Kam za operou a klasickou hudbou Košická hudobná jar, Verdiho Rekviem, flautové koncerty a dve operné premiéry

Flauta, harfa a bicie nástroje v hlavných úlohách v Žiline

Na dvoch nasledujúcich koncertoch predvedie Štátny komorný orchester Žilina svojim návštevníkom diela pre netradičné sólové nástroje: flautu, harfu a perkusie.

Vo štvrtok 14. mája o 19. h sa pod vedením šéfdirigenta Františka Maceka predstaví vo výsostne mozartovskom repertoári dvojica českých sólistov: harfistka Kateřina Englichová a flautista Petr Pomkla.

Po predohre k opere Cosi fan tutte zaznie melodický a elegantný Koncert pre flautu, harfu a orchester, ktorý Mozart skomponoval počas svojho pobytu v Paríži. Skladbu si objednal amatérsky flautista Adrien-Louis de Bonnières, vojvoda z Guînes, pre seba a svoju dcéru, ktorá hrala na harfe a dostávala u Mozarta lekcie kompozície. Za koncert však napokon nedostal maestro zaplatené, vojvoda mu dokonca ponúkol prostredníctvom svojej gazdinej aj za lekcie pre svoju dcéru len polovičný honorár, čo Mozart rozhorčene odmietol.

Potom si vypočujeme pomalé a spevné Andante pre flautu a orchester s rovnakým hráčskym obsadením ako predchádzajúci koncert, a to pre dva hoboje, dva lesné rohy a sláčikové nástroje.

Vrcholom večera bude jedno z najvýznamnejších Mozartových orchestrálnych diel, virtuózna, energická a radostná Symfónia č. 35, ktorú skomponoval Mozart na počesť povýšenia Siegmunda Haffnera do šľachtického stavu, odtiaľ aj jej často používaný názov Haffnerova.

Na koncerte vo štvrtok 21. mája o 19. h vystúpia so Štátnym komorným orchestrom Žilina pod taktovkou dirigenta Konstantina Ilievskeho flautistka Klára Kubriczká Přecechtělová a hráč na bicích nástrojoch Marián Michalec.

Po úvodnej predohre Hebridy Felixa Mendelssohna Bartholdyho, ktorá majstrovsky vykresľuje atmosféru škótskej krajiny, vzdá orchester hold svojmu žilinskému rodákovi Pavlovi Krškovi.

Koncert pre flautu, bicie a orchester je zaujímavý svojou farebnosťou, ktorú Krška dosiahol striedaním troch nástrojov. Flautista hrá totiž v každej z troch častí na inom nástroji: najprv na priečnej flaute, potom na altovej flaute a nakoniec na pikole. Tie sú dopĺňané výraznou rytmikou bicích nástrojov.

V druhej časti koncertu si vypočujeme Serenádu č. 1 Johannesa Brahmsa, jedno z prvých veľkých orchestrálnych diel tohto nemeckého romantického skladateľa. Dielo, ktoré má šesť častí a štruktúru aj rozsah blízky symfónii, je plné radosti, pastorálnej atmosféry, mladíckej sviežosti a lyrických melódií.

Verdiho Rekviem v Slovenskej filharmónii

Messa da Requiem je skvostným dielom Giuseppe Verdiho. Je to opus mimoriadne dramatický, kontrastný a plný silných emócií, ako napokon aj Verdiho opery.

Od nich sa však odlišuje, a to napriek častému označovaniu „opera in disguise“ (zamaskovaná opera). Verdi od interpretujúceho tenora totiž vyžaduje, aby svoje časti spieval ako omšu, nie ako operné árie, jeho hlasový výraz sa má skôr podobať spievajúcemu kňazovi ako opernému spevákovi.

