Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Politika
05. február 2020

Predbežným víťazom kampane je Mr. Chameleón

Igor Matovič si nasadil masku, s ktorou najpresnejšie triafa do emócie opozičného ľudu.
Predbežným víťazom kampane je Mr. Chameleón

FOTO TASR – Michal Svítok

Je to vlastne pozoruhodná výmena rolí.

Minulý rok začiatkom leta, keď progresívci zažívali najväčší rozlet, ich líder Michal Truban vravel, že chcú politiku robiť úplne inak než starí politici ako Fico či Matovič, lebo „starí politici hádky vyhľadávajú, my hľadáme riešenia“.

PS/Spolu sa prezentovala ako liberálna avantgarda s najlepším programom, ktorá sa chystá vytlačiť rozhádaných politikov včerajška, skorumpovanú Kočnerovu generáciu, ale aj krikľúňov ako Matovič. Preto namiesto slovných konfliktov ponúka optimistickú víziu zmeny.

Lenže tento naratív sa rýchlo obohral, preferencie tandemu nabrali hrozivý pokles, a tak sa „mladá sila“ pretransformovala na politické krídlo Antifa: priame narúšanie mítingov ĽSNS už bolo výzvou k fyzickej konfrontácii, nevyhnutne prišlo (a ešte možno príde) násilie.

Oni sú excentrici, ja som stred a zodpovedná zmena

Progresívci ešte vlani odmietali slovné hádky so starými politikmi, teraz vytvorili priestor pre pouličné bitky a transparenty „Skončíte jak Tiso“. Pritom je zrejmé, že ich cieľom nie je ani tak deklarované oslabenie fašizmu – veď kampaň ĽSNS, ktorá si teraz užíva pozíciu obete liberálnej agresie, získala zadarmo nové palivo – ale partikulárna snaha o mobilizáciu istého typu liberálneho voliča.

A tak sa do vyprázdneného stredového priestoru celou váhou natlačil včerajší krikľúň a pouličný excentrik Igor Matovič, ktorý pred pár rokmi zvolával nahnevané davy pred komplex Bonaparte.

Bol to pritom Matovič, ktorý celý minulý rok viedol vlastné partikulárne zápasy o záchranu svojho projektu: eurovoľby chcel najskôr postaviť na sebe a antiamerickej karte, keď zavetril, že to nefunguje, spravil z volieb referendum o ĽSNS, z čoho však podľa očakávaní neťažil on, ale PS/Spolu. Keď potom na číslach videl, ako mu nové strany nenávratne odoberajú liberálnejších voličov, spustil ostrý útok na KDH, na ktoré postupne vystrieľal celý zásobník aj za cenu, že Hlina a spol. minú parlament.

Teraz, pár týždňov pred voľbami, je to Igor Matovič, ktorý svojou intuíciou naplno využíva vyprázdnené pole a najlepšie triafa do hnevu opozičného ľudu.

V prvom rade, je to on, ktorý je na čele zápasu so Smerom. Dokonale využil škandalózne video Trnku s Počiatkom, zábery z francúzskej riviéry boli zatiaľ najsugestívnejším momentom kampane, ktorým Matovič zjednotil v spoločnej frustrácii voličov naprieč všetkými tábormi.

A súčasne je to on, ktorý sa veľmi presvedčivo dištancuje od agresívnej pouličnej kampane PS/Spolu, oddeľuje „fašistu Kotlebu“ od „jeho voličov, ktorých trápia rovnaké problémy ako nás“, varuje pred občianskou vojnou a vzýva národný zmier, lebo hlavným súperom je smerácka, skorumpovaná hydra.

Inzercia

Matovič tak v tejto chvíli najlepšie osedlal i novú, antiprogresívnu emóciu medzi časťou opozičného voličstva. Aj z reakcií na sociálnych sieťach cítiť, že novou polohou boduje ďaleko za hranicami svojho jadrového voliča, až sa niektorým dokonca zdá, že sú svedkami zrodu nového opozičného lídra, ktorý je v skutočnosti tou pravou zodpovednou zmenou, nie Antifa a jej odrody.

