Na prvú adventnú nedeľu katolícki biskupi napísali list, v ktorom vyzvali kresťanov, aby sa nechali preniknúť Kristovou láskou, ktorá aj k nepriateľom pristupuje s láskavosťou a neuchyľuje sa k prejavom pohŕdania či nevraživosti. Biskupi vnímajú, že v spoločnosti silnie nevraživosť, hrubosť a rúcajú sa autority. Preto apelujú, aby kresťania neoplácali tieto útoky i hrubosť rovnakou mincou, aj keď si životom podľa evanjelia vyslúžia nevôľu. To ich však nemá prekvapovať, veď už v liste Diognetovi sa píše: kresťania sa usilujú milovať „aj tých, čo ich nenávidia. Keď im nadávajú, oni žehnajú.“ A preto biskupi apelujú: „Nenavštevujme webové stránky, ktoré podporujú neznášanlivosť a pohŕdanie druhými. Nepodporujme také stránky!”
Biskupský list nás preto pozýva zamyslieť sa nad stavom médií a zároveň aj nad tým, ako k nim pristupovať a nestratiť sa v spleti rozličných protichodných informácií a názorov. Zorientovať sa a hľadať pravdu v dnešnej mediálnej kultúre nie je jednoduché. Bez toho, aby sme ukazovali prstom na vinníkov, chceme naznačiť najväčšie ťažkosti pri hľadaní pravdy v mediálnom svete a zároveň rozvinúť a podporiť myšlienky z pastierskeho listu.
Aj keď v mnohých oblastiach médiá aj dnes odvážne hľadajú pravdu, často najmä v morálno-etických, náboženských či politických témach skôr pretláčajú svoje vlastné postoje vydávané za pravdivé, než by tieto svoje postoje skúmali v úprimnom dialógu s cieľom hľadať pravdu. Často sú tak skôr akoby hovorcami či marketérmi svojej názorovej skupiny než médiom alebo platformou pre otvorený politický diskurz. Navyše, aby nestratili svojich čitateľov, často im ponúkajú obsah v obale, o ktorom si myslia, že sa im bude páčiť. Pri dnešnom nastavení mediálneho trhu o “pravdivosti” mnohých článkov či príspevkov, tak nakoniec nezriedka viac rozhoduje snáď počet klikov, než súlad s realitou.
Taktiež sú tu médiá, ktoré v snahe zaujať čitateľov, publikujú aj neoverené informácie. Tie sa neskôr ukážu ako polopravdy, úplné výmysly alebo podsunuté zámerné lži. Iné médiá sa síce snažia poskytovať informácie z overených zdrojov, často však tieto informácie predkladajú manipulatívnym spôsobom, aby zostrili či zoslabili závažnosť daných faktov v súlade so svojimi záujmami či pohľadom na svet.
Biskupi majú pravdu, keď píšu, že „sa z našej spoločnosti vytráca úcta“ a rešpekt k autorite. Vo svete médií sa to ukazuje napríklad v tom, ako hrubne jazyk voči názorovým oponentom. Stačí sa pozrieť na jazyk v diskusiách čitateľov pod článkami. Odborný názor sa často stavia na rovnakú úroveň výpovednej hodnoty ako akýkoľvek názor napísaný od stola. Zároveň dnes pozorujeme trend inflácie odborníkov. Taktiež sa niektoré médiá neštítia publikovať karikatúry pýšiace sa tým, že im nič nie je sväté a prekračujú akékoľvek hranice. V čoraz väčšom počte komentárov sa nehľadá pravdivosť výroku skúmaním argumentov za a proti, ale opačný názor sa jednoducho skarikuje ako bigotný, dávno prekonaný, kompletne hlúpy, bez štipky rácia alebo sa jednoducho odignoruje.
V takejto situácii nie je ľahké ostať pokojnými a neodpovedať rovnakým spôsobom Zvlášť to platí pre kresťanov, ktorých mnohé médiá alebo autori odmietajúci kresťanské posolstvo a z neho vyplývajúce požiadavky na mravný život, vnímajú ako hrozbu a robia z nich častý terč svojich jedovatých útokov. Ale aj keď to nie je ľahké, stále nás Ježišove slová zaväzujú. A preto sa ako kresťania nemôžeme ospravedlňovať, ak voči našim svetonázorovým oponentom a zarytým nežičlivcom vytiahneme účelovosť, polopravdy či nevraživosť s tým, že veď sa predsa musíme brániť. Rovnako nie je ospravedlniteľné, aby sme mediálne výstupy s takýmto obsahom šírili medzi našimi známymi či na sociálnych sieťach. Veď potom by sme sa sami stávali takými, akými nechceme byť.