Inšpiráciou na vznik diela bola najprv Verdiho ambícia vzdať poctu práve zosnulému skladateľovi Gioachinovi Rossinimu. Už štyri dni po jeho smrti oslovil vydavateľa Giuseppe Ricordiho, ktorého meno nesie dodnes jedno z najvýznamnejších vydavateľstiev nôt na svete, s ideou uviesť na prvé výročie smrti tohto velikána talianskej a francúzskej opery zádušnú omšu Rekviem.

Jednotlivé časti si rozdelilo trinásť talianskych skladateľov, maestro Verdi skomponoval poslednú časť Libera me, Domine, de morte aeterna (Vysloboď ma, Pane, z večnej smrti), ktorá je modlitbou za spásu v deň posledného súdu.

Messa per Rossini však napokon uvedená nebola. Teatro Comunale di Bologna, ktoré malo naštudovanie zabezpečiť, sa obávalo, že to ohrozí komerčný úspech jeho opernej sezóny. Objavili sa snahy posunúť termín na neskôr či presunúť premiéru do Milána. Dielo postupne upadlo do zabudnutia.

Objavil ho znovu až americký muzikológ David Rosen v roku 1986 a svetová premiéra sa tak uskutočnila v roku 1988 na Európskom hudobnom festivale v Stuttgarte. V Pesare v Taliansku, rodisku Gioachina Rossiniho, kde bola premiéra plánovaná na 13. novembra 1869, uviedli Messa per Rossini až minulý rok, 156 rokov od plánovanej premiéry.

Giuseppe Verdi sa však rozhodol skomponovať vlastné Rekviem, ktoré venoval významnému talianskemu filozofovi a spisovateľovi Alessandrovi Manzonimu.

Messa da Requiem bola prvýkrát uvedená ako súčasť omše 22. mája 1874 v Kostole sv. Marka v Miláne, presne pri príležitosti prvého výročia Manzoniho smrti. Giuseppe Verdi do nej začlenil už skomponovanú časť Libera mez Messa per Rossini a sám ju dirigoval. Dielo pod jeho taktovkou malo o tri dni premiéru aj v milánskej La Scale.

Slovenská filharmónia uvedie Messa da Requiem vo štvrtok 21. mája a v piatok 22. mája o 19. h pod vedením rakúskeho dirigenta Saschu Götzela. Slovenský filharmonický zbor pripraví hlavný zbormajster Viedenskej štátnej opery Thomas Lang, kvarteto sólistov budú tvoriť Sara Duchovnay (soprán), Ester Pavlů (mezzosoprán), John Irvin (tenor) a Nicolas Legoux (bas).

Otvorenie jubilujúceho festivalu Košická hudobná jar

Otvárací koncert jubilejného LXX. ročníka medzinárodného festivalu Košická hudobná jar bude už tradične v podaní domácej Štátnej filharmónie Košice. V naštudovaní Stanislava Kochanovského, aktuálneho šéfdirigenta Filharmónie Severonemeckého rozhlasu (NDR Radiophilharmonie) sídliacej v Hannoveri, uvedú vo štvrtok 21. mája o 19. h v Dome umenia v Košiciach poslucháčsky mimoriadne atraktívny program.

V prvej časti večera zaznie Koncert pre klavír a orchester č. 1 Fryderyka Chopina, hádam najobľúbenejšie dielo vrcholného romantizmu pre klavír a orchester. Nádherne lyrické pasáže chopinovskej poézie prvých dvoch viet v ňom strieda ekvilibristická technicky náročná tretia časť.

Interpretácia tohto koncertu, v ktorom je klavír oproti orchestru výrazne dominantnejší, ako býva zvykom, je výzvou pre každého klaviristu.

Keďže kompozičný štýl Chopina je silno ovplyvnený operou a osobitne bel cantom, vyžaduje si od sólistu, aby vedel na klavíri priam spievať. Podanie si vyžaduje aj veľmi jemnú prácu s tempom a špecifický prístup k dynamike a farbe tónu, aby klavirista vytváral širokú paletu zvukových farieb, jemné odtienky nálad či už spomenutú lyrickú poetickosť.

