Spoločnosť Koronakríza 25. apríl 2020

Pôvod covidu Unikol koronavírus z čínskeho laboratória alebo ide o konšpiračnú teóriu?

Lukáš Kekelák
Lukáš Kekelák

Nech je odpoveď akákoľvek, čínski komunisti musia za svetový zdravotnícky Černobyľ zaplatiť svoju daň.

Nech je odpoveď akákoľvek, čínski komunisti musia za svetový zdravotnícky Černobyľ zaplatiť svoju daň.

Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Lukáš Kekelák

Unikol koronavírus z čínskeho laboratória alebo ide o konšpiračnú teóriu?
Muž s ochrannou maskou na tvári kráča pred areálom nemocnice v Pekingu. FOTO TASR/AP

Titulky svetových médií už neplnia len stúpajúce čísla nakazených aj obetí ochorenia Covid-19, ale čoraz viac sa otvára diskusia o pôvode vírusu, role Svetovej zdravotníckej organizácie, ako aj o vplyve čínskej komunistickej vlády na celý priebeh svetovej pandémie.

Najzaujímavejšou udalosťou posledných dní však je medzinárodný nárast odporu voči Čínskej ľudovej republike. Nejde už len o žiadosť amerického prezidenta Donalda Trumpa o začatie nezávislého vyšetrovania vzniku pandémie vrátane toho, čo WHO urobila na jeho zastavenie.

Už aj Austrália žiada vyvodiť zodpovednosť voči komukoľvek, kto je pôvodcom šírenia pandémie koronavírusu, kto zatajoval informácie o prepuknutí choroby zo strany Číny, ako aj za viaceré kontroverzné kroky WHO. Aj nemecký bulvárny denník Bild od Číny žiada, aby vyplatila 165 miliárd dolárov. Náhradu škody od Pekingu prostredníctvom OSN požaduje i Medzinárodná rada právnikov v Londýne.

Hoci vedenie Číny a WHO akékoľvek pochybenia odmieta, na mieste je sumarizácia všetkého, čo o vzniku vírusu, nečinnosti a zatĺkaní komunistickej strany Číny a o politike okolo WHO vieme.

Slávnostná rozlúčka s poslednou skupinou zdravotníckych pracovníkov, ktorí prišli pomôcť mestu Wu-chan po vypuknutí pandémie koronavírusu. FOTO TASR/AP

Najskôr oficiálna verzia

Do vypuknutia svetovej pandémie nového koronavírusu SARS-CoV-2 o čínskom meste Wu-chan, metropole provincie Chu-pej v strednej časti krajiny, skoro nikto ani len nepočul. Od začiatku éry korony sa to však závratne zmenilo a dnes sa môže mesto pýšiť publicitou prekonávajúcou všetky cestovateľské bedekre. Okrem samotného koronavírusu sa však mesto zakrátko stalo tiež epicentrom prirodzeného ľudského bádania, akú rolu zohralo na začiatku pandémie.

Oficiálny pôvod vírusu je podľa drvivej väčšiny vedcov v netopieroch. Experti sa domnievajú, že vírus sa prenášal medzi zvieratami a ľuďmi v prírode, ako sa to stalo v minulosti v prípade eboly či iných známych koronavírusových pandémií, ako sú SARS (Ázia, 2003) a MERS (Blízky východ, 2012).

Netopiere sa považujú za nosičov práve týchto dvoch chorôb spôsobených koronavírusmi, ktoré v minulosti infikovali aj ľudí. Sú to ideálni hostitelia, pretože lietajú vo veľkých geografických rozsahoch a prenášajú choroby bez toho, aby sa sami nakazili. Už štúdia uverejnená v marci 2019 predpokladala, že práve netopiere budú v Číne zdrojom nového ohniska koronavírusu.

