Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Rozhovory Spoločnosť
17. apríl 2020

Keď sme prišli do krízového štábu, nenašli sme žiadne plány

Člen krízového štábu Robert Mistrík o testoch na covid-19, možných liekoch i o spolupráci s Igorom Matovičom.

Keď sme prišli do krízového štábu, nenašli sme žiadne plány

Člen krízového štábu Robert Mistrík. FOTO Pavol Rábara

Ani po rozšírení nákazy v domove sociálnych služieb v Pezinku sa s plošným testovaním personálu a klientov v takýchto zariadeniach neráta. Uvažujete aspoň o cielenejšom testovaní, napríklad v DSS v mestách, ktoré sú zasiahnuté viac? Aké zdroje by si to vyžadovalo?

Pripravujú sa opatrenia na testovanie domovov sociálnych služieb, aby minimálne v prvom kroku sa testovali všetci novoprijatí a symptomatickí klienti. Rovnako sa pripravuje plán na testovanie na protilátky.

Premiér priznal, že zatiaľ nevie, ako riešiť lokálne ohniská koronavírusu v osadách. Otestovať všetkých ich obyvateľov zrejme prekračuje naše testovacie kapacity. Sú však aspoň nejaké návrhy, čo by sa s tým mohlo robiť?

Otestovať plošne všetky osady je nerealizovateľné, to však neznamená, že netestujeme. Bolo už otestovaných vyše 120 lokalít, o ktorých sme vedeli, že sa tam vrátili ľudia prevažne z Anglicka. Bol to vďaka Petrovi Pollákovi a armáde veľmi premyslený, cielený a logisticky náročný postup a každý musí uznať, že sa to rieši zodpovedne. Navyše aj tu pripravujeme plán na testovanie protilátok, čo nám napovie viac o kolektívnej imunite.

Jedným zo zdrojov kritiky je testovanie a karanténa niekoľkých rómskych osád. Vláde sa vyčíta, že tým stigmatizuje Rómov. Vylučujete rasový alebo etnický podtón tohto opatrenia?

Je absurdné niečo také komukoľvek podsúvať, naopak, naším cieľom je pomáhať ohrozeným skupinám a k najohrozenejším patria rómske skupiny. Je v záujme nás všetkých, bez rozdielu, Rómov aj Nerómov, aby sme to riešili rýchlo a účinne.

Slovensko má zatiaľ približne tisícku potvrdených nakazených a osem zomretých na koronavírus. V porovnaní s väčšinou okolitých krajín sme sa doteraz držali prekvapujúco dobre. Čomu tento výsledok pripísať? Niektorí tvrdia, že vírus sa až do prípadu s pezinským domovom sociálnych služieb zrejme šíril najmä medzi mladšími. Iní uvažujú, že je to zásluha rúšok, vďaka ktorým infikovaní zasiahnu ostatných menšou dávkou vírusu...

V prvom rade, to ochorenie je nové a všetci vedci sa s ním zoznamujú. Nikto si netrúfa urobiť akékoľvek zásadné závery bez toho, aby prebehol hlbší výskum. Áno, zatiaľ to vyzerá tak, že u nás sú nakazené prevažne mladšie ročníky a smrtnosť začína exponenciálne stúpať po 65.-70. roku. To bude asi dôvod, prečo u nás máme zatiaľ menej mŕtvych než v mnohých iných krajinách. Situácia sa však môže rýchlo zmeniť.

Nemôže ísť o skreslenie pri zbieraní dát? Napríklad ak človek zomrel na koronavírus, ale ochorenie mu nebolo pred smrťou diagnostikované a skutočnú príčinu úmrtia zamaskoval na prvý pohľad iný dôvod.

Vylúčiť sa to nedá. Dnes som čítal v Economiste, že celému svetu, aj najvyspelejším krajinám, chýbajú presné dáta. Nedá sa zodpovedne posúdiť, ako naše momentálne dáta verne odrážajú realitu. Na druhej strane, na Slovensku zatiaľ nemáme veľa ľudí v nemocniciach, nemáme veľa ľudí na ventilátoroch. Aj keby oficiálne dáta neboli dokonale presné, aj z týchto nepriamych indícií sa dá usúdiť, že situácia je u nás zatiaľ stabilizovaná.

Nemecko a Rakúsko plánujú reprezentatívne testovania, aby zistili stav prirodzenej imunizácie vo svojej populácii. Neplánuje niečo podobné aj Slovensko?