Slová púštneho otca Maxima Vyznavača k nám prehovárajú aj dnes: „Nemyslite si, že tí, ktorí vám prinášajú správy, ktoré vás naplnia odporom a pohŕdaním druhými, konajú voči vám s láskou, i keď sa zdá, že hovoria pravdu. Naopak, odvráťte sa od nich, akoby boli jedovatými hadmi, aby ste im zabránili v šírení neznášanlivosti a ochránili svoju dušu od zlomyseľnosti.“
Kresťanské úsilie o jednotu však nemá byť chápané tak, že sa kvôli zmieru máme vzdať pravdy a nemáme ju brániť. Naopak, ako kresťania máme vždy pevne stáť slovom i životom za pravdivým presvedčením. Ako píšu biskupi: „Našou úlohou je spoločnosť spájať, nie rozdeľovať. Úsilie zjednocovať nám však nebráni svedčiť o evanjeliu a držať sa pravdy o živote, rodine, manželstve, človeku a jeho dôstojnosti.”
Preto vyzývame kresťanov i všetkých ľudí dobrej vôle, zvlášť vydavateľov, novinárov, prispievateľov do diskusií a čitateľov, aby poctivo hľadali pravdu slov, skutkov a ich interpretácií vo verejnom živote a v médiách. Nerezignujme kvôli hnevu, rozličným záujmom, túžbe po moci, chvíľkovému prospechu či finančnému zisku na našu zodpovednosť prispievať k formovaniu pravdivého obrazu sveta. Hľadajme pravdu poctivo a pestujme kritické myslenie. Porovnávajme, konzultujme, rozlišujme. Nechávajme sa poučiť skúsenosťou dejín i zrelých ľudí okolo nás a ako kresťania ukotvujme naše hľadanie v modlitbe. Dovoľme Bohu očistiť náš zrak od všetkých postranných a sebeckých motívov, ktoré prekážajú pri hľadaní pravdy. Usilujme sa o poctivú diskusiu aj s našimi názorovými oponentmi. Snažme sa opierať naše názory a postoje o rozumové argumenty. Pravdivých postojov sa pevne držme. Ale vždy zachovávajme úctu a rešpekt k tým, ktorých postoje nezdieľame. Rozlišujme medzi názorom a osobou, ktorá ho zastáva.
Ako predstavitelia kresťanskej spoločnosti sa pridávame k listu biskupov. Chceme vziať ich apel vážne a preniesť ho do našich životov. Chceme, aby s pribúdajúcim svetlom na adventných sviecach rástla aj naša láska ku Kristovi. Od neho chceme čerpať silu odpovedať s vernosťou k pravde a zároveň s láskou ku všetkým, aj k našim neprajníkom. Nechceme sa vzdať pravdy a to ani vtedy, ak je zdanlivo v náš neprospech. Nechceme druhých presvedčiť za každú cenu. Nikdy nechceme skĺznuť k propagande a manipulácii a ani takéto snahy podporovať či ospravedlňovať, aby sme dosiahli náš záujem. Naopak, túžime sa ešte viac obrátiť ku Kristovi, ktorý je centrom nášho života a jeho lásku odovzdávať druhým. Iba tak nás Pravda môže oslobodiť. Ako píše sv. Pavol: „Ducha neuhášajte...všetko skúmajte a čo je dobré, toho sa držte!“ (1 Sol 5, 19 – 21)
Kresťanskodemokratická Mládež Slovenska
Spoločenstvo Ladislava Hanusa
Osobnosti ktoré výzvu podporujú:
Miriam Lexmann, riaditeľka európskej pobočky Medzinárodného Republikánskeho Inštitútu
Juraj Šúst, predseda Spoločenstva Ladislava Hanusa
Michal Považan, Rada mládeže Slovenska
František Mikloško, politik, bývalý disident
Marián Čaučík, riaditeľ Dobrej Noviny
Tomáš Kováčik, organizátor Národného pochodu za život
Martin Luterán, rektor Kolégia Antona Neuwirtha
Pavol Kossey, predseda Fóra pre Verejné Otázky
Marek Michalčík, organizátor Národného pochodu za život
Oliver Saloň, manažér Kultúrneho centra kresťanov FUGA
Monika Hricáková, riaditeľka, Dom Quo Vadis
Branislav Kožuch, o.z. V.I.A.C.
Martin Trúchlik, predseda Kresťanskodemokratickej Mládeže Slovenska
Marek Nikolov, Spoločenstvo Dobrého Pastiera
Vladimír Krčméry, rektor VŠZaSP sv. Alžbety v Bratislave
Andrea a Marcel Mikolášikovci, zastolom.sk
Juraj Králik, predseda eRka
Ján Holubčík, predseda Domky
Slavomír Gregorík, podpredseda Kresťanskodemokratickej Mládeže Slovenska
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.