Vkročili sme do éry modrého populizmu

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Vkročili sme do éry modrého populizmu

FOTO TASR – Andrej Galica

Triumf modrých populistov, sklamanie Ľuboša Blahu, prehra antipopulistu Hlinu a progresívci, ktorých pokorilo veľkomesto.

Víťazstvo OĽaNO je fenomenálne, po tejto sobote sa učíme vyslovovať meno Igora Matoviča v trojici s Vladimírom Mečiarom a Robertom Ficom bez toho, aby sa nám to zdalo akokoľvek smiešne.

Celých 30 rokov sme čakali, či stredo-pravá časť spektra, ktorá zápasila najskôr s Mečiarom, potom s Ficom, vyprodukuje raz politického lídra, ktorý dokáže nielen z viacerých súčastí pozliepať vládu (ako Mikuláš Dzurinda), ale sám suverénne vyhrať voľby.

Podarilo sa to až Igorovi Matovičovi, niekdajšiemu voličovi KDH, ktorý sa v roku 2010 dostal do parlamentu na kandidátke SaS ako ten konzervatívnejší exot a ešte pred tromi rokmi v rozhovore pre Postoj nahlas rozmýšľal, či svoje OĽaNO nezmení na konzervatívnu stranu.

Slovensko bude mať v ére samostatnosti prvého pro life premiéra, minimálne v deklaratívnej rovine, Matovič včera hovoril, že budúci vládni poslanci musia mať právo predložiť zákon týkajúci sa ochrany nenarodeného života, lebo ide o základnú otázku života a smrti, ktorou ani náhodou nie sú napríklad registrované partnerstvá.  

Lenže je Igor Matovič konzervatívec, respektíve má zmysel o ňom uvažovať v týchto kategóriách?

Už včera sme písali o dôvodoch jeho víťazstva, ktorého základy sa zrodili v samom finále kampane: mediálny aj kultúrny establišment si jednoznačne želal víťazstvo Andreja Kisku a partie okolo Michala Trubana, no zo spoločenskej atmosféry, ktorú posledné dva roky formoval, absolútne profitoval podceňovaný a ohŕdaný líder OĽaNO.

Celých 30 rokov sme čakali, či stredo-pravá časť spektra, ktorá zápasila najskôr s Mečiarom, potom s Ficom, dokáže vyprodukovať lídra, ktorý dokáže nielen z viacerých súčastí pozliepať vládu (ako Mikuláš Dzurinda), ale sám suverénne vyhrať voľby. Zdieľať

To zďaleka nie je prvé ani posledné prekvapenie, medzi víťazov volieb patrí aj Boris Kollár, ktorý ako jeden z mála odolal uragánu Matovič a nenechal si vysať voličov.

Nie je to náhoda, Matoviča s Kollárom spája niečo dôležité. Populizmus má viacero významov, je to štýl politiky, ale aj istý druh ideológie, ktorá stavia drobného človeka proti elite a sama sa vyhlasuje za hovorcu záujmu ľudí. U Matoviča aj Kollára sú obe polohy populizmu zmixované, Matovič dbá viac na populizmus ako marketingový nástroj (jeho predvolebná anketa), Kollár sa k populizmu ako ideológii hlási v každom svojom prejave (Smer slúžil oligarchom, SDKÚ hornému polmiliónu úspešných, my sme tu pre ľudí).

Boris Kollár, multimilionár a exvolič SDKÚ, vo svojom sociálnom populizme skôr pritvrdí než naopak, dostal na to mandát: hoci sa mu Richard Sulík v predvolebných debatách elegantne vysmial, hoci spájanie sa s Ficom, Dankom aj Kotlebom v kauze trinástych dôchodkov nieslo pre Kollára riziko, že splynie do jedného obrazu s lúzrom či extrémistom, Kollárovi to, naopak, prinieslo body.

Samozrejme, Matovičov aj Kollárov populizmus má v sebe zakódované protirečenia, ktoré môžu byť pre budúcu vládu neznesiteľné. Igor Matovič už včera okrem iného ohlásil, že sa chce inšpirovať Viktorom Orbánom a zaviesť niečo na spôsob národných konzultácií, v ktorých sa bude vláda pravidelne pýtať občanov, čo si myslia o rôznych otázkach. Kým u Orbána ide o nástroj propagandy pre svoju jednofarebnú vládu, u Matoviča sa to ľahko môže stať nástrojom, akým bude riešiť konflikty s koaličnými partnermi alebo tým aspoň hroziť: „Nesúhlasíte s mojím návrhom? Tak nech rozhodnú ľudia.“

Boris Kollár v závere kampane ľutoval, že okrem trinástych dôchodkov neprešlo aj zdvojnásobenie prídavkov na deti, súčasne chce masívne investovať do nájomných bytov či infraštruktúry, to všetko v čase, keď panika z koronavírusu útočí na ekonomiku a deficity budú čoskoro aj vo verejnom vnímaní problémom číslo jeden.