Čím viac by sme mali informácií, tým lepšie by sme dokázali posudzovať situáciu. Otázne je, ktoré testy na to použiť. Ak by sme použili PCR testy, zistili by sme priamu prítomnosť vírusov. Tie testy totiž prezrádzajú, či človek je infikovaný a či sa vírusy dajú zachytiť. Potom existujú ešte testy na protilátky. Tam sa dá zisťovať, aká časť populácie si vytvorila protilátky na vírus. Môžu to byť ešte stále chorí ľudia, ale aj tí, čo ochorenie už prekonali. Tu sa dostávame trošku k testovacej komplikácii.

K akej?

Lebo existujú dva typy protilátkových testov: Rýchlotesty a potom presnejšie laboratórne ELISA testy. Problém je, že priebeh nákazy u jednotlivca má viacero fáz. Najskôr je fáza, keď vírus môžete v organizme zisťovať cez PCR testy, čo je možné zhruba medzi 3. až 15. dňom od infikovania. Potom je fáza, keď sa dá ochorenie zachytiť cez protilátkové testy, ktorá sa začína asi od 14. dňa od infikovania, no aj protilátky môžu časom poklesnúť. Keďže je to nové ochorenie, nevieme presne do akej miery. Navyše asi 30 percent ľudí si protilátky nevytvorí. Každý z týchto testov nám povie len časť pravdy.

Čo z toho vyplýva o výsledkoch testovania?

Skrátka, nie je to také jednoduché. Laická verejnosť si neuvedomuje, že testovanie nepovie, kedy sa ochorenie presne začína a kedy sa končí. Je tu ďalšia komplikácia a to, že vírus sa postupne presúva z nosohltana a hrdla hlbšie do pľúc. Kým je v hrdle, je to len nepríjemné, v pľúcach môže spôsobiť vážne problémy. Kým je vírus v horných dýchacích cestách, možno ho spoľahlivo detegovať PCR testom, ak sa presunie do pľúc, diagnostika je komplikovanejšia. Potrebujeme viacero údajov, aby sme ochorenie mohli sledovať v čase. Navyše, každá krajina má svoje špecifiká, čo sa týka intenzity a smrtnosti ochorenia. Náhodné testovanie populácie je užitočné, aby sme si urobili objektívny obraz o celkovej situácii, no zatiaľ máme na Slovensku plné ruky práce otestovať najdôležitejšie prípady.

Spomenuli ste niekoľko druhov testov. Aj mediálne v tomto trochu panuje zmätok. Premiér na začiatku spomenul, že rýchlotesty z Číny môžeme hodiť do Dunaja. Aké testy sa vlastne teraz používajú u nás na testovanie infikovaných?

Dnes sa používajú PCR testy. Presne a spoľahlivo vedia zachytiť ochorenie zhruba od tretieho-štvrtého dňa od nakazenia. Prvé klinické príznaky sa mediánovo objavujú medzi piatym a šiestym dňom od nakazenia. Keď hovorím mediánovo, myslím tým, že pár ľudí môže mať prvé príznaky skôr, už po dvoch dňoch, väčšina po piatich-šiestich a podstatne menej ľudí po jedenástich až štrnástich dňoch.

Čiže PCR testy sú schopné u toho mediánového pacienta identifikovať prítomnosť vírusu jeden až dva dni predtým, ako sa prejavia prvé príznaky ochorenia?

Áno, a to je aj moment, keď už môže jedinec šíriť infekciu.

A tieto testy si vyrábame sami alebo ich máme z Číny?

Je to kombinácia z rôznych zdrojov. Nakúpili sa od rôznych výrobcov z rôznych krajín.

Člen permanentného krízového štábu a odborník na biochémiu Robert Mistrík. FOTO TASR – Jaroslav Novák

Všetky štáty zháňajú nielen testy, ale aj zdravotné pomôcky či prístroje. Darí sa Slovensku medzinárodne získavať, čo potrebuje?

Keď sme my prišli do krízového štábu, nenašli sme žiadne plány, stratégie, mechanizmy alebo logistiku na masívne testovanie či nákup ochranných prostriedkov. Od prvého dňa sme museli hasiť požiar, nastavovať procesy, všetko pozháňať, dať dokopy inštitúcie a začať riešiť logistické problémy. Toto bola naša prvá úloha. Procesy sú už ako-tak nastavené a postupne tieto úlohy prevzali ministerstvo zdravotníctva, Úrad verejného zdravotníctva, armáda alebo Štátne hmotné rezervy.

Spoločnosť Chirana Medical zo Starej Turej má postupne dodať 300 pľúcnych ventilátorov. V zahraničnej tlači sa objavili informácie, že ani ventilácia pacientov niekedy nie je úspešná, lebo koronavírus poškodzuje pľúca nerovnomerne. Ráta sa s tým?

Nie som odborník na pľúcne ventilátory, ale podľa toho, čo som konzultoval s docentom Pavlom Törökom, ktorý je top odborník v tejto oblasti, ide v prípade výroby v Starej Turej o veľmi sofistikované a moderné prístroje. Zohľadňujú špecifiká pacienta aj ochorenia.

Sledujete debatu o možných liekoch na koronavírus, ako je napríklad často spomínaný Remdesivir, vyvíjaný pôvodne proti vírusu ebola?

Vo svete beží klinické testovanie viacerých liekov. Jedným z nich je Remdesivir. Výsledky sú mierne optimistické. Vyšla aj prvá štúdia v The New England Journal of Medicine, čo je časopis s najvyšším impakt-faktorom na svete, kde sa ukázali celkom pozitívne efekty Remdesiviru práve u pacientov s veľmi ťažkým priebehom. Akurát boli robené na malej vzorke pacientov. Očakávam, že v priebehu apríla budú k dispozícii ďalšie výsledky klinických testov. Výrobcom Remdesiviru je americká firma Gilead a ak budú výsledky testov dobré, určite bude oslovená. Len tak na okraj, slovenská firma HighChem, ktorú som pred 22 rokmi zakladal, je dodávateľom technológií na vývoj liekov pre firmu Gilead.

Inzercia

Čo iné momentálne testované lieky?

Druhý sľubný liek je Favipiravir, ktorý vyrába japonská spoločnosť Toyama Chemical, dcérska spoločnosť koncernu Fujifilm. Prebehli už klinické štúdie v Číne. Nemecko a Česko sa k tomuto lieku snažia dostať a aj Slovensko vedie príslušné aktivity spolu s naším najväčším farmaceutickým výrobcom, hlohoveckou Sanecou.

Aká je pozícia Slovenska na medzinárodnej scéne v zmysle: čo dokážeme dostať a čo dokážeme sami ponúknuť? Česi napríklad oznámili prijatie šiestich pacientov z Francúzska.

Verím, že prebiehajú takéto aktivity, ale toto už nejde cez krízový štáb. No dám vám jeden príklad. Minulý týždeň sme oznámili, že slovenskí vedci sa spojili, aby vyrobili náš vlastný PCR test. Zdá sa, že ho budeme vedieť vyrobiť viac, než sami spotrebujeme, čiže Slovensko bude vedieť pomôcť iným krajinám, ktoré majú týchto testov nedostatok. Už nemusíme byť len chudobní príbuzní, ktorí naťahujú ruky, ale hrdý poskytovateľ pomoci, navyše s výrobkom na vysokej vedeckej úrovni.

Sledujete aj snahy vyvinúť vakcínu?

Aj tu prebiehajú prvé klinické testy. Nikto nevie predpovedať, ako dopadnú. Aj keď v období akútnej epidémie vývoj a klinické skúšky prebiehajú v zrýchlenom režime, musíme byť extrémne opatrní, lebo ide o zdravie a ľudské životy. Keďže vývoj vakcíny je komplikovaná záležitosť, odhady, kedy bude dostupná, sa líšia – od niekoľkých mesiacov po jeden a pol roka. Môj odhad je, že tento rok to ešte nebude.

Poďme k politike. Na hlavu Igora Matoviča sa znieslo množstvo kritiky. Ako sa vám s premiérom spolupracuje?

Mne sa s ním spolupracuje dobre. S krízovým tímom s ním otvorene diskutujeme a spoločne sa radíme o viacerých dôležitých veciach. Absolvoval som s ním pomerne dosť rokovaní a myslím, že každý, kto ho zažil, mohol vidieť, ako hlboko sa snaží preniknúť do problémov. Ide na veci ozaj analyticky. Ja určite nepatrím k ľuďom, ktorí sa mu potrebujú zaliečať, ale veľa odborníkov je príjemne prekvapených, ako racionálne a detailne diskutuje o odborných veciach.

Ste nielen vedec, ale tiež podnikateľ. V otázke otvárania ekonomiky vláda čelí kritike zvonku a súčasne je rozkol prítomný aj v jej vnútri. Je vám bližší pohľad premiéra Matoviča alebo ministra hospodárstva Sulíka?

