Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Politika
01. marec 2020

Ako to bude skladať Matovič

Počet poslaneckých kresiel, ktoré získali strany vo voľbách: OĽaNO 53, Smer-SD 38, Sme rodina 17, ĽSNS 17, SaS 13, Za ľudí 12.
Ako to bude skladať Matovič

Foto: TASR/ Michla Svítok

Martin Hanus, Jozef Majchrák, Fero Múčka

Ešte stále to znie trochu neuveriteľne, ale po HZDS a Smere je OĽaNO tretím politickým subjektom, ktorý za posledných 30 rokov dosiahol víťazstvo vo voľbách. Igorovi Matovičovi sa podarilo to, čo nikdy nedokázal ani dvojnásobný premiér Mikuláš Dzurinda.

Pre tých, ktorí tieto voľby považovali za podobne osudové ako voľby z roku 1998, je tu ešte jeden prímer: OĽaNO je novým SDK, ktoré môže s pomocou ďalších troch strán zložiť vládu s ústavnou väčšinou.

Triumf Igora Matoviča je veľkou prehrou tých, ktorí ešte nedávno vyzerali ako jasní lídri budúcej zmeny. Andrej Kiska sa stal pre časť verejnosti zhmotnením nádeje krátko po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, keď oznámil, že nebude opätovne kandidovať na prezidenta, ale ostane v politike. Kým dokončil svoje prezidentské obdobie a založil vlastnú stranu, tandem PS/Spolu zvíťazil v prezidentských aj európskych voľbách. Oba nové projekty, PS/Spolu aj Za ľudí, mali jasnú podporu liberálnejších médií, ešte na jeseň sa zdalo, že práve jeden z týchto dvoch subjektov postaví budúceho premiéra, kým OĽaNO bude zápasiť o holé prežitie.

Bol to Matovič, kto sa ako najzanietenejší bojovník proti Smeru totálne zmocnil emócie hnevu aj zúčtovania s vládnucou mafiou. Zdieľať

Ako je možné, že všetko dopadlo úplne inak? Predohra včerajšieho triumfu Igora Matoviča sa emocionálne začala už možno na jeseň, keď to s trnavským politikom vyzeralo ešte dosť biedne: z vyšetrovacích spisov unikali šokujúce informácie o sieti policajtov, prokurátorov či sudcov, ktorí celé roky pracovali pre ľudí ako Marian Kočner. Obraz prehnitého štátu a jeho inštitúcií nepodávali len novinári, ale aj angažovaní filmári, seriál Za sklom a naposledy celovečerný film Sviňa videli státisíce na dreň znechutených divákov.

Isteže, Matovičovi vyšlo v posledných týždňoch kampane všetko, na čo siahol – výlet do Cannes aj na Cyprus, anketové referendum aj pouličný konflikt PS/Spolu s kotlebovcami, kde sa situoval ako národný zmierovateľ, ktorého jediným cieľom nie je nič iné, než poraziť smerácku hydru. Ale tento úspešný finálový šprint by nebol mysliteľný bez atmosféry, ktorú dlhé mesiace formovala mediálna aj kultúrna elita. Tá síce Matoviča nemôže vystáť, ale bol to on, kto sa ako najzanietenejší bojovník proti Smeru na konci dňa zmocnil emócie hnevu aj zúčtovania s vládnucou mafiou, nie želaní hrdinovia z PS/Spolu a zo Za ľudí.

Kto bude vládnuť

Premiérom by mal byť Igor Matovič. Hoci to znie ako samozrejmosť, nie je to v jeho prípade úplne banálne konštatovanie. Igor Matovič odmietol iné varianty na premiérsku nomináciu, ako je nominácia predsedu strany. Jeho neurčité vyjadrenia totiž niekedy vzbudzovali dojem, že zvažuje aj poverenie „najatého“ premiéra. Po istom váhaní však tento model napokon odmietol a vyhlásil, že zodpovednosť preberie osobne.

Pokiaľ ide o zloženie vládnej koalície, matematický výsledok dáva dokopy OĽaNO a Sme rodina s jedným z dvojice SaS a Za ľudí. Vláda by tak mala väčšinu 83, resp. 82 hlasov. Keďže chémia najlepšie funguje medzi Matovičom a Sulíkom, dá sa predpokladať, že Sulík bude ten vybratý a v trojkoalícii bude on Matovičov partner. Toto je najjednoduchšia životaschopná alternatíva novej vlády.

Čisto matematicky by bola možná aj vláda Matovič – Sulík – Kiska, no mala by len 78 hlasov, teda prevahu troch hlasov, o čo sa pri obrovskom a nesúrodom poslaneckom klube OĽaNO reálne oprieť nedá.

Inzercia

Matovičovi, ale aj Kollárovi by však mohla viac vyhovovať štvorkoalícia so Sulíkom a Kiskom, a to z viacerých dôvodov. Vláda by sa opierala o ústavnú väčšinu a premiér by mal o jedného kritika-konkurenta v opozícii menej. No a tiež platí, že na matovičovcoch a kollárovcoch je vo vláde dosť zodpovednosti, o ktorú by sa strany bez štruktúr aj rady podelili. Ani jedna z nich sa nevenovala tomu, aby mala „technických“ ľudí na rezorty. Matovičovci budú musieť do funkcií nominovať desiatky ľudí, ktorých budú vyberať námatkovo z vreca.

Keďže chémia najlepšie funguje medzi Matovičom a Sulíkom, dá sa predpokladať, že Sulík bude ten vybratý a v trojkoalícii bude on Matovičov partner. Zdieľať

Matovič už záujem o stretnutie s Kiskom avizoval, či to s ním myslí úprimne, sa uvidí. Samozrejme, najväčšou slabinou teórie o štvorkoalícii je fakt, že by sa o moc bolo treba podeliť, čo politici nezvyknú robiť radi.

Pokiaľ ide o ministerské posty, je zrejmé, že SaS chce ministerstvo financií, Sme rodina by zrejme zvažovala obranu, Kiska zasa zdravotníctvo či justíciu. Všetko by mohli byť reálne požiadavky, až na toho ministra financií, na ktorého má SaS primalý výtlak. Tu bude musieť Sulík zabojovať osobným lobingom alebo to Matovičovi draho zaplatiť ústupom z iných pozícií, ktoré by strane mali pripadnúť.

Pomer síl v kultúrnych témach

Rozloženie síl nového parlamentu v kultúrno-etických témach nebolo v čase písanie tohto textu ešte jasné. Veľa bude závisieť od toho, koľko konzervatívcov z krúžkovacej kandidátky OĽaNO sa nakoniec dostane do parlamentu.

V každom prípade už teraz sa dá tvrdiť, že agenda ako legalizácia partnerstiev osôb rovnakého pohlavia nebude mať pri neúčasti PS/Spolu v parlamente zapáleného presadzovateľa. Sulíkova SaS ich síce podporuje, ale nie je to téma, pre ktorú sa Sulík pustí do politických dobrodružstiev. V posledných debatách otvorene hovoril, že to nie je vec, ktorá by mala hatať vznik vlády.

S veľkou dávkou pravdepodobnosti teda možno tvrdiť, že v kultúrnych témach sa aj po týchto voľbách udrží minimálne status quo. Zdieľať

Andrej Kiska sa od týchto tém drží bokom a strany ako Smer, Sme rodina a ĽSNS doteraz registrované partnerstvá odmietali. Aj v prípade liberálnejších poslancov víťazného OĽaNO sa dá predpokladať, že v tejto téme budú zdržanliví a nepôjdu proti konzervatívnej Matovičovej línii.

S veľkou dávkou pravdepodobnosti teda možno tvrdiť, že v kultúrnych témach sa aj po týchto voľbách udrží minimálne status quo. Pritom vôbec nie je vylúčené, že návrh mierneho sprísnenia interrupčného zákona napríklad v podobe, ako to samotné OĽaNO navrhovalo koncom tohto volebného obdobia, by v novom parlamente mal šancu na úspech.

Prispieť k tomu by mohlo aj to, že konzervatívni poslanci OĽaNO budú pro-life prostredím tlačení k aktivite a zároveň nebudú chcieť v tejto téme ponechať všetku aktivitu iba ĽSNS.

Odporúčame