Pri čítaní komentárov o Maďarsku v našich médiách sa zdá, akoby náš južný sused práve v týchto dňoch prekonával akýsi bod zlomu na trajektórii od demokratického usporiadania k autoritatívnemu režimu. Cítiť to aj z tónu ľudí, ktorí vývoj v Maďarsku kritizujú dlhodobo, teraz však začali volať až po bezprecedentne tvrdej reakcii.

Napríklad spisovateľ Michal Hvorecký vo svojom texte vyzýva k tomu, aby bolo Maďarsko na nejaký čas vylúčené z EÚ. „Nastal čas ukázať Maďarsku dvere. Aspoň dočasne.“

Otázka, či sa na juh od nás teraz deje dráma, ktorá si pýta až takýto typ odpovede, sa teda natíska dosť naliehavo.

Najskôr však malá metodologická poznámka. Zahraničný hodnotiteľ, ktorý nehovorí po maďarsky, nemôže čítať miestne noviny v origináli ani sledovať do hĺbky verejnú debatu, bude vždy čeliť riziku, že sa vo svojich súdoch unáhli alebo niektoré fakty a deje dezinterpretuje. Napríklad preto, že preberie uhol pohľadu, ktorý môže byť politicky či ideologicky ovplyvnený, ale nedokáže ho konfrontovať s realitou tak, aby dostal objektívny obraz.

Keď armáda (ne)preberá kontrolu

Tomuto riziku čelíme všetci, keď píšeme o dianí v krajinách, ktorých jazyk neovládame a musíme teda čerpať zo sekundárnych zdrojov. Z času na čas sa tomu nedá vyhnúť, keďže málokto ovláda desať jazykov. V prípade susednej krajiny a pri formulovaní takých zásadných výziev ako vylúčenie z EÚ však treba byť špeciálne opatrný.

Trefne na tento problém nedávno upozornil šéfredaktor českých Lidových novin István Léko, mimochodom pôvodom Maďar z južného Slovenska. V texte o aktuálnom vývoji v Maďarsku prerozprával svoj zážitok zo začiatku 90. rokov, keď v Prahe pôsobil spravodajca denníka Népszabadság, ktorý nevedel po česky ani slovo. Keď sa ho Léko pýtal, ako tak môže fungovať, odpovedal, že to nerieši. Vynašiel sa tak, že dostával správy od spravodajcu sovietskej agentúry TASS, a keďže po rusky vedel perfektne, preložil ich do maďarčiny a poslal do redakcie. Čitatelia v Maďarsku tak čítali o Československu to isté, čo čitatelia v Moskve.

„Asi takto je zhruba po tridsiatich rokoch informovaný český čitateľ o dianí v Maďarsku, keďže žiadne z našich médií tam nemá stáleho spravodajcu a takého, ktorý by vedel po maďarsky, už vôbec nie. Rozdiel je v tom, že pôvodcom týchto správ už nie je Moskva, ale nejaký neuchopiteľný, ale skvele fungujúci pokrokový network neomarxistických a ultraliberálnych politikov a ich mediálnych robotníkov, ktorí keď počujú meno Viktor Orbán, tak im hneď napadne iba Stalin, Hitler, v tom lepšom prípade Putin,“ píše Léko.

Ideologizovanie šéfredaktora „Lidoviek“ nemusíme prijať, ale to, že v ostatnom čase došlo k mediálnemu dezinterpretovaniu niektorých krokov maďarskej vlády, je faktom.

Konkrétny príklad. Viaceré slovenské médiá prišli s bombastickými titulkami o tom, že v Maďarsku v súvislosti s bojom proti koronavírusovej epidémii preberajú vojaci kontrolu nad kľúčovými firmami.

Ako to je v skutočnosti, vysvetlil v rozhlasovej relácii Z prvej ruky budapeštiansky spravodajca RTVS Gregor Martin Papucsek. Do vedení strategických maďarských firiem ako vodárne, elektrárne a veľké maloobchodné reťazce boli naozaj pridelení vojaci. Ich úlohou je, aby v prípade, že v týchto firmách dôjde k ohrozeniu fungovania, napríklad v dôsledku rozsiahlej karantény, pomohli zabezpečiť krízový manažment. Môžeme sa sporiť, či ide o štandardné riešenie, ale prebratie kontroly nad firmami armádou to určite neznamená.

Poďme však ku kľúčovému bodu, okolo ktorého sa točí dnešná diskusia o Maďarsku. Tým kameňom sváru je takzvaný zmocňovací alebo koronavírusový zákon, ktorý vláda presadila ako súčasť boja proti aktuálnej epidémii.

Zákon predlžuje výnimočný stav na neurčitý čas a dáva na toto obdobie vláde niektoré mimoriadne právomoci. Doteraz sa napríklad aj počas výnimočného stavu musela platnosť mimoriadnych opatrení po 15 dňoch obnovovať. Aj keď to, vzhľadom na to, že vláda má v parlamente dvojtretinovú väčšinu, bola formalita. Po novom budú takéto opatrenia platiť až do ukončenia výnimočného stavu.

