Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Rozhovory Spoločnosť
01. apríl 2020

Keď svietilo slnko, holandské pláže boli plné

Branislav Sabol je Košičan, ktorého domovom je už vyše roka holandský Haag. Ako vidí situáciu v krajine, ktorá najprv zvolila celkom iný prístup než Slovensko?

Keď svietilo slnko, holandské pláže boli plné

Zdroj foto: súkromný archív B. Sabola

Holandsko sa so svojou stratégiou kolektívnej imunity zaraďuje medzi krajiny s najmenej prísnymi opatreniami. Novému koronavírusu v Holandsku pritom podľahlo už 1 039 ľudí. Počet potvrdených prípadov infekcie v krajine sa včera zvýšil o 845 na 12 595. 

Ako dlho žijete v Holandsku a prečo ste sa rozhodli presťahovať práve sem?

Po skončení univerzity v Prahe som tam zostal niekoľko rokov pracovať, ale chcel som ísť aj trochu ďalej do zahraničia. Iné európske krajiny ako Nemecko či Francúzsko som mal už precestované a zažité, chcel som spoznať niečo nové.

Prekvapilo vás niečo v Holandsku?

Tu veci fungujú inak, napríklad banky. Založiť si účet bolo o dosť náročnejšie ako v Prahe. Taktiež ak chcete ísť na nejaký úrad alebo do spomínanej banky, tak si musíte vopred rezervovať termín. Niektoré veci sú tu veľmi štruktúrované a technologicky náročné. Holanďania sa snažia byť veľmi „smart“, ale to až do takej miery, že pre bežného používateľa, ktorý s tým predtým nebol konfrontovaný, je náročné sa tomu prispôsobiť alebo to na prvýkrát pochopiť.

Mám pocit, že téma koronavírusu zo začiatku nijakým spôsobom nedominovala v bežných rozhovoroch medzi ľuďmi. Zdieľať

Severským štátom sa vyčíta, že prijímajú málo opatrení proti šíreniu koronavírusu. Ako to vidíte vy?

Ja sám som spozornel, až keď sa vyskytol prvý prípad na Slovensku. Tu sme už vtedy mali niekoľko desiatok prípadov, ale nevenovala sa tomu mimoriadna pozornosť. Život išiel ďalej, ľudia chodili do práce, vlaky boli plné, aj ja som cestoval v tých vlakoch. Téma ani nedominovala v bežných rozhovoroch medzi ľuďmi.

Na Slovensku sa po diagnostikovaní prvého prípadu začali rýchlo prijímať prísne opatrenia. V Holandsku to bolo ako?

Nejaké opatrenia boli prijaté, ale podľa môjho názoru prišli dosť neskoro. V polovici marca mal holandský premiér Mark Rutte brífing, ktorý bol naozaj mimoriadny. Komunikoval to, že Holandsko je otvorená krajina a chce ísť cestou vytvorenia kolektívnej imunity.

Touto cestou chcela ísť aj Británia, ale postoj napokon prehodnotila.

Odvtedy sa aj u nás veľa zmenilo, hoci krajina stále nie je uzavretá. Vláda sa podľa všetkého rozhodla čiastočne upustiť od teórie spoločnej imunity, lebo videla, že čísla rapídne rástli. Minulý týždeň vystúpil v parlamente holandský minister zdravotníctva a tvrdil, že sme na dobrej ceste, že všetko je pod kontrolou a vidí dokonca aj zlepšenie. Pamätám si, že v ten deň pribudlo vyše osemsto nových prípadov. Šírili sa aj informácie, že infikovaná osoba môže nakaziť len jednu ďalšiu osobu, nie dve a viac. Preto sa vraj vírus nešíri už takým tempom. Ale keď sa pozrieme na čísla, tie stále nezadržateľne rastú. Ja to považujem za príliš optimistické stanovisko.

To hlavné posolstvo, ktoré premiér komunikoval, bolo, že Holandsko je otvorená krajina a chcú ísť cestou vytvorenia kolektívnej imunity. Zdieľať

Nespoliehajú sa v tomto Holanďania na lepší zdravotnícky systém?

Čiastočne to môže byť tak. Ani najlepší zdravotnícky systém však nie je pripravený na stav pandémie. Myslím, že každý systém by zlyhal, ak by prišli nárazovo tisícky prípadov. Zatiaľ sa však krajina nenachádza v kríze, aj zdravotníckych pomôcok je, zdá sa, dosť.

Ako to vyzerá s testovaním?

Tie vysoké čísla, ktoré každým dňom pribúdajú, sú zrejme aj preto, že sa testuje veľa. Ak sú za deň schopní odhaliť vyše tisíc nových pozitívnych prípadov, tak tých negatívnych musí byť omnoho viac. Na druhej strane, stále ešte nie sme tam, kde je napríklad Slovensko, čo sa týka prijatých opatrení. Stále nikto nenosí rúška. Zdá sa mi, že pokiaľ ľudia nepochopia, že všetko je v ich rukách, tak ten vírus sa bude len šíriť.

Ktoré konkrétne opatrenia boli prijaté v Holandsku?

Za posledný týždeň sa toho veľa zmenilo. Ako bežný spotrebiteľ v obchode tieto zmeny vnímam. Dodržiavajú sa 1,5 metrové rozostupy medzi ľuďmi, taktiež je obmedzený počet osôb, ktoré môžu naraz do obchodu vstúpiť a zdržiavať sa v ňom. Predajcovia pri kase sú chránení sklenenou bariérou a majú rukavice. To isté platí aj v lekárňach, kde som musel čakať vonku, kým som prišiel na rad.

A ako je to s nákupnými centrami, dopravnými prostriedkami alebo s karanténou?

Asi pred dvomi týždňami sa zavreli bary a reštaurácie a taktiež sú zatvorené nákupné centrá, kiná a všetky podujatia, kde by sa ľudia mohli vo väčšej miere zdržiavať. Ale keď vidím fotografie z iných krajín, ako tie mestá a ulice utíchli, tak to je diametrálne odlišná situácia ako u nás. Keď vyjdete na ulicu, máte pocit, že sa nič nedeje. Život nezastal, ale pokračuje. Ulice sú plné, obchody sú stále otvorené.

Vlaky boli plné ľudí, ktorí prišli na pláž v Haagu z iných miest. Zdieľať

Ak nie je voľný pohyb na ulici nijako obmedzený a ľudia sa nechránia ani rúškami, tak majú opatrenia v obchodoch nejaký zmysel?

Inzercia

To si nedovolím úplne hodnotiť. Z môjho laického pohľadu to veľký zmysel nemá. Myslím si, že rúška by mali byť povinné pre každého.

Vlády iných krajín stavili na karanténu a vyzývajú ľudí zostať doma. Vy ste také odporúčanie nedostali?

Zatiaľ je to len vo fáze odporúčania. Môžem uviesť konkrétny príklad. Minulý týždeň v sobotu bolo pekné počasie a holandské pláže boli plné. Takisto tu v Haagu sme toho boli svedkami. Nielen domáci išli na pláž, ale dokonca vlaky boli plné ľudí, ktorí sem prišli z iných miest. Rodiny s deťmi, kolegovia aj kamaráti, všetci sa vybrali na pláž užiť si jar. Za normálnych okolností by som tomu rozumel, ale v týchto dňoch to považujem za veľmi nezodpovedné.

Keďže to bolo vo všetkých správach, zareagovala vláda pomerne ostrou tlačovou konferenciou. Zdá sa, že to zabralo, lebo keď som sa bol včera prejsť v lese za svojím domom, videl som už aj hliadkujúcich policajtov. Sledujú najmä, či sa ľudia nezhromažďujú vo väčších počtoch. Momentálne je to obmedzené na skupinky dvoch alebo troch osôb.

Ľudia sami si neuvedomujú vážnosť situácie?

Podľa všetkého nie dostatočne. Na sociálnych sieťach koluje veľmi veľa vtipov a fotografií, ktoré dokumentujú, že v čase, keď by sa mala dodržiavať sociálna izolácia, sa množstvo ľudí stretáva, spoločne športuje, konverzuje, jedáva a podobne. Vyvrcholením toho boli tie sobotné preplnené pláže a vlaky, ktoré sú časovanou bombou vzhľadom na ich stiesnený priestor. Zhrnul by som to tak, že vnímam Holanďanov ako dosť benevolentný národ a to teraz nemyslím ani v dobrom, ani v zlom. Konštatujem to ako fakt. Tu v Holandsku sa všetko mieša s istou mierou benevolencie a výsledok potom máme taký, aký máme.

Médiá o situácii informujú dostatočne?

Áno, aj v práci máme veľkú obrazovku, kde stále beží spravodajská televízia. Už pred dvomi mesiacmi, keď téma koronavírusu ešte tak nerezonovala v spoločnosti, boli správy plné informácií o korone. Vtedy sme si dokonca robili žarty, že by televíziu mali premenovať na Korona TV. Aj dnes je toto hlavná téma.

Médiá informujú dostatočne, skôr vidím problém v tom, ako to ľudia potom prijmú. Zdieľať

V Holandsku asi nie je zvykom, aby vládla takýmto priamym spôsobom zasahovala do života ľudí. U nás verejnosť čaká, čo povie vláda a aké nové opatrenia prijme. U vás to stojí viac na zodpovednosti samotných ľudí?

Asi je to tak. Samotný premiér totiž povedal, že Holandsko je otvorenou krajinou a nechce ísť formou uzatvárania sa. Holanďania sú aj viac orientovaní na ekonomiku a biznis, ktorý nechcú nechať úplne zhasnúť. Perličkou je, že aj vďaka tejto kríze sa prudko znížila cena tulipánov. Export teraz veľmi nefunguje a pestovatelia majú problém s odbytom. Kvety musia zostať v krajine, nemôžu byť vyvezené, sú na to nejaké kvóty. Preto ich cena išla prudko dole. Domáci teda pomáhajú ekonomike aj tak, že začali nakupovať kvety.

Ako je na tom krajina po ekonomickej stránke?

Viem povedať len to, aká je situácia v našej firme, ale sme nadnárodná, nie vyslovene holandská spoločnosť. Tam už cítime nejaké negatívne prejavy. Ja mám na starosti vernostné kampane pre retailových zákazníkov. To sú supermarkety a veľké predajné reťazce. Napriek tomu, že predajcovia teraz zarábajú veľké peniaze, pretože ľudia nakupujú enormné množstvo potravín aj toaletného papiera, paradoxne záujem o naše kampane klesá. Ani predajcovia nepotrebujú investovať do programov, ako ľudí motivovať, aby nakupovali ešte viac.

Čiže sa mení aj spotrebiteľské správanie?

Zákazníci musia zbierať body, ktoré sú podávané fyzicky. Ľudia, ak už idú do obchodu, tak chcú rýchlo a vo veľkom nakúpiť a nevenujú pozornosť nejakému zbieraniu bodov. Mojím predchádzajúcim zamestnávateľom bol AB InBev, čo je najväčšia pivná spoločnosť na svete, ktorá vlastní aj značku piva Corona. Bola to globálna značka a mala obrovské meno, ale pre spojitosť s názvom vírusu rapídne klesli zisky z predaja. Corona dnes nie je obľúbená, lebo ľudia si ju iracionálne spájajú s vírusom. Spoločnosť trpí aj tým, že všetky reštaurácie a bary, kde by sa pivo konzumovalo vo väčších množstvách, sú teraz zatvorené.

Veľa Slovákov žijúcich v zahraničí využilo možnosť repatriácie. Vy ste nad návratom domov neuvažovali?

Zatiaľ to nevnímam tak, že by sme tu boli nejako ohrození. Treba byť zodpovedný. Snažím sa nerobiť paniku a zatiaľ nevidím dôvod, aby som odtiaľto musel odísť. Cítim sa tu bezpečne a krajina funguje. Mám prácu a je fajn, že teraz môžem pracovať aj z domu. Takže pokiaľ nemusím denne cestovať vlakom, veľmi sa neobávam. Nechce sa mi ani byť na Slovensku dva týždne v karanténe či ohrozovať niekoho z členov rodiny. Uvidíme, ako sa celá situácia ešte vyvinie.

 

 

Odporúčame