V role sólistu sa predstaví mladý ruský klavirista kórejského pôvodu Arsenii Mun. V roku 2023 zvíťazil na medzinárodnej klavírnej súťaži v talianskom Bolzane, kde získal nielen prvú cenu, ale aj prestížnu Cenu Artura Benedettiho Michelangeliho, ktorú udeľuje porota len v prípade jednomyseľnej zhody, pričom naposledy bola udelená pred takmer tridsiatimi rokmi.

V druhej časti koncertu si vypočujeme Symfóniu č. 5 Sergeja Prokofieva, v ktorej sú ozveny víťaziacich armád Spojencov nad nacistickým Nemeckom. Napísal ju ani nie za mesiac v roku 1944 v Ivanove (250 km na severovýchod od Moskvy), útočisku pre sovietskych umelcov, kde tvorili aj Aram Chačaturian či Dmitrij Šostakovič.

Premiéra sa uskutočnila pod taktovkou samotného skladateľa v januári 1945 v Moskve, len niekoľko dní po správach o veľkom víťazstve Sovietov na rieke Visla, v poslednej veľkej bitke na ruskom území. V marci potom zaznela v Leningrade, v máji v Paríži a v novembri v Bostone.

Figarova svadba v Bratislave a La Traviata v Košiciach

Slovenské národné divadlo uvedie v piatok 22. mája a v nedeľu 24. apríla ako tretiu opernú premiéru sezóny Figarovu svadbu Wolfganga Amadea Mozarta. Ide o dlhšie odkladaný projekt spolupráce ešte z čias pandémie covidu-19, a to s Národným divadlom Brno a francúzskym Théâtre de Caen.

Produkcia z pera inscenačného tímu režiséra Jiřího Heřmana, scénografa Pavla Svobodu, kostymérky Alexandry Gruskovej, svetelného dizajnéra Daniela Tesařa, choreografa Marka Svobodníka a dramaturgičky Patricie Částkovej mala premiéru v Janáčkovej opere v marci 2025.

V Brne sme si ju v úvodných predstaveniach vychutnali v podaní orchestra Collegia 1704 pod vedením dirigenta Václava Luksa, potom predstavenie prebral domáci orchester pod taktovou Davida Šveca.

V Opere SND uvidíme inscenáciu v podaní domáceho operného orchestra v naštudovaní brazílskeho dirigenta Viniciusa Kattaha, ktorý sa ako šéfdirigent Košického národného divadla podpísal pod mimoriadne vydarené hudobné naštudovania Mozartových opier Don Giovanni a Čarovná flauta.

V hlavných postavách sa predstavia Pavol Kubáň a Svatopluk Sem (Gróf Almaviva), Mariana Sajko a Simona Šaturová (Grófka Almaviva), Lenka Máčiková a Andrea Vizvári (Zuzana), Tadeáš Hoza, Ivan Lyvch a Michal Onufer (Figaro) a Jarmila Balážová a Alena Grach (Cherubín). Do konca sezóny uvedie bratislavská opera dielo ešte šesťkrát.

Národné divadlo Košice uvedie v premiérach v sobotu 23. mája a v nedeľu 24. mája o 19. h rovnako svoju tretiu opernú premiéru, a to La traviatu Giuseppe Verdiho. S mimoriadne limitovaným rozpočtom sa pod inscenáciu podpíše domáci tím. Hudobného naštudovania sa zhostí šéfdirigent Peter Valentovič, réžie Anton Korenči a scény Juraj Fábry.

V hlavných postavách Violetty budú alternovať Michaela Várady, Soňa Godarská a Eva Katráková-Bodorová, Alfreda Maksym Kutsenko, Juraj Hollý a Peter Berger a Germonta Marek Gurbaľ a Marián Lukáč. Operu môžete navštíviť aj v predpremiére v piatok 22. mája o 19. h.