Nie je vylúčené, že štvorkoalícia napokon nevznikne a vládu zložia iba Matovič-Sulík-Kiska, pretože i sám Kollár si vyhodnotí, že vo vratkých časoch mu ponúka lepšiu perspektívu opozícia, kde sedí oslabený Smer aj zneistený Kotleba. To, či modrý populizmus prevezme vládu alebo jedna podoba modrého populizmu bude útočiť z opozície na inú podobu tohto populizmu vo vláde, sa dozvieme už v najbližších dňoch.

Pri téme populizmu ostaneme, pretože jeho charakter či absencia určil aj ďalšie výsledky.  

Červený Ľuboš ako facebooková bublina    

Tých porazených v týchto voľbách je viac, popri PS/Spolu a Kiskovej strane je to Smer, pre ktorý je však úľavou, že zrejme aj vďaka bezškrupulóznemu populistickému finišu uhájil o niečo viac, než sami v strane predpokladali. V rámci Smeru je však prekvapením, že Ľuboš Blaha, ktorý posledné dva roky valcoval sociálne siete kombináciou bezuzdnosti, drsnosti, vulgarizmu, toho najčervenšieho aj nahnedlého populizmu, vôbec nie je vo svojom tábore takým silným fenoménom, ako sme si mysleli.

Blahu, ktorý kandidoval z 11. miesta, krúžkovalo len 11 percent voličov Smeru (čosi cez 60-tisíc). To síce nie je málo, ale je to zhruba taký podiel, aký získala Vladimíra Marcinková v strane Za ľudí (kandidovala tiež z 11. miesta) či Ondrej Dostál v SaS (išiel z 15. miesta).

Ľuboš Blaha posledné dva roky valcoval sociálne siete kombináciou bezuzdnosti, drsnosti, vulgarizmu, toho najčervenšieho aj nahnedlého populizmu, no vôbec nie je vo svojom tábore takým silným fenoménom, ako sme si mysleli. Zdieľať

Ako je možné, že Blaha, ktorý na rozdiel od utlmeného zvyšku strany celé mesiace prekypoval energiou, vykukoval z každého rohu facebooku a okrem toho robil poctivú terénnu kampaň medzi voličmi Smeru, v takej miere zaostal za očakávaniami?

Časť odpovede nesporne súvisí so štruktúrou voličov Smeru – žalostne nepresné exit polly nám už síce nedajú presnú odpoveď, ale je zrejmé, že minimálne polovica voličov Smeru má 60 rokov a viac a práve k tejto skupine voličov hrmot červeného facebookového valca príliš nedoliehal. Blahu predbehol v krúžkoch aj Erik Tomáš (kandidoval dve miesta pred ním), toho však Smer posledné mesiace pravidelne nasadzoval do televíznych diskusií, bol teda na očiach a navyše bol z druhého sledu strany rétoricky suverénne najlepší.

Tu je moja druhá hypotéza: zatiaľ čo Erik Tomáš je v očiach starších voličov Smeru kompatibilný s obrazom vlastnej strany, s vyžarovaním lídrov typu Pellegrini a Fico, Ľuboša Blahu považujú títo voliči možno za užitočného rotvajlera, ale aj pre nich je tak trochu exotom.

Blahovi by sa tak možno darilo viac na kandidátke medzi kotlebovcami, kde by mohol preskočiť azda aj Milana Mazureka, tam však zase nepatrí svojou fyziognómiou.

Neostáva mu preto nič iné, než naďalej peniť na facebooku a s napätím sledovať, čo sa bude diať vnútri Smeru, lebo jeho postavenie určí vyriešenie vzťahov medzi Ficom a Pellegrinim.

Antipopulizmus Hlinu a prehra KDH

Zatiaľ čo Igor Matovič alebo Boris Kollár čítajú svojim potenciálnym voličov z pier a podľa toho inštinktívne či premyslene konajú, Alojz Hlina postupoval v strategických otázkach opačne. Hoci mnohí voliči KDH mali od jari minulého roka rastúce obavy z progresívnej vlny, ich líder namiesto zdravého konfliktu uzavrel v lete s progresívcami pakt, z najväčších hodnotových súperov tak boli zrazu najbližší politickí spojenci.