V maďarskom parlamente zákon podporilo 137 poslancov, proti bolo 53. Keďže Fidesz a jeho menší vládny partner KDNP (Kresťanskodemokratická ľudová strana) majú dokopy 133 poslancov, zdvihlo zaň ruku aj niekoľko opozičných poslancov.

Ani opozícia však nespochybňovala potrebu prijatia takéhoto zákona, požadovala však časové obmedzenie stavu, keď vláda disponuje výnimočnými právomocami. Najčastejšie sa spomínalo deväťdesiat dní. Orbán to odmietol, aj keď sľúbil, že po skončení výnimočného stavu budú všetky práva vrátené naspäť.

Čo hovoria kritické médiá

Keďže ani autor tohto textu nehovorí po maďarsky, zobral si na pomoc jeden užitočný projekt. Na facebooku vznikla skupina Čo sa deje v Maďarsku, v ktorej po maďarsky hovoriaci autori preložili do češtiny niektoré zásadnejšie texty o zmocňovacom zákone od maďarských opozičných a voči Orbánovi kritických novinárov. Napríklad z redakcií 444.hu či Index.hu.

Ich autori sú k zákonu kritickí, ale ich texty nehovoria o žiadnom zásadnom posune k diktatúre a nenesú sa v takom alarmistickom tóne ako niektoré komentáre v našich médiách. Zhodujú sa v tom, že prijatie tohto typu zákona bolo potrebné, pretože maďarský zákon o živelných pohromách nedokázal reagovať na niektoré aktuálne situácie.

Tamás Fabián z Index.hu píše, že v období výnimočného stavu môže vláda pozastaviť platnosť akéhokoľvek zákona, ak dokáže zdôvodniť, že tak robí z dôvodu ochrany pred epidémiou. Existuje však riziko, že sa to rozhodne uplatniť aj v oblastiach, ktoré nesúvisia s bojom proti epidémii, ako je napríklad činnosť opozičných strán, obmedzenie slobody prejavu či zmena volebného systému. Ľahko zneužiteľné môže byť opatrenie, ktoré stanovuje vysoké tresty za šírenie poplašných správ.

Budapešť, 24. 3. 2020. Premiér Orbán sa zdraví s posádkou lietadla, ktorá priviezla ochranné pomôcky z Číny. Foto TASR/AP Tamás Kovacs.

V súvislosti s novým zákonom sa veľa písalo o hrozbe, že Fidesz úplne odstaví parlament. Fabián však tvrdí, že Orbánova strana nebude mať potrebu parlament vyraďovať, pretože v ňom má obrovskú väčšinu a opoziční poslanci nedokážu jeho kroky blokovať. Tento stav podľa neho trvá už desať rokov a parlament je z pohľadu rozhodovania len formálnym orgánom.

Aj po prijatí zmocňovacieho zákona platí, že predseda parlamentu musí snemovňu zvolať, ak o to požiada pätina poslancov, čo je počet, ktorým opozícia disponuje. Rovnako platí, že Ústavný súd musí preskúmať každý zákon a predpis, ak o to požiada 50 poslancov, ktorých opozícia tiež má.

Zákon tiež počíta s tým, že ak by sa napríklad z dôvodu epidémie parlament nedokázal zísť, budú o vládnych krokoch vlády pravidelne informovaní predsedovia poslaneckých klubov.

Ani pri výnimočnom stave nie je podľa Fabiána pravdepodobné, že vláda bude obchádzať ústavu. Z nej je najpodstatnejšie, že síce nepredpisuje časový limit na trvanie výnimočného stavu, ale ustanovuje, že sa musí zrušiť, len čo pominú dôvody na jeho vyhlásenie. 

V tejto súvislosti treba spomenúť aj to, že maďarská vláda prijala v súvilosti s koronavírusovou krízou viaceré nákladné kompenzačné opatrenia. Napríklad sa do konca núdzového stavu predlžuje materská a rodičovská podpora, ktorá by počas neho vypršala. Aj to je jeden z dôvodov, prečo vláda nebude mať záujem výnimočný stav predlžovať. 

Často sa tiež objavuje tvrdenie, že zmocňovací zákon umožňuje vláde, aby sa počas výnimočného stavu vyhla voľbám. To znamená, že by sa teoreticky nemuseli uskutočniť parlamentné voľby v roku 2022. Ako však poznamenáva Fabián, možnosť neuskutočniť voľby sa vzťahuje iba na predčasné voľby a referendá, ale nie na riadne parlamentné voľby.

Pasca na opozíciu

Maďarskí novinári ponúkajú aj vnútropolitické vysvetlenie aktuálneho rozruchu okolo zmocňovacieho zákona.

Podľa nich Viktor Orbán nepristúpil na kompromis s opozíciou nie preto, že by chcel epidémiu využiť na to, aby sa stal diktátorom, ale jednoducho preto, že od začiatku nechcel, aby opozícia takýto zákon podporila. Takto ju bude môcť ďalšie roky obviňovať z toho, že v krízových časoch hádzala vláde polená pod nohy a nepodporila dôležité opatrenia na záchranu krajiny.

Tomuto scenáru napovedá aj článok Andrása Keszthelyiho, bývalého hlavného PR poradcu ľavicových premiérov Gyurcsánya a Bajnaia. Ten tvrdí, že opozícia odmietnutím podpory pre mimoriadne právomoci vlády šliapla do pasce, ktorú jej nastražil Viktor Orbán. Podľa neho bolo ľahké predvídať, že budú čeliť obvineniam zo sabotovania boja proti epidémii a popularita akčného premiéra bude ďalej rásť.

O tom, že išlo o pascu pre opozíciu píše aj Fabián v spomínanom texte na portáli Index.hu. " K predĺženiu výnimočného stavu nebol potrebný súhlas parlamentu, pretože ten je podľa ústavy vyhlásený na neobmedzenú dobu, a to až do doby jeho odvolania. Vo Fidesze si však povedali, zrejme preto, aby sa to zdalo ako demokratickejší spôsob, že by bolo vhodné, aby to posvätil aj parlament. Hoci následne začali hovoriť, že v zmysle ústavy je iba vláda oprávnená povedať odkedy-dokedy bude platiť výnimočný stav. A tým vláda pripravila aj pascu pre opozíciu. Pokiaľ opozícia nebude hlasovať za tento zákon, tak sa to môže na týždne, mesiace, ale aj roky stať bičom na ňu, lebo odmietla podporiť opatrenia, ktoré vláda robila v záujme obyvateľstva," píše Fabián

Podľa portálu 444.hu, ktorý je Orbánovi veľmi kritický, hlavným problémom Maďarska nie je dnes toľko skloňovaný zmocňovací zákon, ale to, že „maďarský právny štát je po desiatich rokoch hegemónie jednej strany vo veľmi zlom stave“.

Problém dnešného Maďarska

Aj na Slovensku platí od 16. marca stav núdze, ktorý vyhlásila vláda. Môže trvať maximálne 90 dní a počas neho je možné obmedziť nielen slobodu pohybu a vlastnícke práva občanov, ale aj niektoré politické práva, ako je sloboda prejavu, zhromažďovania a právo na informácie. Je tiež možné zakázať štrajk. Náš právny systém pozná aj výnomočný stav, jeho vyhlásenie je však komplikovanejšie a môže tak urobiť len vláda v spolupráci s prezidentom. Za tohto stavu je už možné napríklad zaviesť aj cenzúru. 

Legislatíva upravujúca výnimočné situácie existuje vo všetkých štátoch a keď sa aktivuje, vždy posilňuje výkonnú moc. Na jednej strane tak uľahčuje zavádzanie rýchlych opatrení, ale vždy to prináša aj riziko zneužitia moci.

Problémom dnešného Maďarska je, že mechanizmy, ktoré majú moc kontrolovať, sa počas vládnutia Fideszu dostali do zlej kondície. Justícia je pod veľkým vplyvom Fideszu a aj spomínaný Ústavný súd, ktorý by mohol Orbána efektívne korigovať, ak by dostal chuť zneužiť zmocňovací zákon, je obsadený právnikmi lojálnymi k jeho strane. Podobne to platí aj o mediálnom priestore, na ktorého veľkú časť má silný vplyv buď priamo vláda, alebo oligarchovia, ktorí k nej majú blízko.

Hovoriť o prijatom zmocňovacom zákone ako o definitívnom kladive na maďarskú demokraciu alebo tvrdiť, že Maďarsko je teraz už „čistokrvnou diktatúrou“, ako to robí napríklad Human Rights Watch, je však v tejto chvíli nezmyselné. Podobne ako každá iná legislatíva, ktorá posilňuje právomoci vlády vo výnimočných situáciách, by sa tento zákon takýmto kladivom, samozrejme, mohol stať, ak by ho Viktor Orbán zneužil. Lenže zatiaľ nič také neurobil.

Preto sú mimo aj všetky volania, ktoré chcú Maďarsko pre tento zákon trestať. A to teraz dajme bokom Hvoreckého iracionálny výkrik o vylučovaní z EÚ. Skôr ide o hlasy hovoriace o možných ekonomických sankciách. Aj keby ich zavedenie bolo reálne, čo skôr nie je, ich efekt by bol kontraproduktívny. Viedli by len k tomu, že v horizonte ďalších volieb by bol Orbán ešte silnejší, opozícia slabšia a najviac by na ne doplatilo momentálne už aj tak ťažko skúšané obyvateľstvo.

Hoci sa to mnohým nemusí páčiť, buďme realisti a priznajme si, že kľúč k brzdeniu Orbánových mocenských chúťok neleží v Bruseli, ale v Maďarsku. A ani bombastické výzvy a úsudky, ktoré sa nie celkom opierajú o realitu, ničomu nepomôžu.