Epicentrom nákazy sa podľa viacerých odborníkov pravdepodobne stal trh v meste Wu-chan ponúkajúci morské plody či iné voľne žijúce zvieratá vo forme, ktorá má ďaleko od minimálnych hygienických štandardov. Nikdy však nepredával netopiere. Cez produkty na tomto trhu sa mal vírus následne preniesť na ľudí.

Svet však stále čaká na presvedčivejšie dôkazy. Naďalej tak pretrvávajú otázky o tom, kedy a ako sa koronavírus začal šíriť medzi ľuďmi. To viedlo k vzniku množstva teórií, ktoré naznačujú, že to s prirodzenosťou samotného šírenia nemusí byť také jednoznačné.

Zamestnanec pracuje v ochrannom oblečení v laboratóriu Chuo-jen 6. februára 2020 v čínskom meste Wu-chan. FOTO TASR/AP

Zhrňme tie, ktoré sa v mediálnom priestore vyskytujú najčastejšie. Tie najnepravdepodobnejšie hovoria o čínskej forme biologickej zbrane, ktorá bola úmyselne vytvorená a vypustená z laboratória, ktoré sídli len pár kilometrov od spomínaného trhu. Takéto tvrdenia vedci opakovane odmietli.

Iné, podstatne hodnovernejšie, hovoria o tom, že vírus unikol z laboratória vo Wu-chane náhodou či neúmyselným zlyhaním ľudského faktora. Pripomeňme, že ďalšie sa šíria aj priamo v Číne, kde niektorí veria, že nový koronavírus je dielom CIA určeným na oslabenie komunistického štátu.

Na Wu-chan padá tieň podozrenia

Faktom je, že v epicentre koronavírusovej nákazy v meste Wu-chan sa skutočne nachádzajú dve virologické laboratóriá, asi dvanásť kilometrov od spomínaného trhu, ktoré sú súčasťou globálnej siete výskumu patogénov. Jedno z nich bolo zároveň prvým v Číne, ktoré získalo najvyššie hodnotenie biologickej bezpečnosti (BSL 4), vyhradené pre inštitúcie pracujúce s potenciálne smrtiacimi organizmami.

Wu-chanský inštitút bol otvorený už v roku 1956 ako mikrobiologické zariadenie s dôrazom na poľnohospodárstvo. Hlavným zámerom bolo štúdium kvality pôdy a patogénov ovplyvňujúcich rastliny a živočíchy. V priebehu posledných rokov inštitút rozšíril svoj výskum aj o infekčné ľudské choroby v súvislosti s prepuknutím vírusu SARS pred 17 rokmi. Toto nové laboratórium bolo otvorené v januári 2018. Vzhľadom na skúsenosť krajiny práve so spomínanou pandémiou je výskum na netopieroch úplne legitímny a nie je žiadnym prekvapením.

Zamestnanec upratuje dočasnú nemocnicu v čínskom meste Wu-chan. Dočasnú nemocnicu prestavali zo športového areálu. FOTO TASR/AP

Podobné laboratóriá skúmajúce vysoko patogénne, teda najnebezpečnejšie mikroorganizmy, sa nachádzajú okrem Číny aj v USA, Austrálii, Českej republike, Francúzsku, Nemecku, Maďarsku, Rusku a v ďalších krajinách.

Takéto laboratória si vyžadujú najvyššiu úroveň biologickej bezpečnosti. Napriek množstvu špekulácií neexistuje doteraz žiaden priamy dôkaz o tom, že by vírus SARS-CoV-2 bol vypustený z laboratória. Existuje však niekoľko spochybňujúcich indícií.

Denník Washington Post nedávno informoval o viacerých zisteniach z diplomatických kruhov, podľa ktorých už v roku 2018 americkí vedeckí diplomati opakovane navštívili wu-chanský virologický inštitút. Následne Washingtonu zaslali správu o nedostatočnej bezpečnosti v laboratóriu a žiadali preň dodatočnú finančnú pomoc (ktorú ústav od USA aj skutočne získal).

Denník píše, že v správach diplomatov sa mali vyskytnúť obavy, že výskum koronavírusov u netopierov v danom laboratóriu by mohol spôsobiť novú pandémiu podobnú SARS-u, čo podnietilo aj súčasné pochybnosti.

Americká vedecká štúdia publikovaná v marci, s ktorou sa stotožňuje aj poradca Bieleho domu Anthony Fauci, o genóme koronavírusu nezistila, že by v prípade sekvencie išlo o vznik na základe neprirodzeného procesu. Potvrdila, že vírus prešiel zo zvierat na ľudí, ale nevylúčila, že k úniku vírusu z laboratória nedošlo.

Čína podľa francúzskych úradníkov tiež zabránila odborníkom z krajiny galského kohúta dohliadať na bezpečnosť v laboratóriu, ktoré dnes čelí tvrdeniam, že ide o pôvodcu pandémie koronavírusu.

Zhoda nevládne ani vo vedeckej komunite

Kým väčšina vedcov hovorí, že je takmer nemožné, aby nový koronavírus vznikol v dôsledku laboratórnej nehody, keďže čosi podobné by si podľa nich vyžadovalo pozoruhodnú sériu náhod a odchýlok od osvedčených protokolov správania sa v laboratóriu, ani v tomto nie je vedecká komunita jednotná. Zatiaľ čo mnohí medzinárodní vedci obhajovali wu-chanský inštitút virológie, iní polemizujú o prirodzenosti vírusu.

Britský bulvár priniesol vyjadrenie uznávaného ruského mikrobiológa Petra Chumakova, ktorý pre Moskovský Komsomolec povedal, že vedci v laboratóriu vo Wu-chane robili „úplne šialené veci“. Chumakov tvrdí, že vedci v danom laboratóriu sa aktívne podieľajú na vývoji rôznych variant koronavírusu už viac ako desať rokov. Ich cieľom však podľa jeho slov bolo študovať patogenitu vírusu a nie úmyselne vytvoriť zabijaka.

Lekári ošetrujú pacientov, ktorí sú infikovaní novým druhom koronavírusu na izolovanej jednotke intenzívnej starostlivosti v nemocnici v čínskom meste Wu-chan, 6. februára 2020. FOTO TASR/AP

Iný popredný ruský molekulárny biológ Sergej Netesov pre Novuju gazetu zase povedal, že Číňania si vírus atypického zápalu pľúc vyrobili svojím spôsobom života, o úprave vírusu v laboratóriu sa nezmieňuje.

„Všetky dôkazy poukazujú na to, že nejde o laboratórnu nehodu,“ hovorí tiež Jonna Mazetová, profesorka epidemiológie na Kalifornskej univerzite a riaditeľka globálneho projektu na sledovanie objavujúcich sa vírusov s názvom PREDICT.

Filippa Lentzosová, odborníčka na biologickú bezpečnosť na King's College London, však uviedla, že otázka pôvodu vírusu je „veľmi náročná“, a dodala, že v komunite expertov na biologickú bezpečnosť prebiehajú tiché diskusie v pozadí, ktoré spochybňujú teóriu čínskej vlády o trhu s morskými plodmi.

Zatiaľ čo niektorí vedci hovoria, že vo vírusovom kóde nie sú žiadne známky ľudskej genetickej modifikácie, k čomu sa prikláňa aj slovenský molekulárny biológ a genetik Ľubomír Tomáška, v poslednej dobe čoraz viac mediálnej pozornosti dostávajú vyjadrenia protistrany. V našom priestore ide najmä o českú molekulárnu biologičku Soňu Pekovú z Tilia Laboratories, podľa ktorej má vírus očividné umelé kontúry.

