-Novanská
Vyšlo v mesačníku AHA! v decembri 2007.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo