Mesiac január je na vysokých školách známy skúškovým obdobím. Študenti píšu testy a odovzdávajú práce či zadania. Na univerzitách sa zväčša nič prevratné nedeje. Fakulta informatiky a informačných technológií Slovenskej technickej univerzity v Bratislave však na rozdiel od iných škôl od začiatku roka prežíva turbulentné obdobie.

Študenti okrem pripravovania sa na skúšky tiež nocovali na chodbách a vyučujúci spolu s opravovaním testov štrajkovali. FIIT-ka, jedna z najprestížnejších slovenských fakúlt, produkujúca množstvo vysoko uplatniteľných absolventov, ktorí už počas štúdia majú možnosť privyrobiť si sumu prekračujúcu plat nejedného ich vyučujúceho, má problémy.

Študenti si ani na začiatku februára nie sú celkom istí, či sa im letný semester začne v riadnom termíne a do akej školy sa po skúškovom období vrátia. Rovnako je ohrozený aj výskum, v rámci ktorého sa fakulta venuje biomedicíne, vývoju umelej inteligencie či kybernetickej bezpečnosti.

Štrajk odštartovala výpoveď

Fakulta informatiky a informačných technológií, najmladšia fakulta STU, sa do pozornosti médií dostala krátko po novom roku, keď súčasný dekan fakulty Ivan Kotuliak prepustil bývalú dekanku Máriu Bielikovú, IT osobnosť roka 2016.

Svoje konanie odôvodňoval „porušením pracovnej disciplíny“ pri správe verejných financií. Na základe anonymného podnetu sa k nemu dostala informácia o pochybení bývalej dekanky pri zdaňovaní štipendií študentov, ktoré dostávali za výsledky výskumu na projektoch pre súkromné firmy spolupracujúce s fakultou.

Na základe vypracovaného odborného stanoviska oslovenou právnickou firmou, podľa ktorého došlo k obchádzaniu zákona, celý problém vyústil až do prepustenia bývalej dekanky Bielikovej. Tento krok následne viedol k štrajkovej pohotovosti približne polovice zamestnancov a časti študentov.

Dekan FIIT STU Ivan Kotuliak. FOTO TASR – Jaroslav Novák

Po nátlaku slovenskej i zahraničnej odbornej verejnosti a štrajkujúcich študentov i vyučujúcich sa dekan rozhodol výpoveď zrušiť. Bieliková však už na fakultu nastúpiť nechce.

Celá vec od anonymného podnetu, prvotne prezentovaného dekanom fakulty ako podnet od „bielej vrany“ či „whistleblowera“, po okamžité ukončenie pracovného pomeru s profesorkou Bielikovou trvala mesiac aj päť dní. Podnet sa dostal k dekanovi len dva dni po jeho oficiálnom nástupe do čela fakulty.

Kým kritici tvrdia, že v prípade podnetu došlo zo strany dekana k viacerým pochybeniam (poukazujú na to, že anonymný podnet mal ísť z rúk dekana rovno do rúk hlavného kontrolóra; zaslanie návrhu na rozviazanie pracovného pomeru bolo odborovej organizácii, ako aj zamestnaneckej rade zaslané podľa slov štrajkujúcich zamestnancov v účelovom čase dovoleniek, i keď zákonné lehoty boli podľa dekana splnené; k prepusteniu došlo skôr, než sa podnet právoplatne uzavrel, atď.) dekan tvrdí, že by Bielikovú, ktorá pochybenie odmieta, vyhodil aj druhý raz.

Hovorí, že ako štatutár fakulty je to jeho zákonná povinnosť. V opačnom prípade by sa podľa vlastných slov sám vystavoval riziku trestného stíhania.

Späť k voľbe dekana

Situácia je však na fakulte napätá už od júnových volieb do akademického senátu fakulty, v ktorých v pomere 7 : 5 vyhral Ivan Kotuliak. Jeho protikandidátkou bola práve Bieliková. Zopakoval sa tak scenár spred štyroch rokov, keď bol však v dueli porazeným profesor Kotuliak.

I keď nový dekan nastúpil do vedenia až v decembri, k voľbám došlo už v júni. Kotuliak Účasť v boji o tento post vysvetlil „protežovaním“ niektorých ľudí na fakulte, ako aj uzatváraním zmlúv so spoločnosťami, ktorých účel nie je etický.

Bývalá dekanka mala podpísať zmluvu so spoločnosťou vyrábajúcou hracie automaty. Na základe tejto spolupráce sa na fakulte pracovalo na skúmaní algoritmu, ktorý mal slúžiť na odhaľovanie podvodného správania pri tipovaní výsledkov športových zápasov (čo však v závere vedie aj k zvýšeniu zisku danej spoločnosti). V čase podpisu tejto zmluvy bol však dekan Kotuliak súčasťou vedenia ako poradca pre spoluprácu s priemyslom.

Po nezvolení dekanky Bielikovej sa svojho mandátu vzdali štyria členovia zamestnaneckej časti malého senátu, podľa ich stanoviska však aj pre snahu dekana meniť rokovací poriadok senátu. Tento bod kritici pokladali za zabetónovanie si dekanovho postavenia, i keď podľa Kotuliaka bolo cieľom zefektívniť chod senátu. Senátori svojím odstúpením de facto znefunkčnili senát.

Bývalá dekanka FIIT STU Mária Bieliková. FOTO TASR – Pavol Zachar

Situácia pred vyhodením bývalej dekanky má mnoho zákutí. Pohľad dekana Kotuliaka aj jeho odporcov na jednotlivé kroky okolo vývoja možno nájsť tu. Prípad sa intenzívne rieši aj medzi študentmi na internetovom fóre fakulty s názvom Askalot. Situáciou sú znepokojené aj firmy spolupracujúce s univerzitou.

Akokoľvek, kritici sa na vyhodenie dekanky Bielikovej pozerajú ako na odstránenie Kotuliakovho rivala a upevnenie si moci. Po paralýze senátu, v dôsledku čoho je malý senát už vyše pol roka závislý od celouniverzitného senátu, došlo k doplňujúcim voľbám, ktoré sa odohrali v polovici januára.

V nich pôvodne kandidovala aj profesorka Bieliková. Krátko pred nimi bola však vyhodená. Ku koncu roka prijal dekan na fakultu tiež 18 nových zamestnancov, z ktorých nie všetci sú vedeckými odborníkmi v IT oblasti, mali však rovnako právo hlasovať vo voľbách.

Kým dekan tvrdí, že k tomuto postupu došlo kvôli schváleniu nových projektov, štrajkujúci zamestnanci to pokladajú za snahu o preskupenie hlasov vo voľbách a ovládnutie senátu.

Vo voľbách mohlo teoreticky dôjsť k scenáru, že by odporcovia súčasného vedenia vyhrali a následne by mohli mať v úmysle odvolať dekana, ku ktorému nemajú dôveru.

Kritici vedenia zároveň tvrdia, že fakulta získala spomínané financie na refundáciu už v minulosti vykonaného výskumu. Ďalšie výskumné projekty neboli ešte schválené. Je preto podľa nich otázne, čomu sa majú novoprijatí zamestnanci venovať.

Na margo prijatia nových zamestnancov dekan Kotuliak tvrdí, že šesť nových zamestnancov prijala pred skončením svojej funkcie aj profesorka Bieliková. Rovnako pripomína, že prijatie nových ľudí mali obaja vo svojich volebných programoch.

Neplatné voľby

Doplňujúce voľby do akademického senátu boli však neplatné, a to pre jeden odovzdaný hlas navyše. V hlasovacej urne sa nachádzalo 51 hlasov, 51 hlasovacích lístkov bolo aj odovzdaných, no podpísaných voličov bolo len 50. To bol dôvod, na základe ktorého sa komisia rozhodla hlasy ani nespočítavať, a tak nie je jasné, či jeden hlas navyše bol skutočne rozhodujúci.