Starý Matovič, nové kulisy

Nová Matovičova poloha stredu je však len pokračovaním jeho dlhoročnej antipolitiky novými prostriedkami. Pre Matoviča je politika hrou, už desať rokov predstiera, že OĽaNO je ľudové hnutie, pritom je to jednobunkovec, kde o všetkom rozhoduje a všetkými figúrkami manipuluje len tá jedna bunka, ktorá je mozgom, ústami aj končatinami celého živého organizmu.

Kým v SaS, PS/Spolu, KDH a strane Za ľudí sa v interných debatách trápili s písaním rozsiahleho programu, lídrovi jednobunkovca stačilo napísať tých jedenásť viet na jednom posedení. Výsledkom je, že vo finále kampane všetci hovoria o jeho jedenástich vetách, z ktorých urobil tému celonárodného internetového hlasovania a podmienku vstupu do vlády.

Tak ako Matovičovi slúžia ako figúrky jeho kandidáti, tak mu slúžia ako figúrky aj voliči – o jeho jedenástich vetách sa nedá hlasovať, dá sa len prisvedčiť, veď proti vete, že pacienta s nádorom treba operovať do dvoch týždňov, by v referende nehlasoval ani ten, ktorý vie, že v tejto podobe to je nevykonateľné.  

Pre Igora Matoviča je to všetko zanedbateľná výhrada, pretože jeho politické nutkanie cieli inam, je chorobne závislý od priazne, jeho drogou sú lajky a vizibilita, nezaujímajú ho nuansy spravovania krajiny, pohŕda politickým zákulisím, v ktorom sa rodia nevyhnutné dohody a kompromisy. On je predsa divadelník, ktorý nepotrebuje zákulisie, ale iba kulisy, stále sa meniace kulisy, aby sa jeho opozičná šou nikdy neskončila.

Je permanentným vodcom plebejského povstania, či už stojí na čele rozvášneného davu pred Bonaparte, alebo napomína progresívcov, aby pouličnými akciami nerozpútavali občiansku vojnu. Tento typ plebejského vodcu si v skutočnosti inštinktívne želá, aby oligarchia ostala v nejakej podobe pri moci, lebo celá jeho hra by sa prevzatím zodpovednosti vyčerpala, anihilovala. Presne tak, ako to teraz v Taliansku prežíva nesúrodé Hnutie piatich hviezd, ktoré založil komik Beppe Grillo a ktoré po dvoch rokoch od vstupu do vlády už nemá proti komu protestovať, a tak sa rúca zvnútra.

Inak by sa to neskončilo ani s OĽaNO a Matovičove inštinkty tomu rozumejú, veď polorozpad zažil už minulý rok.

Aby bolo jasné, plebejský vodca to nemyslí s krajinou zle, napokon, o to ani nejde, tribúni to väčšinou myslia dobre, ak niečo nepredstierajú, je to hnev a túžba po spravodlivosti, aj preto často hovoria pravdu. Len nerátajte s tým, že sa dá s nimi prevziať a udržať moc, to je proti ich inštinktom aj pravidlám vlastnej hry.

Ešte včera brali v opozícii Matoviča ako exces a trpený apendix, dnes je to on, ktorý preberá opozičnú taktovku. Kým ostatní stagnujú, OĽaNO zažíva od predstavenia kandidátok najväčší rozlet, témou už nie je, či sa dostane do parlamentu, ale či predbehne PS/Spolu aj Za ľudí.

V princípe je to spravodlivé finále kampane. Ak platí, že rast extrémistu Kotlebu je dôsledkom zlyhaní upadajúceho Smeru, rovnako platí, že znovuzrodenie antipolitika Matoviča je cenou za to, že opozícii chýbajú skutoční politici.

Odporúčame