Kým na začiatku pandémie u nás sa slová Pekovej zdali ako voda na mlyn českej aj slovenskej dezinformačnej scény, veľký rozhovor s ňou nedávno urobil aj Český rozhlas, kde svoje pochybnosti vysvetľuje s veľkým vnútorným zapálením. Koronavírus, ktorý označuje ako štíhleho aristokrata, má podľa nej množstvo charakteristík, ktoré sa dosiaľ v prírode nevyskytovali. Jeho genetická informácia je podľa nej natoľko unikátna, že sa doteraz nikde na svete nevyskytla. Hoci nepopiera teóriu, ktorá spája koronavírus SARS-CoV-2 s netopiermi, myslí si, že išlo pri jeho vzniku skôr o zásah človeka.

Mapa výskytu potvrdených prípadov koronavírusu v Číne. Zdroj: Wikipedia.org

V podobnom smere o víruse informovalo aj americké konzervatívne médium Fox News podporujúce republikánskeho prezidenta Donalda Trumpa. Na základe svojich tajných zdrojov, ktoré boli údajne informované o podrobnostiach skorých krokov čínskej vlády, vplyvná spravodajská stanica uviedla, že „pacient nula“ mal byť človek z laboratória, ktorý sa daným vírusom nakazil a následne ho rozšíril v populácii vo Wu-chane.

Podľa informácií zdroja tohto média sú tvrdenia o rozšírení z trhu snahou Číny odkloniť pozornosť od miestneho laboratória. Zdroje Fox News tiež informovali, že Čína manipuluje s dátami, zničila prvotné vzorky, vymazala počiatočné správy o víruse a zastavila aj akademické články.

Číne netreba veriť

Hoci v súčasnosti neexistuje žiaden rukolapný dôkaz o tom, že by bol výskumný ústav vo Wu-chane naozaj zdrojom nového koronavírusu SARS-CoV-2, o prístupe Číny v čase pandémie si netreba robiť žiadne ilúzie.

Generálny prokurátor amerického štátu Missouri v žalobe na čínsku vládu jasne opisuje všetky oblasti, v ktorých komunistické vedenie krajiny zlyhalo: „Čína klamala o nebezpečenstvách vírusu, umlčiavala oznamovateľov, neurobila dosť na to, aby spomalila šírenie pandémie a zodpovedá za obrovské utrpenie, smrť a ekonomické straty krajín sveta vrátane obyvateľov štátu Missouri.“

Americký prezident Donald Trump ukazuje počas tlačovej konferencie na podhodnotený počet úmrtí v dôsledku pandémie koronavírusu. Tiež povedal, že Čína by mala čeliť následkom, ak bola vedome zodpovedná za vypuknutie pandémie nového koronavírusu. FOTO TASR/AP

Hoci ide o neuplatniteľnú žalobu a sólojazdu jedného z amerických štátov, kritika voči Číne je celkom opodstatnená.

Čínske úrady naozaj v mnohom klamali. Svedčí o tom aj správa od agentúry AP, ktorá opisuje, ako miestni komunistickí pohlavári zastavili riešenie situácie najmenej na šesť veľmi kľúčových dní po tom, čo pochopili rozsah koronavírusovej hrozby. Napriek tomu umožnili v zárodočnom štádiu masovú hostinu tisícov obyvateľov Wu-chanu. Rovnako nechali v pohybe milióny ľudí počas osláv nového lunárneho roka a potrestali lekárov, ktorí sa pokúšali svetu povedať pravdu.

Čínsky prezident Si Ťin-pching varoval verejnosť až na siedmy deň, 20. januára. Podľa interných dokumentov, ktoré získalo Associated Press a podľa expertných odhadov založených na retrospektíve, sa však už počas spomínaného týždňa nakazilo viac ako 3 000 ľudí.

Zlyhanie Číny na samom začiatku pandémie je hlavnou príčinou, prečo je dnes nakazených viac než 2,8 milióna ľudí a prečo svet prišiel predčasne o 200-tisíc životov. Pritom štúdia Southamptonskej univerzity ukázala, že ak by Čína zareagovala voči pandémií o pár týždňov skôr, vírus mohla včas poraziť.