Populizmus nenesie v sebe len pejoratívny význam, každý politik musí mať v sebe zdravú mieru populizmu a rešpektovať záujmy a pocity svojich kmeňových voličov. Hlina s nimi však skôr polemizoval, navyše, paktovanie nevedel presvedčivo vysvetliť. Z niekdajšieho pouličného aktivistu sa stal na čele KDH antipopulista, ktorý hovorí, že v mene lepšieho zajtrajška treba spriateliť leva s antilopou.

Zatiaľ čo Igor Matovič alebo Boris Kollár čítajú svojim potenciálnym voličov z pier a podľa toho inštinktívne či premyslene konajú, Alojz Hlina postupoval opačne. Zdieľať

Na druhej strane, Hlina držal uplynulé štyri roky KDH v hre, čo vzhľadom na vnútorný stav strany nebola samozrejmosť. Odovzdal tomu enormné množstvo energie, paradoxne však bol celý čas nádejou a zároveň aj prekážkou návratu KDH. Voľby na tento problém zasvietili, Hlina získal iba vyše 34-tisíc krúžkov, takmer ho preskočil prešovský župan Milan Majerský.

Povedané inak, Hlinu krúžkovalo len 25 percent voličov KDH, jednotka kandidátky tak dopadla oveľa horšie než všade inde – Pellegriniho krúžkovalo takmer 80 percent voličov Smeru, Kollára vyše 70 percent voličov Sme rodina, Sulíka 60 percent voličov SaS, o poznanie horšie bol na tom Michal Truban, ale aj toho krúžkovalo 38 percent voličov PS/Spolu.

Pre spravodlivosť treba dodať, že KDH by to malo nesmierne ťažké aj bez chýb, akými bol pakt s progresívcami. Uragán Matovič, ktorý mal na svojej kandidátke desiatky kresťanov vrátane bývalých členov KDH, vysával jednoducho všade, aj v niektorých tradičných kádeháckych baštách.

Staromestská kaviareň nestačila

Na rozdiel od Alojza Hlinu sa tandem PS/Spolu populizmu pre vlastné publikum nielenže neštítil, ale to s ním až preháňal, či už pouličnou konfrontáciou s kotlebovcami, alebo neskôr s parlamentnou blokádou. Problém bol, že ani v jednom prípade to takticky nedomysleli, predčasne ukončili protikotlebovské mítingy aj blokádu, z ktorej ostali v ľudovej pamäti najmä tie hipsterské ponožky.

Je pozoruhodné, že hoci PS/Spolu naliali obrovské peniaze do sociálnych sietí, robili masívnu terénnu kampaň, keď nadšení aktivisti obehli celú krajinu a zodrať topánky si išli aj lídri liberálnej koalície, v deň volieb pri nich nezostala ani celá Bratislava, iba ulice a kaviarne v širšom centre.

V Košiciach, ktoré mali byť pre PS/Spolu po Bratislave ďalšou volebnou baštou, skončili štvrtí s 8,64 percentami, kde mali porovnateľný zisk ako v Prievidzi či Žiari nad Hronom. Zdieľať

PS/Spolu zvíťazili v Starom Meste (23,6 percenta), ešte ako-tak sa jej darilo v Novom Meste (17 percent). Ale napríklad na najväčšom sídlisku, v Petržalke, získali progresívci sotva 14 percent a len o máličko predbehli SaS či Smer. Keby sa im v Petržalke darilo aspoň ako v Ružinove (cez 15 percent), malo by to pre nich cenu zlata, prešplhali by sa o pár hlasov do parlamentu.

Ešte viac prekvapuje, aké slabé, zväčša jednociferné výsledky dosiahli PS/Spolu v krajských mestách. V Košiciach, ktoré mali byť po Bratislave ďalšou volebnou baštou, skončili štvrtí s 8,64 percentami, mali tu teda porovnateľný zisk ako v Prievidzi (!) či Žiari nad Hronom (!). Rovnako pohoreli aj v Žiline, tesne cez desať percent dostali aspoň v Banskej Bystrici.

 Progresívcov tak napokon nepokoril zadubený vidiek, ale (veľko)mesto. A, samozrejme, Igor Matovič.  

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Novinka z vydavateľstva

Na pleciach obrov

Veľké pravdy viery, ako o nich meditovali a ako ich žili cir...

Na sklade. Odosielame ihneď.

O knihe
Cena u nás: 9,27 €

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo