Počas krízy treba okrem lekárov, ekonómov počúvať aj teológov či filozofov

Organizátori sa rozhodli po prvýkrát presunúť festival do online priestoru. Na to, ako to bude celé prebiehať a na čo sa môžeme tešiť, sme sa spýtali samotného predsedu Spoločenstva Ladislava Hanusa, ktoré podujatie organizuje, Juraja Šústa.

Prečo nestačilo Bratislavské Hanusove dni iba posunúť?  

Aby v čase krízy nebolo počuť len lekárov a ekonómov, čo je v niečom pochopiteľné a namieste, ale aj teológov, filozofov, kňazov či umelcov. Kompetentných kresťanov. Kresťanská kultúra žije a má čo ponúknuť.

Na koho sa môžeme tešiť?  

Pozvanie prijal svetoznámy americký teológ Scott Hahn, výnimočný singapurský podnikateľ Lawrence Chang, americkí intelektuáli Rod Dreher a Mark Regnerus, český psychiater Max Kašparú a mnohí ďalší. Nebudú chýbať rodinné témy či nočná talk-show.  Ešte jedno-dve veľké mená sú na spadnutie. Celkovo štrnásť podujatí z rôznych oblastí kultúry za jeden víkend. 

Čo bude spájajúcou niťou všetkých podujatí?  

Reflexia súčasnej epidemickej krízy. Žijeme v sekulárnom svete, potrebujeme počuť rozumné kresťanské hlasy ako soľ. 

Nenakazíte sa pri výrobe? 

Dúfam, že nie. Budeme rozumní, hygienické opatrenia dodržíme. Ale nemôžeme sa nechať paralyzovať strachom. Dá sa žiť 100 percent hygienicky „safe“, ale sotva zmysluplne.

„Kresťania, ktorí sa v kontexte otvorených hypermarketov pýtajú na otvorenie kostolov pri dodržaní rovnakých hygienických noriem, sú mnohými označovaní za spoločenskú hrozbu.“Zdieľať

Čo podľa teba ukazuje pandémia ľudstvu?  

Skúsim to otočiť a povedať, čo si myslím, že ukazujú reakcie ľudí na pandémiu. V prvom rade, že máme strach zo smrti. Žijeme v hobbsovskom svete, kde je hlavnou hodnotou prežiť. Všetko ostatné ide bokom. Druhá vec, Sacrum a vzťah k Bohu v spoločnosti už takmer vymizol. Kresťania, ktorí sa v kontexte otvorených hypermarketov pýtajú na otvorenie kostolov pri dodržaní rovnakých hygienických noriem, sú mnohými označovaní za spoločenskú hrozbu. Okrem toho väčšine, dokonca aj z kresťanských radov, je cudzia myšlienka, že by Boh mohol byť voči ľudstvu aj v postavení nielen milosrdného otca, ale zároveň aj spravodlivého sudcu.

Ako to myslíš?

V minulých dobách časy krízy nabádali k pokániu, dnešní ľudia však zdanlivo nemajú čo ľutovať: akoby už dnes takmer nik nehrešil, iba občas robil chyby, prípadne sa cítil byť sklamaný sám zo seba alebo ublížený a zranený inými. Každopádne, väčšina ľudí nevníma dlh voči Stvoriteľovi. Boh, ak s ním už vôbec niekto počíta, je chápaný často len ako znášanlivý objímač, hojič rán a neúnavný pritakávač. Takto však  skôr vyprázdňujeme než napĺňame chápanie milosrdenstva. Tu je určite namieste hlasný budík.

Ukazuje nám táto pandémia aj niečo pozitívne?

Sčasti pozitívne sa dá vnímať globálna prepojenosť. Ukazuje sa, že napriek všetkým rozdeleniam, sme všetci rovnako zraniteľní a na jedno oko slepí. Paradoxne, tí väčší hráči ešte viac ako tí menší. Ukazuje to na potrebu aj schopnosť  spolupráce ľudstva, ale v žiadnom prípade nie na úkor spoločenstiev ako sú rodina a národ. O to väčší dôvod dávať si pozor na populistov, expertov a spoločenských inovátorov, ktorí, samozrejme z humanitných pohnútok, budú chcieť vytvoriť človeka 2.0. Tu je aj veľká úloha kresťanov: pomôcť zachrániť moderný svet pred sebou samým, pred nechcenými dôsledkami vyplývajúcimi z utilitaristickej etiky, disrešpektu k človeku a k prírode, či straty duchovného zmyslu života.

Kde však nájsť odpovede na tieto výzvy, otázky?

Najskôr ich však musíme začať naozaj hľadať. Zobrať ich vážne. Azda tento čas krízy nám pomôže byť vnímavejšími na takéto veľké otázky. Minimálne vidíme jasnejšie, aké neuspokojivé sú všetky tie skeptické, agnostické či relativistické odpovede na otázky o zmysle života zoči-voči smrti, a viac vnímame príťažlivosť a pravdivosť evanjelia. Pomáha nám nielen lepšie porozumieť tajomstvu života, ale dáva aj silu k premene nášho života. Bez neho i bez zdravej filozofie je náš pohľad zúfalo jednostranný a úzky. Cieľom ľudského života predsa nie je prežiť, akokoľvek je život dobrom a darom, ale žiť zmysluplne.

Aký život považuješ ty za zmysluplný?

Naučiť sa milovať nasledovaním Krista, nechať sa ním premieňať a byť s ním v spoločenstve. A to je ohromný program aj výzva. Akokoľvek to pri pohľade na kresťanov niekedy pôsobí banálne či nedôveryhodne, bez viery by bol život krátkou, do seba zacyklenou frustrujúcou periódou nenaplnených prísľubov. Viera všetko oživuje.

Čo naučila pandémia teba?  

Na to je ešte priskoro. :) Ale pomáha mi viac upriamovať pozornosť na otázku, nakoľko naozaj sám žijem to, v čo verím.

Autorka rozhovoru: Kristína Votrubová