Kam za operou a klasickou hudbou Košická hudobná jar a Bratislavské hudobné slávnosti

Košická hudobná jar

Na jubilejný LXX. ročník festivalu Košická hudobná jar zavíta Slovenská filharmónia so vskutku mimoriadne vydareným koncertom. V stredu 27. mája o 19. h v Dome umenia v Košiciach vystúpi pod vedením českého šéfdirigenta Tomáša Netopila s programom, ktorý v domovských abonentných cykloch uviedla na začiatku mája.

Najprv si návštevníci vypočujú posledný klavírny koncert Wolfganga Amadea Mozarta s českým klaviristom Jánom Bartošom. V Bratislave sa blysol vycibrenou interpretáciou tohto Klavírneho koncertu č. 27 velikána klasicizmu zo Salzburgu.

Klavírny prejav Jána Bartoša bol ušľachtilý, elegantný, pregnantný, pritom nie povrchne virtuózny ani zbytočne zošnurovaný. Mozartova hudba pod jeho rukami priam spievala, v priezračnej partitúre odhaľoval aj zdanlivo skryté emócie a na tvárach návštevníkov vyludzoval úsmevy.

Aj Slovenská filharmónia sa v naštudovaní Tomáša Netopila predviedla v tom najlepšom svetle: mäkké sláčiky a farebné dychy, pôsobivá synergia medzi orchestrom a sólistom, nádherné odkrývanie neskorej mozartovskej nostalgie a čistoty.

Koncert mi pripomenul tie najlepšie nahrávky rakúskych klavírnych virtuózov, akými boli Friedrich Gulda (s Viedenskými filharmonikmi a Claudiom Abbadom) alebo Alfred Brendel (s Academy of St Martin in the Fields so Sirom Nevillom Marrinerom).

V druhej časti koncertu zaznie Symfónia č. 13 Dmitrija Šostakoviča v podaní basistu Jozefa Benciho a Slovenského filharmonického zboru pod vedením zbormajsterky Petry Torkošovej.

V dvoch bratislavských uvedeniach sa im podarilo vyrozprávať päť hrôzostrašných príbehov dvoch určujúcich totalít 20. storočia: beštiálnosť nacistického holokaustu, všadeprítomný teror a zastrašovanie stalinského Sovietskeho zväzu, bezútešný bežný život v komunizme, ale aj vzdorovitosť humoru a sily umenia v tom najväčšom útlaku.

Jozef Benci bol hlavným rozprávačom. Jeho hlboký a sonórny bas s akustickou prieraznosťou a hutnosťou, vyrovnaný vo všetkých registroch, s obdivuhodnou diferencovanou kresbou výrazu, empaticky vyrozprával príbehy ostrých kontrastov, grotesknej irónie a zlovestnej atmosféry.

Mužská časť zboru spievajúca unisono dodávala dielu potrebnú surovosť priam davového besnenia. Tomáš Netopil vykresal mimoriadny hudobný zážitok oscilujúci od symfonickej vznešenosti cez divadelný realizmus až po ceremoniálne napätie v duchu ruských pravoslávnych chorálov.

Tento koncert bol pre mňa dokonalým vrcholom bratislavskej symfonickej sezóny a verím, že aj v Košiciach ponúkne návštevníkom výnimočný večer.

Druhým koncertom, na ktorý by som rád upriamil pozornosť, je uvedenie diel skladateľov Jána Šimráka st. a Zachariáša Zarevúckeho pôsobiacich v 17. storočí na východnom Slovensku, na ktorom sa sám podieľam.

Koncert je súčasťou širšieho zámeru uviesť kompletné dielo Jána Šimráka st. (Johann Schimrack d. Ä.), hudobného skladateľa a organistu pôsobiaceho v Spišskom Podhradí, ktorého výskumu a prepisu kompozícií do súčasného notového zápisu sa viac ako tri dekády venovali Richard Rybarič a Janka Petöczová z Ústavu hudobnej vedy SAV.