Krivka nárastu počtu prípadov v Číne počas pandémie koronavírusu. Čína, ktorá je všeobecne považovaná za zdroj globálnej pandémie choroby COVID-19, počas pandémie na svojom území zaznamenala 4632 úmrtí z 82 816 nakazených, hoci viaceré správy indikujú, že ide o podhodnotený počet. Pre infekčnú chorobu COVID-19 zostáva v Číne hospitalizovaných 838 ľudí, zatiaľ čo ďalších 1000 ľudí prechádza izoláciou a monitorovaním. Zdroj: Wikipedia.org

Už teraz je jasné, že čísla z Wu-chanu môžu byť aj štyrikrát také veľké. Podľa štúdie vedcov z Hongkongu, o ktorej napísal britský The Guardian, mohlo byť v prvej vlne Covid-19 v pevninskej Číne nakazených do 20. februára viac ako 232 000 ľudí, čo je štvornásobok oficiálnych údajov oproti vtedajším 55 000 prípadom.

Počet obetí len vo Wu-chane je pravdepodobne niekoľkonásobne vyšší, než sa uvádza dnes. Ešte na konci marca spravodajkyňa Českej televízie vo východnej Ázii Barbora Šámalová priniesla správu o tom, že pred krematóriami v meste stoja obrovské rady ľudí. Na základe toho, že krematóriá fungujú 24 hodín sedem dní v týždni, sa počet mŕtvych vo Wu-chane odhaduje na 42- až 47-tisíc, hoci určite nie všetci sú obeťami koronavírusu.

Oficiálne štatistiky spochybňovali aj samotní obyvatelia provincie Chu-pej, pričom tvrdili, že skutočný počet môže byť až 20-krát vyšší. Príkladom toho bol aj 17. apríl, keď úradníci v meste Wu-chan zvýšili počet obetí Covid-19 za noc o polovicu, pričom tvrdili, že prudký nárast odráža aktualizované správy o úmrtiach mimo nemocníc. A, samozrejme, trvali na tom, že predtým nedošlo k žiadnemu utajeniu.

Čína tiež z krajiny vyhostila či blokovala niekoľko zahraničných novinárov, ktorí kritizovali jej prístup k pandémií koronavírusu. Sabotovanie informovania o situácií miestnymi nezávislými médiami či občianskymi aktivistami tak v týchto podmienkach nestojí ani za reč. Deformácia pravdy miestnym komunistickým režimom má však dnes globálne dôsledky.

Príbehy z čínskych sociálnych médií, ktoré boli cenzurované alebo odstránené takmer okamžite, ako sa na nich objavili, poukázali tiež na to, že na nariadenie vlády museli nemocnice nahlasovať nové prípady koronavírusu aj ako prípady chrípky či zápalu pľúc. Na základe viacerých informácií sa tiež zdá, že režim do štatistík nezapočítava asymptomatické prípady. Špičkové laboratórium v Šanghaji, ktoré ako prvé opísalo genóm vírusu, miestni komunisti radšej hneď preventívne zatvorili. 

Spomeňme si tiež, ako skončili prví lekári, ktorí ešte v decembri 2019 na čínskej sociálnej sieti WeChat hovorili o nákaze koronavírusom. Polícia ich za zdieľanie správ o víruse zadržala, pričom niektorí z nich následne na následky ochorenia Covid-19 aj zomreli.

Vigília v Hongkongu za čínskeho lekára Li Wen-lianga (34), ktorý ako jeden z prvých varoval pred pandémiou koronavírusu. Dostal sa preto do ťažkostí s úradmi komunistickej krajiny a v piatok 7. februára 2020 tomuto ochoreniu podľahol. FOTO TASR/AP

Dnes možno rovnako vidieť, ako Peking začal s vlastnou propagandou s cieľom zlepšiť svoje postavenie a odvrátiť pozornosť od viny za krízu tým, že krajinám posiela nekvalitné rýchlotesty (prípad Indie) či nepoužiteľné rúška (prípad Fínska). Nehovoriac o priemernom Slovákovi, ktorý si myslí, že Čína s Ruskom Slovensku v čase krízy pomáhajú viac než miliardové balíky finančnej pomoci z Európske únie.

O globálnej kampani zo strany Číny na zlepšenie svojej povesti sa píše aj v stiahnutej správe Európskej služby pre vonkajšiu činnosť.

Za zmienku stojí zaujímavá reakcia Švédska, štátu so svojským prístupom k pandémii, ktoré v čase koronakrízy zatvorilo v krajine aj posledný Konfuciov inštitút (iniciatíva čínskej vlády s cieľom propagovať čínsky jazyk a kultúru pôsobiaca pri viacerých zahraničných univerzitách – aj pri Univerzite Komenského v Bratislave – ako de facto propagandistický nástroj zameraný na zvýšenie „mäkkej sily“ Číny vo svete).

Kontext pochybnej Číny možno doplniť kultúrnou genocídou moslimskej menšiny Ujgurov, cenzúrou nielen nezávislých novinárov, porušovaním medzinároného práva v Juhočínskom mori, všadeprítomným a hlboko technologicky prepracovaným sledovaním svojho ľudu či celkovým prístupom Číny k ľudskej slobode a dôstojnosti. 

Spolitizovaná WHO

V čase pandémie sa však Číny zastáva Svetová zdravotnícka organizácia, ktorá čelí podozreniam, že s krajinou kolaboruje. Pochybnosti o tom, že WHO krylo Čínu od začiatku, sú totiž stále intenzívnejšie.

Nejde len o prístup amerického prezidenta Trumpa, ktorý sa rozhodol zastaviť finančné prostriedky pre WHO, kým sa nepreskúma správanie tejto špecializovanej inštitúcie OSN počas krízy (pričom zaplátať výpadky sa hneď prihlásila Čína a organizácia Billa Gatesa). WHO čelí kritike aj z akademických radov.

Japonský podpredseda vlády Taro Aso označil WHO dokonca ako „Čínsku zdravotnícku organizáciu“. Ďalší kritici WHO vyčítajú, že bola príliš počúvajúca voči Číne v prvých dňoch prepuknutia choroby a nedokázala tak rýchlo upozorniť svet, aby konal. Od začiatku krízy tak čelí jej šéf Tedros Adhanom Ghebreyesus obvineniu, že je voči Číne mäkký.

Trvalo istý čas, kým Čína povolila zdieľanie sekvencie genómu, a ešte dlhšie, kým povolila žiadosť WHO o vyslanie tímu vedeckých pozorovateľov do centra ohniska nákazy. Hoci WHO o to žiadala už v polovici januára, stalo sa tak až 8. februára, viac ako týždeň po stretnutí za zatvorenými dverami medzi čínskym prezidentom a šéfom WHO. Pár dní po tomto stretnutí Ghebreyesus ocenil úsilie Číny o potlačenie pandémie a vyhlásil, že Čína „stanovuje nový štandard kontroly nákazy“.

Šéf Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Tedros Adhanom Ghebreyesus. FOTO TASR/AP

Etiópčan Ghebreyesus sa do čela WHO dostal v júli 2017 práve vďaka bloku afrických a ázijských krajín vrátane Číny, jeho rivalom bol britský lekár David Nabarra, ktorého podporovali USA, Veľká Británia, ako aj Kanada.

Ilustráciou spolitizovanosti inštitúcie je ignorácia Taiwanu, ktorý pomerne skoro informoval WHO o medziľudskom prenose koronavírusu, pričom organizácia to ignorovala. Rovnako absurdné interview, počas ktorého úradník Svetovej zdravotníckej organizácie odmietol hongkongskej novinárke odpovedať na otázku týkajúcu sa Taiwanu. Najprv predstieral, že ju nepočuje, a následne zrušil videohovor.

Ťažko si dnes predstaviť svet, v ktorom každý štát rešpektuje autoritu WHO, riadi sa jej radami a umožní jej koordinovať krízovú situáciu, keď ešte donedávna sabotovala účinnosť nosenia rúšok.

Rozsah krytia Číny nie je stále jasný, ale zlyhanie je jednoznačné. Možno bolo cieľom Ghebreyesusa prinútiť Čínu, aby spolupracovala, ale touto stratégiou riskuje už beztak naštrbenú dôveryhodnosť WHO. Pritom nejde o prvé zlyhanie tejto organizácie. Automaticky sa núka nie tak dávny prípad eboly.

Samozrejme, WHO nemožno zo všetkého obviňovať. Ide v podstate o slabú organizáciu, ktorá nie je schopná zaväzovať alebo sankcionovať svojich členov. Jej ročný prevádzkový rozpočet sú približne dve miliardy dolárov, čo je vzhľadom na deklarované ambície skromná suma. Najdôležitejšou bola však jej organizačná a diplomatická úloha, ktorá dnes zlyháva na plnej čiare.

Ako povedal redaktor vplyvného vedeckého časopisu Lancet Richard Horton: „Jej koordinačné právomoci a kapacita sú slabé a neexistuje schopnosť usmerňovať medzinárodnú reakciu na život ohrozujúcu epidémiu.“

WHO je podľa novinára Stephena Buranyiho vždy vystavená dvom typom kritiky: že spravila príliš veľa alebo, naopak, príliš málo. Teraz je však skôr v pozícii spoluvinníka či nekompetentnej až zbytočnej organizácie.

Napriek tomu treba dodať, že ani tie hrozby, ktoré krajinám Západu adresovala, nikto nepočúval a štáty včas neprijali dostatočné protiepidemiologické opatrenia. Viacerí svetoví lídri prepadli presvedčeniu, že kríza sa ich štátu koniec-koncov nedotkne, čo bola v dnešnom globalizovanom svete mylná predstava. A to platí aj pre tých, ktorí dnes Čínu kritizujú najhlasnejšie.

Primárnym vinníkom je Čína

Hoci väčšina svetových výskumníkov pochybuje o teórii úniku vírusu, ľudská predstavivosť pochopiteľne zachádza do úvah, či predsa len vírus nemá niečo spoločné s dvomi laboratóriami v meste, ktoré robili výskum nových koronavírusov na netopieroch.

Čínsky prezident Si Ťin-pching sa zdraví s pracovníkmi prístavu počas jeho návštevy. FOTO TASR/AP

O pôvode a šírení koronavírusu aj o jeho liečbe zostáva naďalej veľa nezodpovedaných otázok. Ak chceme zaistiť, aby sa nič podobné znova neopakovalo, je úlohou vedcov zistiť okrem účinného lieku aj to, ako sa tento vírus prvýkrát preniesol na ľudí. Je dôležité poznať pôvod tohto vírusu a kým ho nepoznáme, žiadnu z relevantných verzií nemožno vehementne vylúčiť. Najmä nie vo vzťahu k Číne, ktorej nemožno veriť.

Zároveň je tiež dôležité dôveryhodné a nezávislé preskúmanie postupu Číny aj WHO na medzinárodnej úrovni, aby si tak jednotlivé štáty neorganizovali svoje vlastné vyšetrovania, ktoré by len ďalej politizovali pandémiu a zvyšovali medzinárodné napätie.

V neposlednom rade by sme si Čínu nemali viac idealizovať ani napriek dodávke zdravotníckych pomôcok. O výskyte nového koronavírusu vedel režim už na konci roka 2019 a nespravil nič preto, aby svetovej pandémii dnešných rozmerov zabránil. Teraz, paradoxne, Komunistická strana Číny na pomoci Európe hlavne zarába.

Hoci, samozrejme, v prvej línii to boli samotní Číňania, ktorí sa stali obeťami svojej vlády. Teraz pre nezodpovednosť, zatĺkanie a domnelú bohorovnosť čínskych komunistov trpí celý svet.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0