Voľby za neplatné vyhlásila volebná komisia, ktorú netvoril žiaden zástupca FIIT-ky. Nespočítanie hlasov pokladá za pochybenie aj mediátor sporu na fakulte, bývalý bratislavský primátor Milan Ftáčnik, ktorý je dnes novým predsedom správnej rady STU.

Bývalá dekanka Bieliková si tiež nechala vypracovať v tejto veci právnu analýzu advokátom Radovanom Palom, v súčasnosti poradcom prezidentky. Posudok spochybňuje vyhlásenie neplatnosti volieb volebnou komisiou.

Práve neplatné voľby do akademického senátu sú podľa Bielikovej dôvodom, prečo sa už na univerzitu nevráti. Dôvodom je podľa jej slov zásadný problém s demokraciou na fakulte. Po jej rozhodnutí vyhlásilo pokračovanie štrajkovej pohotovosti 34 zamestnancov, ktorí tentokrát žiadajú okamžitú rezignáciu dekana Kotuliaka. Podľa nich ide o boj o charakter fakulty.

Vo vyhlásení píšu, že bez dôvery vo vedenie a osobu dekana Kotuliaka nedokážu ďalej pôsobiť na fakulte, pretože to nie je v súlade so zásadami ich morálnej integrity. Zároveň žiadali celouniverzitný senát, aby sa na mimoriadnom zasadnutí 3. februára opätovne zaoberal neplatnými januárovými voľbami do Akademického senátu FIIT STU a prehodnotil svoje rozhodnutie. Ten však potvrdil výsledok volieb a nové určil na marec.

Rektor STU Miroslav Fikar. FOTO TASR – Jaroslav Novák

V prípade, že súčasný dekan nevyvodí osobnú zodpovednosť a neodstúpi, sú štrajkujúci zamestnanci pripravení vstúpiť k 17. februáru do ostrého štrajku a nezačať výučbu v letnom semestri.

Začiatok semestra stále nejasný

Podľa informácií denníka Postoj je preto možné, že dôjde k posunu začiatku semestra, čím by študenti následne prišli o časť prázdnin. Do úvahy však pripadá aj nábor nových zamestnancov či dokonca dočasné spojenie FIIT STU s príbuzenskou fakultou elektrotechniky a informatiky. Dekan však podľa svojich slov so štrajkujúcimi naďalej rokuje.

V spojitosti s ďalšími krokmi vedenie fakulty uviedlo, že „nikto nie je nenahraditeľný“. Podľa slov dekana fakulty, ktorý na otázky Postoja odpovedal prostredníctvom e-mailu, v tejto chvíli vedenie rokuje „s internými a externými zdrojmi“, aby boli schopní zabezpečiť výučbu v letnom semestri aj v prípade ostrého štrajku zamestnancov. Chcú sa tak vyhnúť posúvaniu začiatku semestra. Podľa slov vedenia štrajkujúci kolegovia robia zo svojich študentov rukojemníkov.

Kotuliak pripomína, že výpoveď profesorky Bielikovej nesúvisí s jej odbornosťou. „Pre jej odbornosť a vysoký stupeň expertízy si ju vážime,“ z celého prípadu však sála skôr emócia osobného sporu, i keď i ten dekan fakulty odmieta. Ľudia na fakulte hodnotia súčasnú situáciu ako niečo, s čím počas celého svojho akademického pôsobenia nemali skúsenosť.

Celý príbeh na bratislavskej FIIT-ke však v mnohom hovorí o stave zastupiteľskej demokracie na väčšine slovenských univerzít. Akademický senát funguje na vysokých školách ako malý parlament. Zástupcov v ňom majú ako študenti, tak aj zamestnanci, ktorí spoločne rozhodujú o rozpočte, voľbe dekana či rektora a dohliadajú na chod fakulty/univerzity.

Nezhody a spory v akademických senátoch nie sú v slovenských pomeroch žiadnou výnimkou. Keby sa na kauze nepriživili médiá, je možné, že o prípade by sotva niekto počul. Podobné pomery totiž fungujú na nejednej slovenskej univerzite, no nie každý z nich je pre oko kamery natoľko zaujímavý ako práve tento.