Je pozoruhodné, že už v období raného baroka na Spiši či Šariši komponovali hudbu porovnateľnú s najvýznamnejšími skladateľmi tohto obdobia, akými boli Monteverdi, Kapsperger či Gabrieli, ktorého diela budú znieť aj v Košiciach.

Návštevníci bohoslužieb a pravdepodobne aj koncertov v Levoči, Spišskej Novej Vsi, Podolínci či Bardejove tak počúvali hudbu rovnakého niveau ako tí v hlavných centrách humanizmu a renesancie, v Benátkach, Florencii, Mantove či v Ríme.

Na koncerte v Dome umenia v Košiciach v nedeľu 7. júna o 19. h vystúpi orchester a zbor Le nuove musiche pod vedením rakúskeho dirigenta, profesora a špecialistu na starú hudbu Jörna Andresena.

Bratislavské hudobné slávnosti

Náš najvýznamnejší hudobný festival, ktorý bude už tradične na prelome septembra a októbra, začal tento týždeň predaj vstupeniek. Online alebo v pokladnici Slovenskej filharmónie si tak môžete v predstihu zabezpečiť vstupenky najmä na koncerty najprestížnejších zahraničných telies, ktoré sa zvyknú vypredať už v prvých týždňoch.

Zo symfonických orchestrov dávam do pozornosti vystúpenia Českej filharmónie, talianskeho Orchestra dell’Accademia Nazionale di Santa Cecilia a amerického The Cleveland Orchestra.

Česká filharmónia sa predstaví pod vedením hongkonskej rodáčky Elim Chan s charizmatickým huslistom Gilom Shahamom. Ťažiskom koncertu budú Prokofievov Druhý husľový koncert a Stravinského baletná suita Vták ohnivák doplnené o dva opusy českých skladateľov, Predohru pre orchester Bohuslava Martinů a Suitu A dur Antonína Dvořáka.

Rímsky Orchestra dell´Accademia Nazionale di Santa Cecilia ponúkne na festivale program diel Sergeja Rachmaninova, Tretí klavírny koncert a Druhú symfóniu, a to pod vedením Stanislava Kochanovského s klavírnym virtuózom Nikolaiom Luganským.

The Cleveland Orchestra, ktorý patrí do takzvanej veľkej päťky amerických orchestrov (spolu s New York Philharmonic, Boston Symphony Orchestra, Chicago Symphony Orchestra a Philadelphia Orchestra), príde do Bratislavy v rámci rozlúčkového turné svojho šéfdirigenta Franza Welsera-Mösta. Zaznie symfonická báseň Orfeus Franza Liszta, ako aj druhé symfónie Bohuslava Martinů a Johannesa Brahmsa.

Z domácich telies by som rád upriamil pozornosť na koncert venovaný jubilujúcemu Vladimírovi Godárovi. Súbor Solamente naturali pod taktovkou Mareka Štrycla s českou speváčkou Ivou Bittovou uvedú jeho rozsiahly opus Mater.

Slovenská filharmónia ponúkne okrem úvodného a záverečného koncertu aj koncertné naštudovanie Belliniho opery Kapuletovci a Montekovci. V titulných postavách sa predstavia Simona Šaturová (Júlia) a Jana Kurucová (Rómeo). Naštudovania s orchestrom Slovenskej filharmónie a Slovenským filharmonickým orchestrom sa zhostí taliansky dirigent Gianluca Capuano.

Súbor Le nuove musiche s dirigentom Jörnom Andresenom zavŕši na festivale dvanástym koncertom na Slovensku už spomenutý projekt kompletného uvedenia diela Jána Šimráka st., tentokrát doplnený o diela levočského skladateľa a organistu Samuela Marckfelnera a najvýznamnejšie dielo nemeckého raného baroka Musikalische Exequien Heinricha Schütza.