Osobne som za otváranie, ale nie za každú cenu. Vôľa otvárať podniky tu bola a je prítomná, veď nemálo prevádzok je už otvorených. Nemyslím si, že z obchodov alebo remeselníckych prevádzok sa šíri epidémia, treba však aj tu pristupovať k veciam zodpovedne. Čiže ten prístup je o dodržiavaní opatrení, monitorovaní situácie, a tomu prispôsobiť otváranie ekonomiky. Prebieha odborná diskusia a v pondelok budú predstavené odporúčania, čo a za akých podmienok možno otvoriť. Samozrejme, aby to bolo z epidemiologického hľadiska akceptovateľné.

Čo to znamená „z epidemiologického hľadiska akceptovateľné“?

To rozhodnutie bude podmienené tým, ako sa budú vyvíjať počty nakazených, počty obsadenosti nemocníc a pacientov na pľúcnych ventilátoroch. Treba si uvedomiť, že rizikom sú predovšetkým rómske komunity, zo zahraničia importované prípady a domovy sociálnych služieb.

Denné počty prípadov nákaz koronavírusom od 6. marca do 8. apríla. Modrou sú zaznamenané zo zahraničia importované nákazy, červenou druhotné nákazy, ku ktorým už došlo u nás. Zdroj: Úrad verejného zdravotníctva.

Obstála podľa vás zatiaľ slovenská veda v tejto kríze?

Priznám sa, bol som pred krízou kritikom do vlastných radov, čo sa týka slovenskej vedy. Predsa len, počtom publikácií v najlepších vedeckých časopisoch alebo počtom patentov Slovensko nepatrilo k tým najlepším krajinám sveta.

Zmenil sa tento váš pohľad?

Táto kríza ukázala, že vedecký potenciál u nás je fakt veľký. Mnohé vedecké sily sa zmobilizovali a ukázali svoje výsledky. Najdôležitejšie je, ako slovenskí virológovia a genetici zareagovali na problém s testovaním. Na jednej strane bude čoskoro na trhu slovenský PCR test, ale aj Biomedicínske centrum SAV rýchlo zareagovalo a zriadilo si testovacie pracovisko, čím v najťažších časoch veľmi pomohlo krajine. Sú tu aj iné aktivity, ktoré si zaslúžia pochvalu.

Napríklad?

Napríklad aktivita predsedu SAV v mobilizácii viacerých ústavov pri vytváraní matematických modelov epidémie. Ďalšia vec je, že v médiách a na sociálnych sieťach vystupujú skutočne fundovaní odborníci, ktorí robia záslužnú osvetu. Napríklad Chemický ústav SAV informuje na facebooku širokú verejnosť o koronavíruse. Vedci tak vracajú daňovníkom, čo do nich spoločnosť investovala. Sila slovenskej vedy ma v tejto kríze ozaj príjemne prekvapila.

Premiér na tlačovke vyhlásil, že napríklad o otváraní ekonomiky majú rozhodovať odborníci. Sám však viete, že aj v prírodných vedách existujú rôzne vedecké názory. Ako dospievate s kolegami k rozhodnutiu?

To je dobrá otázka, lebo na zložité veci naozaj nemôžu mať všetci rovnaký názor. Problémy ako rýchlotesty riešime konsenzuálnou dohodou ozaj špičkových odborníkov a sme takmer v zhode. Aj v iných komplexných témach sa snažíme nájsť, na čom sa dokážeme zhodnúť. Pri otázkach, ako sú tie epidemiologické, si všetci povieme argumenty za a proti a snažíme sa porozumieť aj inému názoru. Samozrejme, vždy sa snažíme dohodnúť.

Kritizovali ste v médiách stav našich inštitúcií. Je to naozaj také zlé?

Nie je to dobré a niektoré segmenty našej štátnej správy sú totálne nefunkčné. Ale sú aj vysoko pozitívne príklady a poviem, čo ma, naopak, príjemne prekvapilo. Napríklad obetaví a odborne mimoriadne zdatní lekári, skutočne kompetentné vedenie Ozbrojených síl SR a ako som už spomínal, vedci na univerzitách a v SAV-ke. Ale aj niektorí schopní jednotlivci na ministerstvách.

Ešte stále spávate päť hodín?

Priznám sa, že cez Veľkú noc som sa konečne dobre vyspal. (Úsmev.)

Koľko ste spali poslednú noc?

Včera som išiel spať o pol druhej v noci a vstal som o pol siedmej ráno. Čiže zase som spal päť hodín. Ale niekedy cez víkend to určite dospím.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame